Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/281/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207022 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207022.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci navrhovateľa E. H. so sídlom G. XXX, L. J. J., O. K., J. XXX XX, IČO:61976334, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hriadel so sídlom Sad SNP č. 669/6, Žilina proti odporcovi TUX, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP č. 6/11, IČO:44558961, o zaplatenie 32.115,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/17/2014-75 zo dňa 22. januára 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/17/2014-75 zo dňa 22. januára 2015 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 32.115,69 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.070,50 od 31.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 15.217,12 eur od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 10.828,08 eur od 31.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 4.925,--eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pre odporcu vykonal na základe objednávky lesné práce, ktoré následne fakturoval faktúrou č. 11/12 zo dňa 30.9.2012, splatnou dňa 30.10.2012 na sumu 6.070,50 eur, faktúrou č. 13/2012 zo dňa 31.10.2012 splatnou 30.11.2012 na sumu 15.217,12 eur, faktúrou č. 14/2012 zo dňa 30.11.2012, splatnou dňa 30.12.2012 na sumu 10.828,08 eur. Všetky faktúry osobne prevzal konateľ odporcu A.. H. P. a potvrdil vykonanie týchto prác podpisom na zadávacích listoch. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané aj napriek podanému písomnému odporu, ktorý nebol doložený žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého vykonal navrhovateľ pre odporcu lesné práce v zmysle objednávky a dohody a tento po vykonaní lesných prác vystavil jednak faktúru a zadávací list, ktorý odporca potvrdil pečiatkou a podpisom, kde bola odsúhlasená lokalita, dreviny, množstvo ako aj jednotková cena a následne konečná suma za vykonané lesné práce. Keďže odporca za vykonané práce navrhovateľovi riadne a načas nezaplatil, súd ho zaviazal na úhradu dlžnej istiny spolu s úrokom z omeškania, ktorý bol priznaný v zákonom stanovenej výške s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák. v znení do 31.1.2013. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.926,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.498,75 eur, spolu boli navrhovateľovi priznané trovy konania vo výške 4.925,--eur. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že odvolanie odôvodňuje podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Má za to, že navrhovateľ nepredložil ani vo svojom návrhu neuviedol dôkazy preukazujúce právny vzťah, na základe ktorého vystavil faktúry, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha. Je dôkaznou povinnosťou navrhovateľa preukázať vznik zmluvného vzťahu, čo sa však v danom prípade nestalo a súd na základe nedostatočného skutkového zistenia vec nesprávne právne posúdil. V tomto smere prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie a tento jeho záver vychádza z nedostatočného skutkového zistenia. Keby aj bola medzi nim a navrhovateľom uzavretá ústna dohoda, čo však ani jeden z účastníkov nepotvrdil, súd by bol aj tak povinný vysporiadať sa s otázkou, či predmetom konania sú nároky vyplývajúce z takto uzatvorenej dohody. Avšak zo žiadneho listinného dôkazu predloženého v konaní nevyplýva, že by s navrhovateľom uzavrel nepomenovanú alebo inú zmluvu v písomnej alebo v ústnej forme. Okresný súd v odôvodnení uvádza, že k svojmu rozhodnutiu dospel len na základe predložených faktúr. Faktúra je však daňový a účtovný doklad, ktorý predávajúci jednostranne vystavuje kupujúcemu za dodaný tovar alebo iné plnenie, nemožno ju zamieňať s dohodou zmluvných strán o vzájomných právach a povinnostiach. Takto vystavená faktúra ani