Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/753/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207583 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207583.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu S.. R. Q., bytom P. P., P. XX, štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej R. K., bytom K., V. XX, štátnej občianky SR, (do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441), o zaplatenie 343,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/111/2014-171 zo dňa 14.04.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 185,30 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 183,80 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 1,50 Eur od 05.08.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že uplatneným návrhom žiadal žalobca priznať náhradu škody v celkovej výške 343,68 Eur, vrátane príslušenstva. Škodu, ktorú si vyčíslil, považoval za skutočnú škodu, ktorú utrpel v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 24.10.2013. Jednalo sa o doplatok za výmenu nárazníka, ktorú mu vykonali v autorizovanom servise v I. za 400,50 Eur, pričom túto skutočnosť nikto zo strán sporu nespochybňoval a medzi stranami sporu nebola sporná. Žalovaná prejavila ochotu doplatiť rozdiel, ktorý vznikol v dôsledku plnenia z poistnej udalosti pri povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú poskytla Kooperativa poisťovňa, a.s. a ktorá plnila žalobcovi sumu 220,- Eur s tým, že krátila ním vykonanú úhradu z dôvodu poškodenia predmetného pravého nárazníka už pred samotnou dopravnou nehodou, teda poistnou udalosťou. Rozdiel predstavoval 180,50 Eur, ktoré žalovaná bola ochotná žalobcovi uhradiť. Súd mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody a žalobcovi vznikla škoda v dôsledku výmeny nárazníka z dôvodu jeho zlomenia pri dopravnej nehode dňa 24.10.2013. Rozdiel, ktorý zaplatil a výškou toho, čo bolo žalobcovi plnené, považoval súd za dôvodný a zaviazal žalovanú na doplatenie tohto rozdielu vo výške 180,50 Eur. Okrem tohto rozdielu žalobca žiadal priznať aj poštovné vo výške 3,30 Eur, čo sporné nebolo a v konaní bolo preukázané. Ďalej žiadal priznať náhradu nákladov v súvislosti s podaním správy o škodovej udalosti vypracovanej Okresným riaditeľstvom PZ Zvolen vo výške 1,50 Eur, o čom predložil doklad o úhrade. Tieto dve položky zo strany žalovanej spochybňované neboli. Súd aj tieto výdavky považoval za výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou a o ktoré sa reálne zmenšil majetok žalobcu v dôsledku tejto dopravnej nehody. Žalovanú zaviazal na úhradu čiastky spolu 185,30 Eur titulom náhrady škody, ktorá skutočne a preukázateľne žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody vznikla. Pokiaľ žalobca žiadal priznať ďalšie dve sumy v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 24.10.2013, tieto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné a nepovažoval tieto výdavky vynaložené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Jednalo sa o výdavky vynaložené na cestu do I. a späť za čerpané pohonné hmoty vo výške 61,02 Eur a opotrebovanie motorového vozidla pri ceste do I. a späť vo výške 97,36 Eur. Súd mal za to, že neobstojí vyjadrenie žalobcu o nevyhnutnosti vykonania opravy v servise v I., nakoľko na Slovensku podľa jeho slov v servisoch nie je možné zabezpečiť požadovaný náhradný diel a servisy nie sú schopné vykonať kvalitnú opravu alebo úpravu. Tvrdil, že bolo potrebné navštíviť autorizovaný servis, ktorý zrealizuje takú opravu, pričom však v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 09.12.2014 uviedol, že nechodí pravidelne na servisné prehliadky do autorizovaného servisu, nakoľko je to ďaleko. Rozhodol sa, vzhľadom na skúsenosti so slovenskými servismi, ktoré však bližšie nekonkretizoval, túto opravu a výmenu predného pravého nárazníka vykonať v autorizovanom servise. V priebehu konania bolo zabezpečených dostatok listinných dôkazov preukazujúcich neopodstatnenosť takéhoto postupu žalobcu, nakoľko aj v rámci slovenských servisov, ktoré sú podstatne dostupnejšie a bližšie, bolo možné vykonať výmenu tohto náhradného dielu a pokiaľ ide o náhradný diel, aj keď na Slovensku nie je autorizovaný servis