Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/254/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206809 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206809.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu S.. K. K., nar. XX. R. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený advokátkou JUDr. Martou Ivaničovou, so sídlom Dolná 62, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľ a advokát, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/77/2014-56 z 20. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016417 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Y. K., zomrelom X. Z. XXXX ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 15. 10. 2012 a ktorým žalobca sám sebe žiadal uložiť povinnosť vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 384,61 Eur. Skutkovým základom pre žalobu a rozhodnutie okresného súdu bolo tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca na základe zmluvy o úvere č. 8500016417 z 15. 10. 2012 dostal od žalovaného reálne vyplatených len 616,51 Eur a ku dňu podania žaloby na Okresný súd Zvolen 13. mája 2014 bolo na splátkach úveru zaplatených žalovanému 231,90 Eur, teda zostáva doplatiť rozdiel týchto súm 384,61 Eur. Dlžník Y. K. zomrel X. Z. XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Vierou Školníkovou ako súdnou komisárkou v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17D/108/2013, Dnot 64/2013 sa žalobca stal jediným a výlučným dedičom po poručiteľovi Y. K.. Žalovaný prihlásil do dedičstva svoje pohľadávky zo štyroch úverových zmlúv, medzi ktorými je aj pohľadávka žalovaného z titulu zmluvy o úvere č. 8500016417 vo výške 1 466,23 Eur. Okresný súd v podstate kopírujúc dôvody žaloby konštatoval, že žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016417 s právnym predchodcom žalobcu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď dojednal úrok z úveru vo výške 70 % ročne, ktorý viac ako 4x prevyšuje ročnú úrokovú sadzbu používanú bankami pri spotrebiteľských úveroch s dobou konečnej splatnosti od 1 - 5 rokov. Súd sa zhodol so žalobcom, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500016417 neobsahuje údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“), ktorý by bol pre spotrebiteľa jednoznačný, zrozumiteľný a jasný. Zmluva o úvere neobsahovala ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Zmluva o úvere bola formulárová, ktorej obsah spotrebiteľ nemal šancu ovplyvniť alebo zmeniť. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia okresný súd uviedol: „S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie ako aj medzinárodné smernice, ktorými je Slovenská republika ako člen Európskeho spoločenstva viazaná mal súd za to, že žaloba je dôvodná a preto vyslovil neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným; kedy uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 384,61 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi reálne poskytnutou čiastkou úveru právnemu predchodcovi žalobcu a sumou, ktorá bola z titulu úveru žalovanému uhradená“. Žalobcu (právneho nástupcu spotrebiteľa) taktiež považoval za spotrebiteľa oslobodeného v tomto konaní od povinnosti platiť súdne poplatky, preto žalovanému (bez odkazu na príslušný právny predpis dovoľujúci takéto rozhodnutie) uložil povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 Eur. Rozhodnutie o trovách konania je odôvodnené zásadou úspechu účastníka v konaní a ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), avšak pri zdôvodnení výšky trov súd neuviedol, aký právny predpis aplikoval. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie okresného súdu označil žalovaný za arbitrárne a nepreskúmateľné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, pod ktorým sa rozumie aj použitie nesprávnej právnej normy alebo použitie správnej normy, ale jej nesprávna interpretácia alebo nesprávna aplikácia. Okresný súd posudzoval otázku odplaty za úver podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (lex generalis), hoci toto ustanovenie je vzhľadom na osobitnú právnu úpravu výšky odplaty za úvery v spotrebiteľských vzťahoch vylúčené. S účinnosťou od 10. 06. 2010 bola výška odplaty za spotrebiteľské úvery regulovaná inak ako prostredníctvom dobrých mravov. Táto úprava je zahrnutá do § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (lex specialis), ktorý okresný súd vôbec neaplikoval. Výber príslušnej právnej normy, podľa ktorej bola vec posudzovaná, nie je okresným súdom žiadnym spôsobom vysvetlený. Prvostupňový súd rozhodol na základe odkazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa nielen týka skutkovo a právne odlišnej veci, ale dané rozhodnutie pri svojom rozhodovaní ani nerešpektoval. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu citovaného prvostupňovým súdom sa má prihliadať k najvyšším úrokovým sadzbám bánk ako jednému z kritérií pri posudzovaní odplaty. Okresný súd vychádzal z nejakých priemerných bankových sadzieb, čo odporuje rozhodnutiu, ktoré sám bez opory v zákone použil ako kritérium pre výklad dobrých mravov. