Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207608 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207608.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o., IČO: 31 318 649, so sídlom Čajakova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31 318 649, právne zast. Mgr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Čapkova č. 2, 811 04 Bratislava proti žalovanému ACP AuComp, s.r.o., so sídlom Kyjevská č. 14, 831 02 Bratislava, IČO: 35 829 583, právne zast. Miroslav Červenka a spol. Združenie advokátov KOMERCIA, v mene ktorého koná JUDr. Miroslav Červenka, advokát so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/11/2014-127 zo dňa 2. februára 2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : ? Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/11/2014-127 zo dňa 2. februára 2016 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žalobu žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 257,28 Eur. 2. V rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 11.03.2014 žiadal voči žalovanému zrušiť rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 208/2012-74 zo dňa 14.01.2014 z dôvodu, že dohoda strán o právomoci rozhodcovského súdu uvedená v dohode o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 je neplatná, a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. 3. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že dohoda o uznaní dlhu ako každý dvojstranný právny úkon vznikla konsenzom, teda dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Obsahom tejto dohody je rozhodcovská doložka v písomnej forme obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Obe zmluvné strany podpísali dohodu dobrovoľne a bez nátlaku, pričom žalobca nevzniesol voči obsahu a forme dohody žiadne námietky. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 je dvojstranný právny úkon smerujúci k modifikácii už existujúcich práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2010. Ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka zakotvuje neplatnosť právneho úkonu pre prípad, kedy je účastníkmi právneho úkonu dojednaná písomná alebo iná forma a účastníci, prípadne jeden z nich, dojednanú formu nedodrží. Vzhľadom na uvedené nie je možné subsumovať pod uvedený paragraf prípady, kedy účastníci právneho úkonu dojednali písomnú formu, ktorú zmluvné strany zachovávajú, avšak písomný dokument nie je označený v zmysle dohody napriek tomu, že zmluvné strany prejavili vôľu takto neoznačený dokument v písomnej podobe a bez námietok uzavrieť. Strany platne uzavreli rozhodcovskú doložku v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012, preto spor podlieha režimu rozhodcovského konania v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 4. Okresný súd poukázal tiež na relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, čo platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nikto nemôže ťažiť zo svojej vlastnej nepoctivosti, preto sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, teda ten, kto sa podieľal na vzniku vadného právneho úkonu. Žalobca prejavil svoju autonómnu vôľu a uzatvoril so žalovaným dohodu o uznaní dlhu, preto nie je možné, aby sa domáhal jej neplatnosti pre nedodržanie formy dohodnutej zmluvnými stranami. 5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý bol v rozhodcovskom konaní žalovaným z dôvodu, že argumentácia súdu uvedená v odôvodnení je v priamom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ich účelom. Pokiaľ ust. § 40 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) označuje za neplatné aj tie právne úkony, pri ktorých nie je dodržaná forma dohodnutá účastníkmi, nie je možné argumentovať vôľou zmluvných strán pri uzatváraní právneho úkonu tak, ako to robí súd, keď uvádza, že žalobca prejavil svoju autonómnu vôľu a uzavrel so žalovaným predmetnú dohodu. Pokiaľ by pre uzavretie právneho úkonu mala byť rozhodujúca iba vôľa strán prejavená pri tomto úkone bez ohľadu na to, na akej forme sa predtým zmluvné strany dohodli, bolo by ust. § 40 OZ v časti týkajúcej sa dohodnutej formy absolútne nepoužiteľné a v podstate obsolentné. Ustanovenie § 40 OZ upravuje práve tie prípady, kedy bola medzi zmluvnými stranami vopred dohodnutá forma právneho úkonu, ale zmluvné strany túto formu nedodržali. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, kedy si zmluvné strany dohodli, že zmena ustanovení zmluvy o dielo bude urobená vo forme očíslovaných dodatkov vyhotovených písomne. K dodržaniu dohodnutej formy však pri zmene nedošlo, preto je v danom prípade právny úkon, ktorým bola zmena vykonaná, neplatný. 6. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z presvedčenia, že z pohľadu ust. § 40 OZ pre uzatváranie dvojstranných právnych úkonov existuje iba forma ústna alebo písomná (prípadne forma elektronických prostriedkov) a odmietol akceptovať ako súčasť dohody o forme budúceho právneho úkonu aj povinnosť strán označiť písomnú zmenu zmluvy ako očíslovaný dodatok, nemožno s takýmto záverom súhlasiť. Zákon nijako nelimituje zmluvné strany v obsahu dohody a vo forme právneho úkonu, preto je iba vecou zmluvných strán, aké všetky formálne znaky si pre právny úkon dohodnú. Skutočnosť, že forma sa neobmedzuje na určenie ústnosti, či písomnosti preukazujú aj samotné právne predpisy, ktoré vyžadujú pri písomných právnych úkonoch niektoré doplňujúce znaky, napr. jednotnosť listiny, overenie podpisu notárom, či dokonca použitie predpísaných formulárov. 