na predmetné motorové vozidlá, prostredníctvom prepravných spoločností bolo možné zabezpečiť dodávku náhradného dielu a následne po zabezpečení tohto náhradného dielu vykonať výmenu v servise, ktorý by si bol vybral žalobca v blízkosti svojho bydliska a kde by boli náklady na jeho výmenu podstatne nižšie, čím by nedošlo k výdavkom na cestu a opotrebovanie motorového vozidla a nákladov na zakúpenie pohonných hmôt. Súd dospel k názoru, že sa nejednalo o škodu, ktorá bola nevyhnutne vynaložená v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 24.10.2013 a za tieto výdavky a škodu, ktorá mala v dôsledku cesty do I. a späť žalobcovi vzniknúť, podľa názoru súdu žalovaná nenesie zodpovednosť. Súd mal za to, že výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v dôsledku vycestovania do autorizovaného servisu do I., boli umelo navýšené v dôsledku rozhodnutia žalobcu, ktorý riešil opravu a výmenu poškodeného predného pravého nárazníka nie v servise v mieste bydliska, ale niekoľko stoviek kilometrov od miesta bydliska. Keďže súd nepovažoval výdavky vynaložené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 183,80 Eur po odpočítaní sumy 1,50 Eur, keď túto sumu preukázateľne uhradil žalobca Okresnému riaditeľstvu PZ Zvolen v apríli 2014. Túto sumu priznal žalovanej až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t. j. od 05.08.2014, keďže o tom, že žalobca chce nahradiť aj túto škodu, sa žalovaná dozvedela prvýkrát až z doručenej žaloby, t. j. dňa 04.08.2014. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu aj v časti príslušenstva zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspech a neúspechu bol približne rovnaký. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, a teda v tej časti, v ktorej súd zamietol časť jeho nároku na náhradu výdavkov za spotrebované pohonné hmoty na cestu do I. a späť vo výške 61,02 Eur a časť nároku za opotrebenie motorového vozidla pri ceste do I. a späť vo výške 97,36 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 158,38 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia a v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 158,38 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 158,38 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia, prípadne, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd v plnom rozsahu žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vo výške 422,06 Eur. Namietal právny názor súdu prvej inštancie; má za to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to vzhľadom na zaujatý názor súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu výdavkov za spotrebované pohonné hmoty na cestu do I. a späť vo výške 61,02 Eur a nárok za opotrebenie motorového vozidla pri ceste do I. a späť vo výške 97,36 Eur nie sú oprávnené, nakoľko medzi ich vznikom a škodovou udalosťou nie je daná príčinná súvislosť a že sa jedná o umelo navýšené výdavky v dôsledku rozhodnutia žalobcu. Poukázal na objektívnu zodpovednosť žalovanej v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka, keď sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie a jej zákonným predpokladom nie je ani protiprávny úkon, ale len vznik škody vyvolanej prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade je jednoznačne daná zodpovednosť žalobkyne ako prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s prevádzkou tohto motorového vozidla a jej zodpovednosť za spôsobenú škodu je daná podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 422 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 422 ods. 3 OZ sa škoda uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR R 51/1971, podľa ktorého skutočná škoda je chápaná ako ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Skutočná škoda zahŕňa všetky náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s odstraňovaním škodlivého následku a uvedením do pôvodného stavu, a teda aj náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so zisťovaním výšky škody, ako aj náklady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči povinným. Poukázal na to, že bez vynaloženia nákladov, ktoré súd žalobcovi nepriznal, t. j. výdavkov za spotrebované pohonné hmoty na cestu do I. a späť vo výške 61,02 Eur a nákladov za opotrebenie motorového vozidla pri ceste do I. a späť vo výške 97,36 Eur by nikdy nemohlo dôjsť k pôvodnému stavu veci, t. j. motorového vozidla. Vzhľadom na to, že sa v danom prípade jednalo o opravu nárazom poškodeného motorového vozidla, tvorili v tomto prípade skutočnú škodu všetky náklady na opravu, ktoré bolo potrebné vynaložiť k tomu, aby sa obnovil stav vozidla z obdobia pred haváriou. Bolo teda potrebné zabezpečiť zodpovedajúce náhradné diely, vykonať opravárenskú činnosť, na výkon ktorej je potrebná príslušná odborná spôsobilosť. