Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/73/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206951 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206951.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: R. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, zamestnaná B. I. Y., M. XXX, ako masérka, občianka SR, zast. JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, AK Brázdil & Brázdilová, Zvolen, Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: P. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX, P. X - U., zasmestnaný: XX. K. Y. G., U. 7, XXX XX P. X - M., občan ČR, zast. JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, AK Zvolen, Trhová1, 960 01 Zvolen, vo veci starostlivosti o maloletého: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, žiaka K. školy V., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Krupina, o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/17/2014-70 zo dňa 09. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolanie otca odmieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím prvostupňový súd rozhodol tak, že: „zveril maloletého R. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky R. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa P. B. uložil povinnosť platiť z titulu výživného pre maloletého R. T., nar. XX. XX. XXXX sumu vo výške 120,- Eur od 01. 09. 2013; a z titulu tvorby úspor sumu 80,- Eur od 01. 05. 2014, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Zameškané výživné vo výške 1.412,- Eur uložil otcovi dieťaťa doplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným. Zameškanú sumu z titulu tvorby úspor 720,- Eur uložil otcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku na vkladový účet dieťaťa, s tým, že aj budúce sumy tvorby úspor budú poukazované na tento účet. Prvostupňový súd rozhodol, tak že matka dieťaťa je oprávnená nakladať s finančnými prostriedkami vedenými z titulu tvorby úspor na vkladovom účte dieťaťa len s predchádzajúcim súhlasom súdu. Nakladanie s prostriedkami na vkladovom účte sa umožní dieťaťu po nadobudnutí plnoletosti. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Matka sa svojim návrhom domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu; predovšetkým zverenia malol. R. do jej osobnej starostlivosti a úpravy výživného odporcom vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Odporca s návrhom v zásade súhlasil. Súd na základe prednesov účastníkov konania, ako aj na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu, z predložených listinných dôkazov, rodného listu maloletého dieťaťa, kópie potvrdeniek, výpisov z účtu, poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, prednesov a písomných vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj na základe ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav: Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa sa zoznámila vo fitnescentre v V. V., kde v tom čase pracovala. Nebývali však v jednej domácnosti, pretože navrhovateľka bývala v 3-izbovom byte v V. V. a odporca v Českej republike. V čase očakávania narodenia maloletého dieťaťa pracoval v Nemecku. Napriek rozdielnym bydliskám obaja plánovali spoločnú budúcnosť. Dva mesiace pred narodením dieťaťa bola navrhovateľka prekvapená vyjadrením odporcu, že nechce byť uvedený v rodnom liste ako otec dieťaťa, pretože ak sa dieťa narodí poškodené, nebude vychovávať cudzieho pankharta. Keď mal syn šesť týždňov, oznámila odporcovi, že nechce pokračovať vo vzťahu a chce vzťah ukončiť. Asi mesiac pred pôrodom sa presťahovala na V. do rodinného domu v ktorom bývala a býva aj v súčasnosti jej matka. Vzhľadom k tomu, že s odporcom nebolo možné sa mimosúdne dohodnúť, bola navrhovateľka nútená podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletému synovi. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že otec maloletého dieťaťa žije a je zamestnaný trvalo v zahraničí (ČR) a o dieťa sa prakticky stará sama, pričom so starostlivosťou o maloleté dieťa sú spojené určité výdavky, ktoré bližšie a podrobne špecifikovala v odôvodnení podaného návrhu. Takisto špecifikovala aj svoje osobné výdavky v rámci kalendárneho mesiaca. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom v podstate súhlasí, nemal námietky proti tomu, aby R. bol zverený matke, dokonca uviedol že je ochotný platiť aj výživné pre dieťa vo výške 175,- Eur z titulu priameho výživného a 75,- Eur z titulu sporenia. Neskôr odporca zmenil svoj názor k výške priameho výživného a výške sporiacej časti. Na pojednávaní dňa 26. 01. 