Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/815/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208481 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714208481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu UK Profit, spol. s r. o., IČO: 35937815, so sídlom v Nitre, Hornočermánska č. 797/59, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 18, proti žalovanej G. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F., L. N. č. XXX/XX, o zaplatenie 665,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/127/2014-100 zo dňa 10.07.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 665,52 € s príslušenstvom (prvý výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého dňa 11.10.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaná zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bol úverový rámec v sume 730,27 € (22.000,- Sk); z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej právny predchodca žalobcu odstúpil od uvedenej zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.08.2010 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 15.09.2010; zmluvami o postúpení pohľadávok bola predmetná pohľadávka voči žalovanej postúpená v konečnom dôsledku na žalobcu. Ustanovená opatrovníčka žalovanej (§ 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) v priebehu konania vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je uplatnený nárok žalobcu premlčaný s odôvodnením, že sporná zmluva o kreditnej karte je spotrebiteľskou zmluvou a žalovaná je spotrebiteľom a preto v predmetnom spore rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka; nakoľko žalovaná bola po odstúpení od spornej zmluvy vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy do 15.09.2010 a žaloba bola na súd podaná až dňa 12.06.2014, stalo sa tak až po uplynutí zákonnej premlčacej doby na vykonanie práva a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka; ďalej s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že žalovaná mala v konaní plný úspech a vzniklo jej právo na náhradu trov konania, keďže jej však žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 13.08.2015 (č.l. 107-108 spisu). Rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uplatnené právo bolo v čase podania žaloby na súd premlčané, pretože súd prvej inštancie mal správne na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré zakotvujú štvorročnú premlčaciu dobu; poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zmenené s účinnosťou od 13.06.2014 a žaloba bola na súd podaná dňa 12.06.2014, t.j. pred účinnosťou novely č. 102/2014 Z. z. a teda včas. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu alebo, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.) 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a postavenia žalovanej ako spotrebiteľa, záveru o odstúpení právneho predchodcu žalobcu od spornej zmluvy o kreditnej karte ku dňu 31.08.2010 a o tom, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 15.09.2010, ale výlučne len právnu otázku možnosti aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 (žalobca v odvolaní nesprávne vychádzal z názoru, že predmetné ustanovenie po zmene vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. nadobudlo účinnosť dňa 13.06.2014), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, t.j. vrátane právnych vzťahov, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (t.j. pred 01.04.2015). Žalobca považoval aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanom spore zo strany súdu prvej inštancie za nesprávne právne posúdenie veci a domáhal sa aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní s odôvodnením, že konanie v prejednávanom spore začalo pred účinnosťou predmetnej zmeny ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015. Odvolací súd však dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie bolo v tomto smere správne. 4.7 Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 bol pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia; pod pojmom „stav rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku“ je potrebné rozumieť nielen skutkový, ale aj právny stav; predmetné ustanovenie prevzal aj Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ktorý v ustanovení § 217 ods. 1 C.s.p rovnako zakotvuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 10.07.2015, teda po nadobudnutí účinnosti zmeny ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 a preto bol súd prvej inštancie oprávnený aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka aj v prejednávanom spore. 4.8 Žalobca predovšetkým namietal, že ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 nemožno v prejednávanom spore aplikovať s odôvodnením, že „predmetné konanie začalo pred účinnosťou uvedeného ustanovenia“. Súdna prax dospela k záveru, že „nakoľko právne predpisy, ktorých obsahom bola aj zmena uvedeného ustanovenia, nemajú prechodné ustanovenia, dňom ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“ (pozri rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2015 zo dňa 12.04.2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože dospel k záveru, že „odôvodnenie napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je z tohto pohľadu akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd nezistil“; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nemu Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04.11.2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29.02.2016). Uvedený postup súdu prvej inštancie je preto aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku) a ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 súd prvej inštancie aplikoval správne. 4.9 V zmysle príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 súd prvej inštancie správne posúdil žalovanou vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní (súdu prvej inštancie možno vyčítať len uplatnenie trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka namiesto dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku zániku spornej zmluvy o kreditnej karte odstúpením od nej a vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúceho vo vydaní majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď uvedené však nemalo vplyv na vecnú správnosť rozsudku). Zo skutkových zistení v prejednávanom spore vyplýva záver, že právny predchodca žalobcu si mohol prvýkrát uplatniť proti žalovanej nárok na súde v piatok dňa 17.09.2010 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty vo výzve podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ktorej posledný deň pripadol na stredu 15.09.2010, ktorá bola sviatkom a preto sa v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka posledný deň lehoty presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň štvrtok 16.09.2010); týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej posledný deň pripadol na pondelok 17.09.2012; právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 12.06.2014 (§ 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.); postúpenie uplatnenej pohľadávky zo spornej zmluvy o kreditnej karte v konečnom dôsledku až na žalobcu v priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka). Konanie v prejednávanom spore tak začalo až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie sporného nároku proti žalovanej, námietka premlčania bola teda zo strany žalovanej vznesená dôvodne, súd prvej inštancie na ňu pri rozhodovaní bol povinný prihliadnuť (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu je preto vecne správny. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené (body 4.6 až 4.9 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie správne. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie aj nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), tento odvolací dôvod žiadnym spôsobom nekonkretizoval a preto nebolo možné sa ním bližšie zaoberať. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).