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva aj v tom, že okresný súd neaplikoval ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dojednanie úrokov vo vyššej sadzbe než je podľa zákona prípustné, nespôsobuje neplatnosť dojednania úrokov, iba to, že dlžník nie je viazaný povinnosťou z takéhoto dojednania. Pre posúdenie platnosti zmluvy o revolvingovom úvere sa mal prvostupňový súd vyporiadať s otázkou, pre ktorý má byť táto zmluva neplatná a či tento dôvod v zmysle nejakej právnej normy spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Skutkový záver okresného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o RPMN nezodpovedá skutočnosti, ide o nepreskúmateľné tvrdenie súdu. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje hodnotu RPMN úveru, hodnotu RPMN úveru po vykonaní revolvingu a hodnotu priemernej RPMN. Uvedenie týchto údajov predpisuje zákonná úprava. Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal, že odvolanie bolo podané oneskorene, preto je potrebné ho odmietnuť. Samotný rozsudok okresného súdu označil za zákonný a vecne správny. Účastník môže podľa § 201 ods. 1 O. s. p. napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu, že odvolanie podal žalovaný proti rozsudku okresného súdu oneskorene v prvom rade skúmal, či bolo odvolanie žalovaným podané v lehote ustanovenej § 204 ods. 1 O. s. p. do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu, ktorého smeruje. Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 20. 11. 2014, písomne vyhotovený 17. 12. 2014 a vypravený účastníkom 22. 12. 2014. Za žalobcu prevzala advokátka JUDr. Marta Ivaničová rozsudok okresného súdu 7. januára 2015 a za žalovaného právna zástupkyňa žalovaného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková. Na doručenke o prevzatí rozsudku prvostupňového súdu Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou je vyznačený nesprávny dátum prevzatia 2. december 2015, ktorý nekorešponduje s dennou pečiatkou o vrátení doručenky po prevzatí zásielky zástupcom žalovaného z Pošty Bratislava I, kde je vyznačený dátum 2. januára 2015. Nesprávnosť dátumu prevzatia uvádzaného zástupcom žalovaného vyplýva aj z tej skutočnosti, že rozsudok okresného súdu bol odoslaný účastníkom podľa záznamu na č. l. 68 spisu iba 22. 12. 2014, preto nie je možné, aby žalovaný prevzal rozsudok 2. decembra 2015. Odvolací súd za dátum doručenia rozsudku okresného súdu právnej zástupkyni žalovaného považuje dátum 2. január 2015. Dňom 3. januára 2015 začala žalovanému plynúť 15 dňová odvolacia lehota podľa § 57 ods. 1 O. s. p. a jej posledný deň pripadol na sobotu 17. januára 2015. Odvolací súd si vyžiadal od žalovaného poštový podací hárok na preukázanie, kedy bolo odvolanie proti rozsudku okresného súdu podané na poštu. Právny zástupca žalovaného kópiou podacieho hárku z 19. januára 2015, potvrdeného poštou v Bratislave preukázal, že zásielku pod č. R 01972740 (obálka s týmto označením je žurnalizovaná na č. l. 72 spisu) podal na poštovú prepravu 19. januára 2015. Dátum z podacieho hárku je totožný s dátumom Pošty Bratislava I na obálke, v ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené okresnému súdu. Podľa § 57 ods. 2 O. s. p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Ak posledný deň 15 dňovej lehoty na podanie odvolania žalovanému pripadol na sobotu 17. januára 2015, v zmysle § 57 ods. 2 O. s. p. sa posledný deň lehoty presunul na najbližší pracovný deň, ktorý je 19. január 2015. Po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu bolo podané včas oprávnenou osobou, prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, považujúc odvolanie žalovaného za dôvodné. Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 13. mája 2014 sa domáhal žalobca rozhodnutia o dvoch nárokoch: o určení neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p.) a zároveň o povinnosti žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 384,61 Eur (žaloba podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Procesnou podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, z akého dôvodu sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej ešte medzi nebohým X K. a žalovaným, čo bolo podnetom na podanie takéhoto návrhu a prípustnosťou žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. sa nezaoberal vôbec ani okresný súd. Čo mohlo byť dôvodom na podanie žaloby v tejto veci môže odvolací súd usudzovať len z doložených listinných dôkazov žalobcom, konkrétne z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/108/2013 z 05. 12. 2013, na základe ktorého žalobca dedil po svojom bratovi Y. K., zomrelom XXX,XXXX XXXX majetok v čistej hodnote 1 683,89 Eur. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola určená na 8 519,57 Eur a výška dlhov poručiteľa z dôvodu 5 zmlúv o úvere a nákladov spojených s pohrebom poručiteľa až na 6 835,68 Eur. Zo spisu nie je možné zistiť, či sa žalovaný proti žalobcovi domáha nejakého plnenia, napríklad podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere č. 8500016417 z 12. 