KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica27. 1. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/493/2015 z 27. 1. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. januára 2016, sp. zn. 43CoE/493/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6714207428.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/493/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207428
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207428.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému P. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/XX, XXX XX K., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp.
zn. EX 10988/14 o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/37/2014-49 zo dňa 29. júna 2015 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/37/2014-49 zo dňa 29. júna 2015 z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.03.2014.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01465/12 zo dňa 13.06.2012. Podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 08.04.2011. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou dňa 08.04.2011. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená
zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu (ďalej len "rozhodcovská
zmluva").

Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v
postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na Smernicu Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Okresný súd konštatoval, rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine, v ktorej súd
kolónky pre doplnenie údajov o dlžníkovi a ručiteľovi, ďalej sú na predmetnej listine kolónky pre doplnenie
čísla zmluvy o úvere a doplnenie dňa uzavretia zmluvy o úvere, a kolónka pre doplnenie údaja o dátume
podpisu rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani
sama o sebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak pozostáva z jednotlivých
zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred
naformulované, pričom pokiaľ ide o samotný predmet rozhodcovskej zmluvy, dlžník nemal možnosť



akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v rozhodcovskej zmluve vopred
určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh
vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi konania rozhodnúť. Skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, teda na samostatnej listine, ešte
nepreukazuje, že jej jednotlivé ustanovenia boli dojednané individuálne. Pre záver o individuálnosti
dojednania účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu nie je rozhodujúca
konečná forma rozhodcovskej zmluvy, ale práve proces kreovania, resp. vzniku dohody účastníkov
exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu. Súd mal za to, že ustanovenia rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 25.10.2010 neboli so spotrebiteľom vzhľadom na to, že tento nemohol ovplyvniť
obsah, resp. podstatu týchto zmluvných dojednaní, individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva síce
formálne obsahuje možnosť riešenia sporov pred všeobecným súdom, pričom možnosť voľby medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom má vždy žalobca. Dojednanie o právomoci rozhodcovského
súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle generálne
klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podstatou rozhodcovskej zmluvy nie je dohoda
zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu
rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ aj v prejednávanej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu zvrátiť. Osoba rozhodcu - v
danom prípade rozhodcovského súdu bola v rozhodcovskej zmluve vopred uvedená a povinný nemal
možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť. Zmluvné dojednania, či už o zmluvných pokutách,
ale aj dohoda o vyplnení zmenky, neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, ale sú súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že v prejednávanej veci je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania
odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1 a č. II. bod 1 súd vyhodnotil ako
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné. V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský
súd nemal právomoc spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Pokiaľ bol rozhodcovský
rozsudok vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy nemohol nadobudnúť a
ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 01465/12 dňa 13.06.2012 nie je spôsobilým exekučným titulom. Na
základe uvedeného súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. V odvolaní tvrdil, že súd prvého
stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem §
44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený
nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,



a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko
v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá
Rozhodcovská zmluva, ktorá v článku II odsek 2, veta druhá upravila možnosť ktorejkoľvek zmluvnej
strany podať žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že
povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok na všeobecný súd.
K právnemu názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený
poukázal na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 05.03.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 26.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
01465/12 zo dňa 13.06.2012. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 761,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 761,17 Eur od 02.10.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
761,17 Eur od 07.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 258,37
Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v
mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a
včas. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú
oprávnený a povinný uzavreli dňa 08.04.2011 a blankozmenka vystavená dňa 08.04.2011, ktorou si
účastníci zabezpečili svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť
zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný v celku dňa 02.10.2011. Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení
zmenky vyplnil dňa 31.10.2011 zmenku povinného a na základe takto vyplnenej zmenky si uplatnil
nárok v rozhodcovskom konaní. Okresný súd následne v napadnutom uznesení zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal
právomoc spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok nie
je spôsobilým exekučným titulom.
Odvolací súd v uznesení č. k. 43CoE/483/2014-37 zo dňa 26.02.2015 konštatoval, že rozhodcovská
zmluva je v prejednávanej veci platne dojednaná a predložený rozhodcovský rozsudok je preto
rozhodnutím vydaným orgánom na to oprávneným. Súd prvého stupňa je týmito závermi odvolacieho
súdu v zmysle § 226 O.s.p. viazaný.

K uzatvorenej rozhodcovskej zmluve odvolací súd dodáva, že aj keď rozhodcovská zmluva bola
oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú
požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie
rozhodcovskej zmluvy malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere s dlžníkom - spotrebiteľom. Povinný



pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy
súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel k záveru, že okresný súd
sa neriadil právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Ako už odvolací
súd uviedol rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá, rozhodnutie rozhodcovského súdu je riadnym
exekučným titulom.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §
221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, pričom prihliadne na novelu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č.
438/2015 Z. z. účinným od 23.12.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6714207428)

  1. 25. 2. 2015Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/483/2014 z 25. 2. 2015
  2. 27. 1. 2016Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/493/2015 z 27. 1. 2016 (toto rozhodnutie)