nepotvrdzuje predchádzajúcu dohodu strán a práve strana, ktorá takúto skutočnosť tvrdí, musí preukázať právny úkon, na základe ktorého by bola faktúra vystavená, k čomu však nedošlo. Absentuje akceptácia takejto dohody zo strany odporcu ako aj náležitosti právneho úkonu. Pečiatka na faktúre nie je akceptáciou podmienok faktúry, ale ide o potvrdenie jej prevzatia, čo napokon potvrdzuje aj samotný predtlačený text na faktúre v znení: „faktúru převzal“. Faktúru nemožno považovať ani za dodací list, nepreukazuje, či boli práce vykonané a čo bolo ich obsahom, taktiež zo samotných faktúr nemožno zistiť, či došlo k právnemu vzťahu. Súd za účelom zistenia týchto skutočností nevykonal žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia navrhovateľa. Neboli vykonané ani výsluchy svedkov, ktoré by potvrdili reálnosť plnenia potvrdených faktúr. Poukázal na viaceré rozhodnutia, ktoré riešili otázku preukazovania dôkazného bremena ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o povinnosti odôvodniť odpor. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 32.115,69,--eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže k svojmu rozhodnutiu dospel len na základe predložených faktúr tak ako uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ďalšia námietka smerovala k tomu, že podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal, že medzi nimi došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody, či už ústnej alebo písomnej a že faktúru nemožno považovať ani za dodací list, jedná sa len o daňový a účtovný dôkaz. Ďalej odporca namietal, že okresný súd konštatoval, že podaný odpor nebol doložený relevantným dôkazom, pričom odporca má za to, že všetky náležitosti odporu boli splnené, keďže bol podaný oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote a bol odôvodnený. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa vyššie cit. ustanovenia navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli k žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi okrem predložených faktúr preukazoval aj zadávacími listami, pričom ku každej faktúre sa vzťahoval jeden zadávací list s dátumom, ktorý korešpondoval s dátumom na tej-ktorej faktúre, teda okrem predložených faktúr, ktoré všetky boli potvrdené pečiatkou a podpisom odporcu, boli ku každej faktúre predložené zadávacie listy, ktoré v odvolaní odporca opomenul uviesť, keďže uvádzal, že navrhovateľ súdu predložil len faktúry. V zadávacom liste je dátum s tým, že sa jedná o lesné práce. Dátum korešponduje aj s dátumom uskutočneného zdaniteľného plnenia, ďalej je na tomto zadávacom liste uvedená lokalita, dreviny, množstvo, jednotková cena a následne konečná suma za vykonané lesné práce, ktorá korešponduje s cenou na predložených faktúrach s tým, že všetky tri zadávacie listy podpísal a odsúhlasil odporca a nachádza sa na nich pečiatka a podpis odporcu. Už z uvedeného je zrejmé, že zadávacie listy spolu s predloženými faktúrami, ktoré boli riadne odporcom prevzaté preukazujú v celom rozsahu nárok navrhovateľa, ktorý si svojim návrhom uplatnil, a to zaplatenie ceny za vykonané lesné práce pre odporcu a preukazujú aj uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom práve na základe predložených zadávacích listov, kedy to bol odporca ktorý zadal pre navrhovateľa vykonanie predmetných lesných prác. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že nepreukázal, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná alebo ústna dohoda, keďže práve predloženými zadávacími listami a faktúrami potvrdenými odporcom navrhovateľ svoj zmluvný vzťah s odporcom preukázal. Aj keď správne odporca uviedol, že faktúra je len daňový doklad, odvolací súd uvádza, že ak mal odporca po prevzatí faktúr pochybnosti o tom, že by mu mal navrhovateľ fakturovať uvedené sumy za prevedenie lesných prác bol oprávnený takéto faktúry navrhovateľovi vrátiť, prípadne oznámiť navrhovateľovi prečo s takto fakturovanými sumami nesúhlasí, avšak žiadne takéto skutočnosti odporca či už v odpore alebo v odvolaní proti rozsudku nepreukázal. Na dôvažok odvolací súd poukazuje aj na list odporcu adresovaný navrhovateľovi, datovaný dňa 4. 