Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoPr/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206908 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206908.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa Excite, s.r.o., so sídlom Michalská 1356/17, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 46 499 989, proti odporkyni R.. D. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 67, Q., o určenie neplatnosti výpovede okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cpr/2/2014-50 zo dňa 12.05.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ (pôvodne All22, s.r.o., Hronsek) sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni vyslovenia, že prekážka v práci na strane zamestnanca R.. D. X. s označením dokladu Q ktorá začala 31.08.2012 voči zamestnávateľovi All22, s.r.o., stále trvá. Počas obdobia trvania prekážky na strane zamestnanca nevznikol R.. D. X. voči All22, s.r.o. žiadny nárok na mzdu alebo náhradu mzdy a že okamžité skončenie pracovného pomeru R.. D. X. z dôvodu nevyplatenia náhrady príjmu, doručené zamestnávateľovi dňa 14.03.2014 je neplatné. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že nebolo sporné, že odporkyňa navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi (spoločnosti All22, s.r.o., Hronsek) doručila osobne dňa 31.08.2012 doklad o pracovnej neschopnosti (č. K536383), ktorým mu oznámila nástup na PN. Pokiaľ ide o ukončenie prekážky v práci započatej dňa 31.08.2012, súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal vedomosť o skončení pracovnej neschopnosti odporkyne, k ukončeniu ktorej došlo dňa 21.04.2013, pričom navrhovateľ o skončení pracovnej neschopnosti sa mohol dozvedieť aj z konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Cpr/5/2012. Súd poukázal aj na to, že podľa vyjadrenia odporkyne, ktoré navrhovateľ nespochybnil, v období od 22.04.2013 do 06.01.2014 navrhovateľ odporkyni udelil neospravedlnenú absenciu v práci, na čo pokiaľ by mal za to, že odporkyňa je naďalej PN, nebol oprávnený. Z tohto dôvodu záver navrhovateľa o tom, že prekážka v práci dokladovaná dokladom č. K536383 trvá, nie je správny. Navrhovateľ neprideľoval odporkyni prácu po tom, čo zanikla prekážka v práci na jej strane a v konaní sp. zn. 14Cpr/5/2012 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že jej pracovný pomer naďalej trvá, pričom zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pokiaľ ide o pracovnú neschopnosť odporkyne v období od 07.01.2014 do 16.02.2014, počas ktorej jej pracovný pomer trval, medzi účastníkmi existencia trvania tejto prekážky v práci nebola sporná, pričom za obdobie pracovnej neschopnosti patrí zamestnancovi náhrada mzdy v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. Túto prekážku v práci preukazoval doklad o PN č. N006319. Okresný súd dospel k záveru, že bola naplnená skutková podstata pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne, keď navrhovateľ jej nevyplatil náhradu mzdy a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Právne poukázal na ust. § 77, § 79 ods. 1, § 129 ods. 1 a § 141 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 144 Zákonníka práce, ako aj § 9 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. Trovy konania odporkyni okresný súd nepriznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. aj keď odporkyňa bola v konaní úspešná, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ (All22, s.r.o., Hronsek). Rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Mal za to, že okresný súd neposudzoval viaceré dokumenty navrhovateľa a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odcitoval ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka, Zákona o účtovníctve. Poukázal na to, že o ukončení pracovnej neschopnosti odporkyne nedisponoval žiadnym dokladom priamo, resp. nepriamo prostredníctvom súdneho spisu, a preto nemohol v zmysle Zákona o účtovníctve považovať dobu trvania PN za preukázateľnú. Namietal tiež, že súd neposudzoval ani argument navrhovateľa, že o skončení práceneschopnosti sa zamestnávateľ dozvedel až na pojednávaní dňa 23.05.2014, čiže až mesiac po skončení pracovnej neschopnosti. Aj keď zákon priamo neurčuje povinnosť zamestnanca predložiť doklad o skončení práceneschopnosti zamestnávateľovi, samotný doklad poučenie o tejto povinnosti obsahuje. Súd nezobral do úvahy argument navrhovateľa, že porušenie tejto povinnosti nemôže byť v súlade s dobrými mravmi, čo je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Tiež namietal, že súd neposudzoval