10. 2012. Nejaví sa potom logické jeho tvrdenie v žalobe, že miestna príslušnosť súdu je daná ustanovením § 87 písm. f) O. s. p. (popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy), ani konanie okresného súdu vo veci bez zaplatenia súdneho poplatku za návrh a uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu zrejme podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným môže byť odvodený len od ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto bolo povinnosťou žalobcu zdôvodniť, aký má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016417 z 12. 10. 2012 a súdu pred vecným rozhodnutím o žalobe na určenie neplatnosti zmluvy skúmať procesnú prípustnosť takejto žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31. júla 2009, predmetom ktorého bolo posúdenie správnosti rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu vo veci určenia neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti na návrh spotrebiteľa vyslovil záver, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere alebo pôžičke má spotrebiteľ, ktorý potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty úrokov a poplatkov. Odlišný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 16. marca 2016 sp. zn. 8Cdo/251/2015, ktorým zamietol dovolanie účastníka v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení s odôvodnením, že určenie neplatnosti úverovej zmluvy, či už celkom alebo čiastočne, by neodstránilo stav právnej neistoty medzi účastníkmi, pretože by to nezabránilo veriteľovi z tejto zmluvy domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia (t. j. vrátenia toho, čo navrhovateľ podľa zmluvy dostal). Vyriešiť otázku, t. j. spor, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok je možné podľa názoru dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 8Cdo/251/2015 v konaní o návrhu na plnenie. Existencia naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení je podmienkou úspešnosti návrhu na začatie konania podľa § 80 písm. c) O. s. p.. Jeho nedostatok je samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu s určovacím petitom. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je potrebné vždy skúmať vo vzťahu ku konkrétnemu navrhovanému petitu, preto musí žalobca už v žalobe vysvetliť, akým spôsobom žaloba o určenie odstráni stav neistoty účastníkov právneho vzťahu, aký spor sa určovacím výrokom rozsudku vyrieši alebo pre usporiadanie akého sporu vytvorí pevný základ. Z dôvodov žaloby ani odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zistiteľné, akým spôsobom ovplyvní právne postavenie žalobcu výrok o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným. Okresný súd sa nevyporiadal ani s obranou žalovaného prednesenou vo vyjadrení k žalobe z 13. augusta 2014, že právny nástupca účastníka zmluvného vzťahu je viazaný zmluvným prejavom svojho právneho predchodcu a žalobca nie je oprávnený meniť a popierať prejav vôle svojho právneho predchodcu naviac bez toho, aby pritom rešpektoval aspoň základné princípy zmluvného práva. Dôvodná je tiež námietka žalovaného, že v návrhu na začatie konania žalobca nezdôvodnil, ako tvrdená (avšak nepreukázaná absencia náležitostí zmluvy o úvere) spôsobuje jej neplatnosť. Rovnakú výtku predniesol žalovaný aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v odvolaní. Okresný súd v rozsudku cituje ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, zároveň aj ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý za neplatný právny úkon považuje taký, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ale z dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zistiteľné, pod ktoré zákonné ustanovenie podriadil svoje skutkové zistenia a čo ho viedlo k záveru o neplatnosti celej zmluvy o úvere. Za rozporné s dobrými mravmi označil okresný súd na 10 strane rozhodnutia iba dojednanie účastníkov zmluvy o výške úroku a pri súčasnej citácii ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka o možnej čiastočnej neplatnosti právneho úkonu pozabudol zdôvodniť, prečo považoval celú zmluvu o úvere za neplatnú, ak len dojednanie o výške úrokov z úveru odporuje dobrým mravom. Záver okresného súdu, že v zmluve o revolvingovom úvere absentujú náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch by mohol viesť iba k posúdeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ako to uvádza § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a okresný súd v poslednom odseku na 8 strane svojho rozsudku. Bez väzby na ďalší text odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú na 4 a 5 strane rozhodnutia okresného súdu uvedené čísla a názvy smerníc Rady a Európskeho parlamentu. Z dôvodov rozhodnutia okresného súdu nie je zistiteľné, či na posúdenie právneho vzťahu účastníkov aplikoval uvedené smernice alebo ich iba použil na interpretáciu vnútroštátneho práva. Eurokonformný výklad vnútroštátneho práva prichádza do úvahy iba vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu orgánu priestor na voľnú úvahu. Eurokonformná interpretácia