1. 2013 nazvaný „Vysvetlenie nedoplatkov spoločnosti TUX, s. r. o. Zvolen voči firme E. H., G.“, v ktorom liste odporca navrhovateľovi oznamuje, že spoločnosť odporcu so spoločnosťou navrhovateľa spolupracuje už od r. 2009, čo sú viac ako tri roky nepretržitej podnikateľskej činnosti „Ťažba a približovanie dreva“. Ďalej uviedol, že k dátumu 31.12.2012 eviduje odporca záväzky voči firme navrhovateľa vo výške 49.912,64 eur. Spoločnosť odporcu sa dostala prechodne do horšej finančnej situácie aj následkom druhotnej platobnej neschopnosti s tým, že tento problém sa už postupne od januára 2013 rieši a pohľadávky navrhovateľa budú zo strany odporcu uhrádzané postupne ako to budú dovoľovať jeho finančné zdroje od r. 2013 formou splátok k jednotlivým záväzkom - faktúram. Ďalej je v liste uvedené, že ich obojstranná spolupráca bude pokračovať aj počas roka 2013, kde odporca pripraví dostatočné množstvo zákaziek pre firmu navrhovateľa, preto žiada o trpezlivosť pre postupné doplatenie jeho záväzkov voči firme navrhovateľa. Zároveň uviedol, že do 20. 1.2013 bude navrhovateľovi zaplatená čiastka 5.006,40 eur ako doplatok ku faktúre 09-2012. Podpísaný A.. H. P., konateľ spoločnosti TUX, s. r. o. Zároveň na liste sa nachádza aj pečiatka a podpis odporcu. Uvedené vysvetlenie nedoplatkov vyvracia tvrdenia odporcu o popieraní uzavretia dohody s navrhovateľom a vykonanie prác podľa takejto dohody, keď práve v tomto liste poukazuje odporca na dlhoročnú spoluprácu s navrhovateľom a na svoje záväzky voči navrhovateľovi so snahou o ich postupné splácanie. Odporca ďalej v odvolaní namietol, že neboli vykonané ani výsluchy svedkov , ktoré by potvrdili reálnosť plnenia predložených faktúr. V tejto súvislosti odvolací súd ešte raz poukazuje na vyššie cit. ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, teda v prípade tvrdenia určitých skutočností má povinnosť predkladať dôkazné prostriedky aj odporca. V tomto prípade odporca v konaní pred prvostupňovým súdom ani v odvolacom konaní žiadne návrhy na dokazovanie, prípadne na výsluchy konkrétnych svedkov nepredkladal a žiadne návrhy na dokazovanie nemal. Čo sa týka námietky odporcu, že jeho odpor spĺňal všetky náležitosti, že bol podaný včas, oprávnenou osobou a bol odôvodnený, odvolací súd uvádza, že v prípade, že by okresný súd považoval odpor odporcu za neodôvodnený, bol by tento odpor odmietol, avšak okresný súd na základe takto podaného odporu ďalej konal a vytýčil pojednávanie, len správne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že odpor nebol doložený žiadnym relevantným listinným dôkazom, čo je z odporu zrejmé, keďže v odpore len odporca spochybnil, že mu navrhovateľ dodal služby, ktoré mali byť vyfakturované, uviedol, že pohľadávka je neoprávnená, navrhovateľ na ňu nemá nárok. Nemá vedomosť, že by mal dlh v takej výške ako je uvedené v platobnom rozkaze. Vzhľadom na to v celom rozsahu rozporuje žalovanú pohľadávku. K týmto svojim tvrdeniam odporca žiadne dôkazy nedoložil. Odvolací súd poukazuje na ospravedlnenie konateľa odporcu a súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti (č.l. 61), kde konateľ odporcu uviedol, že žiada o ospravedlnenie z pojednávania, že dňa 22. 1. 2015 musel odcestovať mimo Zvolen v neodkladnej pracovnej záležitosti, kde sa vyžaduje jeho osobná účasť a súhlasí, aby sa pojednávanie vytýčené na deň 22.1.2015 o 10.00 h na Okresnom súde Zvolen konalo aj za jeho neprítomnosti. Súčasťou tohto ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní neboli zo strany odporcu predložené žiadne návrhy na dokazovanie. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.