2015 sa v zásade rodičia maloletého R. dohodli jednak na výške výživného, ako aj na výške tvorby úspor, kedy matka maloletého dieťaťa rešpektovala vznesené požiadavky zo strany otca dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 63 ods. 3 citovaného zákona, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli nielen na výške priameho výživného, výške tvorby úspor pre maloleté dieťa, ale aj dátumoch od kedy má dôjsť k určeniu výživného a určeniu povinnosti vytvárať úspory pre maloletého, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že išlo o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, súd o trovách konania rozhodol tak, že nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, trovy ktoré vznikli každému z rodičov v súvislosti s právnym zastupovaním advokáta musí znášať každý z rodičov maloletého dieťaťa sám z vlastných finančných prostriedkov“. V súlade s § 204 OSP podal otec maloletého (odporca) voči rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie, z dôvodov, že súd nevykonal vo veci dôkazy, ktoré boli v priebehu konania uvádzané z jeho strany, čo malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci a spôsobilo to, že tieto jeho vyjadrenia nie sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, súd do dôvodov rozsudku neuviedol aj skutočnosti, ktoré boli uvádzané z jeho strany. Nie je pravda, že nechcel byť uvedený v rodnom liste maloletého R. a ani nikdy o ňom nehovoril tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku, toto vyplýva len z jednostranného tvrdenia navrhovateľky. Túto skutočnosť súd nemal za preukázaná. Od narodenia maloletého sa k nemu hlásil ako otec, finančne na neho prispieval, chodil často za ním, prispieval mu nad rámec finančných prostriedkov, ktoré zasielal navrhovateľke a to formou darčekov. Na preukázanie tejto skutočnosti žiadal, aby boli vypočutí svedkovia. Súd tieto dôkazy nevykonal a jeho vyjadrenia do odôvodnenia rozsudku neuviedol, skreslil celý priebeh dokazovania, čo následne v budúcnosti môže ovplyvniť aj názor maloletého na priebeh samotného konania. Napriek tomu, že bol ochotný pred súdom sa s navrhovateľkou dohodnúť, žiadal súd, aby v rozsudku urobil odkaz na správu zo dňa 22. 12. 2014 - psychologického vyšetrenia, ktoré absolvoval s maloletým R. a navrhovateľkou, kde maloletý R. uviedol, že sa s ním chce stretávať, a že sa s navrhovateľkou dohodli na konkrétnych termínoch styku so synom. Súd v odôvodnení rozsudku sa o tomto vôbec nezmienil. Súd uviedol, že v rozsudku dá odkaz na dohodu z psychologického vyšetrenia, ale následne sa v odôvodnení rozsudku o tomto nezmienil a uviedol len jednu vetu, že na úprave styku so synom netrvá. Z jeho vyjadrenia zo dňa 25. 11. 2014 súd nepojal do odôvodnenia rozsudku žiadne skutočnosti. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie s tým, že by výrok uvedený v rozsudku prvostupňový súd zdôvodnil v zmysle vykonaných dôkazov, prípadne by doplnil dokazovanie. Po uplynutí lehoty na odvolanie doplnil otec mal. odvolanie uviedol, že v odôvodnení rozsudku chýba, že na návrh súdu prišiel dňa 22. 12. 2014 na Slovensko, absolvoval so synom a matkou psychologické vyšetrenie, v správe z vyšetrenia je uvedené, že syn sa s ním má stýkať, že sa s matkou dohodli na konkrétnych termínoch o jeho pravidelných stretnutiach so synom. V rozsudku nie je odkaz na túto správu, a preto žiada úpravu styku so synom, vzhľadom na spomínané psychologické vyšetrenie, má záujem sa stretávať so synom (pričom zo strany matky mu to nie je umožnené) a to tak ako boli dohodnutí v rámci psychologického vyšetrenia. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jej nie je zrejmé v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, ktorý výrok sa napáda. V podstate má za to, že s rozhodnutím ako takým otec súhlasí. Poukázala na to, že v súlade s § 202 ods. 4 OSP odvolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 zák. č. 99/1963 Zb, v znení neskorších predpisov, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozhodol podľa § 218 ods. 1 pís. b) OSP. Podľa § 201 OSP veta prvá, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 4 OSP odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Pri právnej klasifikácii podania otca maloletého, vychádzal odvolací súd z § 41 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu. V ustanovení § 41 ods. 2 OSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej, alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. V prejednávanom prípade odvolateľ nenamietal nesprávnosť výroku rozhodnutia. Otec maloletého (odporca) v odvolaní namietal len obsah odôvodnenia rozhodnutia. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a po prejednaní veci, prípadne doplnení dokazovania uviesť v dôvodoch rozhodnutia ním uvedené skutočnosti. Proti dôvodom rozhodnutia však v súlade s § 202 ods. 4 OSP odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací súd jeho odvolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol. Odvolací súd zároveň poukazuje, na to že pokiaľ odvolateľ v podaní označenom ako doplnenie odvolania (podaného po uplynutí lehoty na odvolanie) na viac uviedol, že žiada o úpravu styku s maloletým dieťaťom, o tomto odvolací súd nemohol rozhodovať, nakoľko nie je na prvostupňovom súde začaté konanie o úpravu styku s mal. dieťaťom. Odporca, otec maloletého môže podať návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.