môže poslúžiť aj na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva únie. Peňažná suma vo výške 384,61 Eur, o zaplatenie ktorých v prospech žalovaného žaluje žalobca sám seba, je v žalobe označená ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 616,51 Eur a na úver splatenej sumy do dňa podania žaloby vo výške 231,90 Eur. Žalobca ani skutkovo nezdôvodnil, prečo by ho mal súd zaväzovať na zaplatenie tejto sumy žalovanému rozhodnutím, pokiaľ sa domnieva, že táto suma žalovanému patrí. Nevysvetlil, z akého dôvodu neplní žalovanému dobrovoľne, ani z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na plnenie v prospech veriteľa. Okresný súd kvalifikuje túto sumu na 10 a 11 strane dôvodov svojho rozhodnutia ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie považuje za bezdôvodné obohatenie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zo skutočností, že okresný súd vyhovel návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd vyvodzuje, že sumu 384,61 Eur považuje okresný súd za bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z neplatného právneho úkonu. Povinným subjektom zo záväzku z bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí. V rozsudku okresného súdu nie je vysvetlené, akým spôsobom sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil, aké plnenie získal žalobca zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi Pavlom Lukáčom a žalovaným a prečo práve žalobca je povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému. Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 28Cdo/569/2014 z 15. 07. 2014 konštatoval, že dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli, ako to výslovne ustanovuje § 457 Občianskeho zákonníka. Z neho súčasne vyplýva, že ak spočíva bezdôvodné obohatenie plnení na základe neplatnej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu len jej účastníci. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný, alebo či v súvislosti s plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu aj na úkor niekoho iného. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je teda daná len na strane účastníkov zmluvy. I keď synalagmatický záväzok vrátiť si navzájom plnenia z neplatnej zmluvy vyplýva priamo z § 457 Občianskeho zákonníka, má sa okresný súd pre správne posúdenie žaloby o zaplatenie sumy 384,61 Eur žalobcom žalovanému zaoberať tým, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje aktívne legitimovaný účastník. V prípade vzájomného plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy sú obidve zmluvné strany zároveň povinným aj oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, ktoré získali na základe neplatnej zmluvy, okresný súd však vôbec neriešil, či medzi účastníkmi konania je právny vzťah z bezdôvodného obohatenia alebo iný. Ak sa žalovaný ako veriteľ nedomáha proti žalobcovi plnenia zo zmluvy o úvere č. 8500016417 (aspoň to zo spisu nevyplýva), nie je súdom prvého stupňa vysvetlené, na základe akého zákonného ustanovenia žalobcu a súd toto plnenie žalovanému nanucujú. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v ňom nie je stručne, jasne a výstižne vysvetlené, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je presvedčivé, ale rozporuplné a odvolacím súdom nepreskúmateľné. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne si vyložil ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O. s. p. na prvom určovacom výroku nedostatočne zistil skutkový stav, keď neskúmal, akým spôsobom môže rozhodnutie okresného súdu o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Odvolací súd na základe týchto zistení rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v prvom rade výzve súd žalobcu, aby odôvodnil, prečo sa považuje za spotrebiteľa v právnom vzťahu so žalovaným, aký má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere č. 8500016417 uzavretej 15. 10. 2012 medzi Y. K. a žalovaným, z akého dôvodu neplní žalovanému dobrovoľne sumu 384,61 Eur a prečo potrebuje rozhodnutie súdu ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému práve túto sumu, či žalovaný žiada od neho mimosúdne alebo v súdnom konaní plniť na základe zmluvy o úvere č. 8500016417 uzavretej s právnym predchodcom žalobcu. Následne okresný súd znovu posúdi právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania a svoj záver stručne, jasne a zrozumiteľne vyjadrí aj v dôvodoch svojho rozhodnutia a rovnakým spôsobom odôvodní aj svoje právne závery, na ktorých bude jeho rozhodnutie postavené. Pokiaľ dospeje okresný súd opäť k názoru, že žalobca je v tomto konaní oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch, svoje úvahy konkretizuje a odôvodní, rovnako tak povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na účet súdu a vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania je potrebné odôvodniť nielen základ súdneho rozhodnutia podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale zdôvodniť aj výšku priznaných trov, ktorémukoľvek účastníkovi. V novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.