7. Pokiaľ súd poukázal na skutočnosť, že relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolávať subjekt, ktorý ju spôsobil, žalobca skonštatoval, že aplikácia uvedeného pravidla na prejednávanú vec nie je správna. Zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by dohodu o uznaní dlhu ako takú predložil žalovanému práve žalobca, ani že by si žalobca vymienil uvedenie rozhodcovskej doložky do tejto dohody. Naopak, dohodu, ako aj jej obsah predložil žalobcovi žalovaný, ktorý ako jediný zodpovedá za jej obsah. Žalobca by mohol zodpovedať iba za obsah tých ustanovení, ktoré pripomienkoval, resp. navrhol sám. Ak žalovaný predložil žalobcovi formálne nevhodný text dohody, je táto skutočnosť výlučne na jeho ťarchu. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Zdôraznil, že účastníci právneho vzťahu pri dohode o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach zo dňa 09.03.2012 dodržali obligatórnu písomnú formu rozhodcovskej doložky, nakoľko je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Nie je dôvod pochybovať o slobode, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle žiadnej zo zmluvných strán, ani o platnosti právneho úkonu. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti spočívajúcej v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny a podpisu konajúcej osoby. Poukázal zároveň na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/106/2013 zo dňa 11.12.2014, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/98/2015 zo dňa 29.05.2015. 9. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaný uviedol, že ak by aj predmetný právny úkon mal byť neplatný pre nedodržane formy dohodnutej účastníkmi právneho úkonu, s čím nesúhlasí, určite by sa jednalo o relatívnu neplatnosť podľa ust. § 40a OZ, a nie o neplatnosť absolútnu. Z ust. § 40 ods. 1 OZ je zrejmé, že len vtedy, ak určitú formu vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je nedodržanie formy sankcionované neplatnosťou. Sankcia neplatnosti však neplatí bezvýhradne. Nedodržanie písomnej formy, ktorá je medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá je totiž sankcionované neplatnosťou relatívnou, čo znamená, že právny úkon platí až do doby, kým sa dotknutá osoba tejto neplatnosti nedovolá. Relatívnej neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, čo v tomto prípade potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v cit. uznesení zo dňa 29.05.2015. Vyjadrenia žalobcu v odvolaní týkajúce sa výlučnej zodpovednosti žalovaného za obsah dohody a zodpovednosti žalobcu iba za obsah ustanovení, ktoré pripomienkoval, je bezpredmetné a účelové s poukazom na čl. III ods. 1 a 2 Dohody, podľa ktorých si účastníci dohodu riadne prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Dohoda bola vyhotovená podľa slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle všetkých účastníkov, ani jeden ju neuzavrel v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok a ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.06.2010 Zmluvu o dielo č. XXXXXXX, v ktorej sa v čl. 11.14 dohodli, že akýkoľvek spor týkajúci sa tejto zmluvy bude predložený na rozhodnutie príslušnému okresného súdu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Dohodou o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach, uzavretou podľa § 323 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení zo dňa 09.03.2012 sa strany v čl. III bod 6 dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z tejto dohody, ako aj z právnych vzťahov súvisiacich s vyššie uvedenými pohľadávkami, alebo v súvislosti s nimi, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v písomnej forme v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., IČO: 36 414 603. Strany sa dohodli, že sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. 12. Žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní vo vyjadrení zo dňa 27.12.2012 uviedol, že namieta právomoc/príslušnosť rozhodcovského súdu na prejednanie sporu. Uviedol, že uplatnené nároky súvisia s vykonávaním prác na základe zmluvy o dielo, pričom dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 nie je dodatkom zmluvy o dielo a neruší ani nijako nemení bod 11.14 zmluvy o dielo, a preto dohodnutie rozhodcovského súdu v dohode o uznaní dlhu treba považovať za neplatné. Rozhodcovský súd uznesením sp. zn. VK 208/2012 zo dňa 18.11.2013 rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci žalobcu ACP AuComp, s.r.o., so sídlom Kyjevská č. 14, 831 02 Bratislava proti žalovanému Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o., so sídlom Čajakova 14, 811 05 Bratislava v konaní o zaplatenie 41.906,40 Eur s prísl. patrí do právomoci Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Rozhodcovský súd vydal vo veci rozsudok sp. zn. VK 208/2012 zo dňa 14.01.2014, ktorým zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) povinnosťou zaplatiť žalovanému (žalobcovi v rozhodcovskom konaní) sumu vo výške 124.635 Eur s prísl. a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. 