ani argument navrhovateľa, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď zamestnávateľovi nepreukázala dĺžku trvania prekážok na strane zamestnanca. Zákon priamo nestanovuje spôsob ukončenia prekážky na strane zamestnanca, ale bežnou zvyklosťou je nástup do práce. Keďže odporkyňa nenastúpila do práce, trvala prekážka na jej strane - strane zamestnanca. Zmenil sa jej len druh z práceneschopnosti na neospravedlnenú absenciu v práci. Súd sa nezaoberal ani vyjadrením odporkyne, ktorá uviedla, že doklad o skončení práceneschopnosti poslala priamo na Sociálnu poisťovňu ako poistenec. Keďže odporkyňa z vlastnej vôle nevykonávala žiadnu prácu, vyplatením náhrady mzdy by došlo k znevýhodneniu zamestnancov, ktorí prácu riadne vykonávajú a došlo by k neoprávnenému obohateniu odporkyne. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by na strane zamestnávateľa existovala akákoľvek prekážka v práci odporkyne. Napriek tomu, že súd získal dôkaz, a to doklad o skončení práceneschopnosti K536383, neprihliadol na neho. Podľa názoru navrhovateľa, odporkyňa nevykonala žiadny úkon znamenajúci ukončenie prekážky na jej strane a neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že neospravedlnene neabsentovala v práci. Odporkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Namietla argument navrhovateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, že pracovný pomer mohla ukončiť iba v lehote do 30.10.2013, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.03.2014 je v rozpore so zákonom. Poukázala na to, že ňou podané okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené zamestnávateľovi dňa 14.03.2014 sa týkalo nevyplatenej náhrady mzdy za január 2014 a nevyplatenej náhrady príjmu taktiež z roku 2014 a nie roku 2013. Ohľadne dokladu K536383, ktorým bola jej práceneschopnosť trvajúca od 31.08.2012 do 21.04.2013 ukončená, uviedla, že zaslala zamestnávateľovi fotokópiu riadnou poštovou zásielkou na adresu Chránenej dielne Stožok dňa 19.04.2013 a originál Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica. Od 11-teho dňa trvania práceneschopnosti nemocenské dávky vyplácala Sociálna poisťovňa. Ak mal navrhovateľ takú vedomosť, že je stále práceneschopná, a teda prekážka v práci u nej trvá, prečo dňa 21.04.2014 konal tak, že na dni od 22.04.2013 až 06.01.2014 jej udelil neospravedlnenú absenciu a taktiež neospravedlnenú absenciu jej udelil aj od 18.02.2014 do 01.05.2014. Taktiež poukázala na to, že s navrhovateľom mala dohodnutú prácu na dobu určitú, a to do 01.05.2014, kedy aj jej pracovný pomer dojednaný na dobu určitú s navrhovateľom skončil. Pôvodný navrhovateľ spoločnosť All22, s.r.o., Hronsek zanikla v dôsledku zlúčenia s nástupníckou spoločnosťou Excite, s.r.o., Turčianske Teplice, ktorá sa stala jej právnym nástupcom od 09.01.2016 (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 19113/S a výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 55926/L). Uvedená skutočnosť nastala v priebehu odvolacieho konania, preto odvolací súd konal ďalej ako s navrhovateľom so spoločnosťou Excite, s.r.o., Turčianske Teplice. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal najmä vyslovenia rozhodnutia v tom zmysle, že prekážka v práci na strane zamestnanca (odporkyne) s označením dokladu K536383, ktorá začala 31.08.2012 voči zamestnávateľovi All22, s.r.o., stále trvá. Okresný súd sa s argumentom navrhovateľa ohľadne pracovnej neschopnosti odporkyne vysporiadal. Poukázal na ust. § 144 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Je dôležité poukázať na to, že za dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca je v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce potrebné považovať aj jeho dočasnú pracovnú neschopnosť pre chorobu. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu, pričom ide o právnu povinnosť zamestnávateľa, pre ktorú je povinný ospravedlniť neúčasť zamestnanca v práci. V takomto prípade ide o prekážku v práci, pri ktorej sa neposkytuje náhrada mzdy, ale dávky nemocenského poistenia. Zamestnanec v takomto prípade nemusí zamestnávateľa žiadať o poskytnutie pracovného voľna, stačí ak prekážku v práci preukáže. Dočasnú pracovnú neschopnosť uznáva ošetrujúci lekár po posúdení spôsobilosti na konkrétnu prácu vykonávanú zamestnancom, vrátane vplyvu práce a pracovného prostredia na jeho zdravotný stav. Zároveň ošetrujúci lekár stanovuje aj dĺžku trvania pracovnej neschopnosti na základe zdravotného stavu poistenca. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdzuje ošetrujúci lekár na 5-dielnom tlačive, čo je základnou podmienkou priznania nemocenskej dávky pri vzniku choroby alebo úrazu. Diel IV. - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva začiatok pracovnej neschopnosti i koniec pracovnej neschopnosti, potvrdzuje všeobecný lekár. Pokiaľ je prekážkou v práci na strane zamestnanca jeho dočasná pracovná neschopnosť, o tom, či táto pracovná neschopnosť trvá, kedy začala a kedy skončila, pokiaľ ide o pracovnú neschopnosť pre chorobu, určuje a uznáva ošetrujúci lekár. Už len z tohto dôvodu súd nemôže pozitívne rozhodnúť, že prekážka v práci na strane zamestnanca z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu, s označením dokladu K536383 trvá a samozrejme trvanie pracovnej neschopnosti zamestnanca nezávisí ani od zamestnávateľa. Už len z tohto dôvodu takémuto návrhu nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. V tomto kontexte okresný súd poukázal na to, že rozhodujúce je, či prekážka v práci skutočne existovala a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal. Okresný súd rozoberal podrobne aj záver, či navrhovateľ ako zamestnávateľ odporkyne mal vedomosť o skončení pracovnej neschopnosti, pričom súd došiel k záveru, že prekážka v práci na strane odporkyne spočívajúca v pracovnej neschopnosti odporkyne trvala od 31.08.2012 a skončila sa 21.04.2013 tak, ako to vyplýva aj z dokladu K536383 doloženého do spisu. Pokiaľ okresný súd došiel k tomuto záveru a z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti K536383 mal preukázané od kedy do kedy bola odporkyňa práceneschopná, pričom túto práceneschopnosť uznáva a určuje ošetrujúci lekár a táto práceneschopnosť je prekážkou v práci odporkyne z dôvodu pracovnej neschopnosti pre chorobu, nemožno pozitívne rozhodnúť, že prekážka v práci na strane zamestnanca stále trvá, ak ošetrujúci lekár pracovnú neschopnosť pre chorobu ukončil. Súd nemôže modifikovať petit žaloby, teda nárok, ktorého sa navrhovateľ svojou žalobou domáha a pokiaľ petit bol vymedzený tak, že prekážka v práci na strane zamestnanca stále trvá, nezostávala okresnému súdu iná možnosť, než návrh zamietnuť. V nadväznosti na tento záver, tak ako to uvádzal okresný súd, nebolo možné samozrejme pozitívne rozhodnúť ani o žalobe navrhovateľa v rozsahu domáhania sa určenia, že počas obdobia trvania prekážky na strane zamestnanca nevznikol Mgr. D. X. voči All22, s.r.o. žiadny nárok na mzdu alebo náhradu mzdy. Pokiaľ neprítomnosť zamestnanca v zamestnaní bola odôvodnená jeho pracovnou neschopnosťou pre chorobu, a teda prekážkou v práci je pracovná neschopnosť odporkyne trvajúca od 31.08.2012 do 21.04.2013 a pokiaľ po odpadnutí prekážky v práci, teda ukončení pracovnej neschopnosti pre chorobu, odporkyňa nenastúpila do práce a navrhovateľ ako zamestnávateľ jej neprideľoval prácu, logicky sa nemôže domáhať určenia, že počas obdobia trvania prekážky na strane zamestnanca nevznikol zamestnankyni žiadny nárok na mzdu alebo náhradu mzdy. Okresný súd jasne poukázal na ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce a dôvody, pre ktoré zamestnávateľ bol povinný poskytnúť odporkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku a pokiaľ si túto povinnosť navrhovateľ nesplnil, odporkyňa mala právo podať okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, čo v rozsudku konštatoval aj okresný súd. Tak ako už bolo konštatované, súd je viazaný petitom žaloby a pokiaľ žaloba vo svojom petite (vo výroku, ktorého vydania sa navrhovateľ domáha) je formulovaná tak, že nemôže viesť k úspechu navrhovateľa (pričom navrhovateľ sa právne nedal zastupovať), nesie si svoju zodpovednosť za neúspech v súdnom konaní v plnom rozsahu navrhovateľ sám. Súd nemôže modifikovať žalobu, zasahovať do nej, prípadne pozmeňovať petit, pretože by tým zasiahol do zásady dodržiavania nestranného, nezaujatého a rovnakého prístupu k obom stranám sporu. Ani odôvodnenie odvolania navrhovateľom bez vzájomnej prepojitosti právnych a skutkových argumentov nedávalo podklad pre preskúmanie veci v inom rozsahu, než v rozsahu odôvodnenia rozsudku okresným súdom a pre vyslovenie odlišného záveru. Rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať preto za vecne správne a ako také bolo odvolacím súdom potvrdené. Odporkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila, osobitné trovy zo spisu nevyplývajú, preto odporkyni odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Odvolací súd vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Odvolací súd vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.