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nerešpektoval, nakoľko priznal žalobcovi ako skutočnú škodu len náklady vynaložené na zabezpečenie náhradného dielu, t. j. nárazníka, avšak nepriznal mu v plnej miere náklady potrebné na zabezpečenie odbornej opravárenskej činnosti. V danom prípade nemohli zabezpečiť slovenské autoservisy zodpovedajúcu odbornú opravárenskú činnosť, nakoľko na Slovensku sa nenachádza autorizovaný servis na autá značky E.; najbližší takýto autoservis sa nachádza v I. a tento autoservis aj navštívil. Neautorizované autoservisy nedisponujú rovnakými odbornými znalosťami, ako disponujú autorizované autoservisy, ktorých pracovníci musia absolvovať príslušné odborné školenia priamo u výrobcu automobilov. Takto nadobudnuté vyššie odborné znalosti autorizovaných autoservisov a náklady spojené s ich získaním sa následne pochopiteľne prejavujú aj vo vyššej cene za služby autorizovaných autoservisov v porovnaní s neautorizovanými autoservismi. Pokiaľ by akceptoval názor súdu prvej inštancie, že k obnove pôvodného stavu postačuje aj návšteva neautorizovaných autoservisov, fakticky by tým došlo k popretiu opodstatnenosti a dôvodnosti existencie autorizovaných servisov, ako aj vyšších cien, ktoré požadujú za služby nimi poskytované. 3. Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Banská Bystrica, vystupujúca do 30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej, k podanému odvolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca v rámci celého konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal a nedoložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by odôvodnil opodstatnenosť svojich nárokov titulom vzniknutých nákladov za zrealizovanú cestu do autoservisu v I.. Zopakoval iba identické tendenčné tvrdenia, ktoré už počas súdneho konania produkoval a s ktorými sa konajúci súd nestotožnil. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi vznikli náklady v súvislosti s výmenou nárazníka na vozidle značky E. B. v autorizovanom servise v I. vo výške 400,50 Eur, avšak žalovaná prejavila ochotu doplatiť rozdiel, ktorý vznikol v dôsledku plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej v rámci tzv. povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže vedľajší účastník na strane žalovanej krátil žalobcovi poistné plnenie z dôvodu poškodenia nárazníka ešte pred vznikom poistnej udalosti. Rovnako bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda titulom poštovného za komunikáciu so žalovanou a vedľajším účastníkom na strane žalovanej a tiež titulom administratívneho poplatku za vydanie Správy o nehode od príslušného dopravného inšpektorátu. Spolu teda dôvodne zaviazal súd žalovanú na úhradu sumy vo výške 185,30 Eur titulom náhrady škody, ktorá skutočne žalobcovi v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 24.10.2013 vznikla. Pokiaľ žalobca žiadal priznať aj ďalšie sumy údajne vzniknuté v dôsledku predmetnej poistnej udalosti, súd správne nepovažoval tieto nároky za dôvodné a účelne vynaložené v príčinnej súvislosti s ňou. Vykonaným dokazovaním jasne vyplynulo, že žalobcov postup bol neopodstatnený, keďže nielenže bolo možné zadovážiť si uvedený náhradný diel prostredníctvom rôznych prepravných spoločností, ale tiež bolo možné vykonať aj jeho výmenu v rámci slovenských servisov, vrátane tých, čo sa nachádzajú v mieste bydliska žalobcu. Takto by boli výdavky vzniknuté žalobcovi podstatne nižšie, keďže by nedošlo k nákladom na cestu, opotrebovaniu motorového vozidla, či nákladov na zakúpenie pohonných hmôt. Súd správne skonštatoval, že uvedené výdavky nesúviseli priamo s predmetnou poistnou