13. Žalobca, ako žalovaný v rozhodcovskom konaní, doručil Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.12.2013 návrh, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 34Cb/106/2013-56 zo dňa 11.12.2014 rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci žalobcu ACP AuComp, s.r.o. proti žalovanému Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o., vedené na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. pod sp. zn. VK 208/2012 patrí do právomoci Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/98/2015-66 zo dňa 29.05.2015 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Okresný súd Bratislava I citované rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzajúc z uvedených listinných dôkazov a vyjadrení dospel k záveru, že dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 je dvojstranný právny úkon smerujúci k modifikácii už existujúcich práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2010. Keďže strany platne uzatvorili rozhodcovskú doložku v dohode o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012, spor podlieha režimu rozhodcovského konania v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), tento zákon upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. 16. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 17. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok 18. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 20. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 21. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 22. Žalobca podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostali zachované. 23. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval argumentáciu uvedenú v právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I, č. k. 34Cb/106/2013-56 zo dňa 11.12.2014, ktorý v konaní o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, vedeného pod sp. zn. VK 208/2012 na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o. rozhodol, že toto konanie patrí do právomoci rozhodcovského súdu. Základná prejudiciálna otázka, či bola daná právomoc Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. na prejednanie veci tak bola právoplatne vyriešená iným všeobecným súdom Slovenskej republiky, a to v spojení citovaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I a uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/98/2015-66 zo dňa 29.05.2015, ktorý rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Okresný súd Bratislava I aj Krajský súd v Bratislave sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré žalobca v prejednávanej veci iba zopakoval. 24. Okresný súd Zvolen správne vychádzal pri svojom rozhodnutí zo záveru Okresného súdu Bratislava I, keď dospel k tomu, že dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 je dvojstranný právny úkon smerujúci k modifikácii už existujúcich práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2010, keďže nemala charakter kumulatívnej novácie, ale v rozsahu tých práv a povinností, ktoré boli touto dohodou menené oproti pôvodnému zneniu Zmluvy o dielo došlo k privatívnej novácii vzájomných záväzkov. Z formulácie čl. III bod 6 Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach zo dňa 09.03.2012 je zrejmé, že strany sa dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore nielen ohľadom sporov, ktoré medzi nimi prípadne vzniknú z dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach, ale aj zo sporov, ktoré vzniknú z právnych vzťahov súvisiacich s pohľadávkami, ktorých sa táto dohoda o uznaní dlhu týka. Keďže dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach sa týkala aj pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o dielo č. XXXXXXX, čo v priebehu konania nebolo sporné, došlo tak k zmene dohody strán pôvodne upravenej v čl. 11.14 Zmluvy o dielo č. XXXXXXX, podľa ktorej pôvodne spory týkajúce sa zmluvy o dielo mali byť predložené na rozhodnutie príslušnému okresnému súdu. 25. Okresný súd Bratislava I, rovnako ako Krajský súd v Bratislave sa vo vyššie citovaných rozhodnutiach vysporiadali aj s námietkou žalobcu, že dohoda o uznaní dlhu nebola formálne vyhotovená vo forme očíslovaných dodatkov. Krajský súd v Bratislave poukázal na ust. § 40a OZ, ktorý určuje predpoklady a stanovuje následky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, medzi ktoré patrí aj neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, preto sa Okresný súd Zvolen nemal žiaden dôvod od týchto právnych záverov odchýliť. 26. Pokiaľ žalobca v odvolaní polemizuje so závermi Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, treba uviesť, že ide o právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sú voči účastníkom právneho vzťahu záväzné. Žalobca si preto musí byť vedomý záväzného rozhodnutia súdu, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci žalovaného (v konaní na rozhodcovskom súde žalobcu) voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovaného), vedené na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. pod sp. zn. VK 208/2012 patrilo do právomoci Rozhodcovského súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá charakter odvolacieho konania voči argumentom, ktorými všeobecné súdy už odôvodnili rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, či bola daná právomoc Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. na prejednanie veci. Okresný súd Zvolen preto postupoval správne, keď rozhodol v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, č. k. 34Cb/106/2013-56 zo dňa 11.12.2014. 27. Keďže v odvolaní žalobca nenamietal iné procesné pochybenie rozhodcovského súdu v priebehu rozhodcovského konania, len nedostatok jeho právomoci pre rozhodnutie vo veci, pričom otázku právomoci právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava I v uznesení č. k. 34Cb/106/2013-56 zo dňa 11.12.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/98/2015-66 zo dňa 29.05.2015, odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovieť. 28. Z tohto dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).