udalosťou, keďže boli umelo navýšené v dôsledku rozhodnutia žalobcu, preto žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za túto škodu. Rovnako súd správne rozhodol aj pri priznávaní úrokov z omeškania a trov konania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v rozsahu podaného odvolania, t. j. v rozsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu v prevyšujúcej časti (čo sa týka sumy 158,38 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 158,38 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia) zamietol a v časti rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej v časti, ktorá je predmetom odvolacieho konania (s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie), ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu). Rozsudok okresného súdu má náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu). Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd správne aplikoval ust. § 427 ods. 1 a 2 OZ, § 422 ods. 1 a 3 OZ. K odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že v predmetnej veci bolo potrebné vynaložiť výdavky za spotrebované pohonné hmoty na cestu do I. a späť a náklady za opotrebenie motorového vozidla pri ceste do I. a späť z dôvodu, že bez týchto nákladov by nemohlo dôjsť k obnove pôvodného stavu veci, t. j. motorového vozidla s poukazom na to, že na Slovensku sa nenachádza autorizovaný autoservis na autá značky E., ale najbližší autorizovaný autoservis sa nachádza v I., ktorý autoservis aj navštívil, pričom táto škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením vykonaným súdom prvej inštancie, keď aj odvolací súd je toho názoru, že tieto výdavky sú výdavkami, ktoré žalobcovi vznikli s prihliadnutím na jeho osobné rozhodnutie vykonať výmenu nárazníka u autorizovaného servisu v I., čím došlo k navýšeniu nákladov súvisiacich s opravou motorového vozidla po vzniknutej škodovej udalosti. Keďže v priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že takáto výmena mohla byť zrealizovaná aj v autoservisoch, hoci aj neautorizovaných, v mieste bydliska žalobcu, nemožno spravodlivo požadovať, aby na týchto zvýšených nákladoch, ktoré žalobcovi v súvislosti s opravou motorového vozidla vznikli, sa podieľala žalovaná a nemožno ani prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že tieto náklady vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že poškodený má nárok na náhradu škody v rozsahu nutných a účelne vynaložených nákladov. Keďže opravu, resp. výmenu nárazníka na motorovom vozidle žalobcu bolo možné vykonať aj v servisoch v mieste bydliska žalobcu, potom náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s cestou do autorizovaného autoservisu v I., nemožno považovať za nutné a účelne vynaložené náklady. Z týchto dôvodov potom žalobca ani nemá nárok na náhradu týchto nákladov, a to ani pri aplikácii ustanovení § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Keďže súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sumy 158,38 Eur zamietol, zamietol správne aj príslušenstvo z tejto sumy, a to požadovaný úrok z omeškania. 11. Rovnako súd správne rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). 12. Keďže okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil z dôvodu vecnej správnosti, odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím. 15. Záverom sa žiada pripomenúť, že v konaní vystupujúca tretia osoba (pozn. odvolacieho súdu) Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, svoje postavenie vedľajšieho účastníka dňom 30.06.2016 stratila, lebo vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožniť so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil ku komplexnej zmene. Podľa novej právnej úpravy intervient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 CSP) a do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o vstupe podľa § 86 CSP písomným podaním, pričom vstup intervienta je prípustný počas celého konania (§ 82 ods. 1, 2 CSP). V danom prípade k automatickej transformácii nedochádza, vzhľadom k uvedenému podmienky intervencie v súdenej veci splnené neboli (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 55/2014 zo dňa 29.09.2016). 16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).