Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/984/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209997 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209997.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: Mesto Zvolen, Námestie slobody 22, Zvolen, IČO: 00 320 439, právne zastúpený: Tomáš Kohút, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 74/28, IČO: 47 235 888, proti žalovanej: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX U., o návrhu na vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/107/2014-56 zo dňa 24. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd rozhodol tak, že odporkyňa ( žalovaná ) je povinná vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží bytového domu, postavený na ulici B. XXXX/XX vo U., zapísaný na LV č. 1, pred Okresným úradom U., katastrálny odbor, pre k. ú. U., obec U., okres U., pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, obývacej kuchyne a príslušenstva a to v lehote do 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 € za zaplatený súdny poplatok v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že nárok žalobcu je v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený. Žalovaná užívala nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu po tom čo uplynula trojmesačná výpovedná lehota na základe výpovede z nájmu bytu danej žalobcom žalovanej v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) zák. č 40/1964 Zb.. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania úspešný účastník v konaní. V tomto prípade bol úspešným účastníkom navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 167,78 €, pôvodne uplatnené v návrhu na začatie konania za 2 úkony právnej pomoci po 61,87 €, 2x režijný paušál po 8,04 € a 20 % DPH. Ďalšie trovy právneho zastúpenia ku dňu rozhodnutia súdu si navrhovateľ neuplatnil. Pri posudzovaní náhrady trov konania súd prihliada aj na tú skutočnosť, či uplatnené trovy konania boli potrebné na účelné uplatnenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia preskúmaval aj z hľadiska ich účelnosti. Je nepochybné, že žaloby o vypratanie bytu podávané navrhovateľom Mestom Zvolen ako vlastníkom nehnuteľnosti patrí v činnosti navrhovateľa k jeho bežnej agende týkajúcej sa bytovej politiky navrhovateľa. Z činnosti súdu je zrejmé, že žaloby podávané v obdobných prípadoch nevyžadujú zvláštne právne posúdenie, možno s výnimkou niektorých nejasných prípadov. Z návrhu samotného ani z priebehu konania nevyplynulo, že by v tomto konkrétnom prípade vec znamenala z dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitú kauzu. Okrem toho sám navrhovateľ disponuje príslušným oddelením vrátane zamestnancov, zaoberajúcich sa bežne bytovou problematikou a preto v tomto konkrétnom prípade zastúpenie advokátskou kanceláriou v konaní pred súdom súd považoval za neúčelné. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že účasť len právneho zástupcu navrhovateľa v konaní pred súdom bola neúčelná, nakoľko právny zástupca nevedel reagovať na prípadnú zmenu skutkovej situácie, najmä v otázke postupného uhrádzania nedoplatku zisteného u odporkyne a následný postoj samotného navrhovateľa vo vzťahu k možnému zmiernemu riešeniu predmetu sporu. V ďalšom štádiu aj s poukazom na hospodárnosť konania, t. j. zbytočné navyšovanie trov konania o trovy právneho zastúpenia, sa právny zástupca navrhovateľa nezúčastňoval pojednávaní v konaní pred súdom, naopak, písomne požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti s poukazom na to, že v prípade, že by na pojednávanie boli súdom alebo protistranou navrhované dôkazy alebo predložené tvrdenia, ktoré sú obranou proti návrhu, žiadal pre zachovanie práva, byť oboznámený s týmito skutočnosťami, aj právo vyjadriť sa k nim. Súd podotýka, že hlavnými zásadami občianskeho súdneho konania sú tiež zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, to znamená, že súdne konanie sa nevedie ako písomné konanie a práve v záujme hospodárnosti konania je na mieste osobná účasť najmä účastníkov konania tak, aby vedeli reagovať na skutkové tvrdenia a prípadné zmeny skutkového stavu v priebehu konania pred súdom. Aj v tomto smere iba prítomnosť právneho zástupcu navrhovateľa v konaní pred súdom bola zjavne neúčelná. Súd uvedeným postupom nespochybňuje právo každého účastníka - dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom v súlade s ústavným právom podľa čl. 47 ods.2 Ústavy SR a ustanovením § 25 ods.1 OSP. S prihliadnutím na charakter, obtiažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto konaní právny zástupca navrhovateľovi ako svojmu klientovi poskytol však súd vedie k jednoznačnému záveru, že právne zastúpenie navrhovateľa v tomto konaní je zjavne neúčelné, preto súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, tieto trovy bude musieť navrhovateľ znášať sám. Uvedené rozhodnutie súdu neznamená, že v individuálnych prípadoch môže nastať situácia v obdobných sporoch navrhovateľa, kedy bude vhodné využiť služby advokáta ako právneho profesionála. Odporkyňu súd zviazal nahradiť navrhovateľovi sumu 99,50 € za zaplatený súdny poplatok. 3. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podal proti rozsudku v časti nepriznania trov konania - právneho zastúpenia v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP a z dôvodu § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolanie žalobca. Uviedol, že v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V súlade s § 25 ods. 1 OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. V konaní bol plne úspešný a teda v súlade s § 142 ods. 1 OSP mu patrí náhrada trov konania. Právny zástupca žalobcovi poskytuje právne služby na základe plnomocenstva zo dňa 18. 03. 2014, a to najmä na zastupovanie pred všetkými súdmi Slovenskej republiky a s tým súvisiacim podávaním návrhov a uplatňovaním nárokov žalobcu. Trovy žalobcu je potrebné považovať za účelne vynaložené v súlade s čl. 42 ods. 2 Ústavy SR v každom prípade. Každý má právo na to, a to aby aj v skutkovo a právne menej zložitej veci mohol byť zastúpený advokátom. Nie je potom relevantné či žalobca disponuje oddelením zamestnancov, ktorí sa venujú bytovej politike. Rozhodnutie možno považovať za diskrimináciu právneho subjektu. Výšku trov právneho zastúpenia v sume 167,78 € nemožno v žiadnom prípade v pomere k prejednávanej veci považovať za neúčelnú či neprimeranú. 4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - výroku o trovách konania zmenil v súlade s § 388 CSP. 7. Predmetom odvolacieho konania bol výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 142 ods. 1 OSP podľa, ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania - trov na právne zastúpenie súd prvej inštancie nepriznal z dôvodu, že ich považoval za neúčelne vynaložené. 8. Odvolací súd udáva, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom konaní určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní. 9. V zmysle ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V zmysle platnej právnej úpravy v čase rozhodovania okresného súdu boli trovy konania definované v ust. § 137 OSP ako najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 10. Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné procesné predpisy garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené. 11. Súd prvej inštancie nepriznali náhradu trov konania žalobcovi s odvolaním sa na to, že neboli účelne vynaložené vzhľadom na skutočnosť, že žalobca disponuje oddelením - pracovníkmi, ktorý majú právnické vzdelanie, a predmet sporu patrí k jeho bežnej agende. 12. Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014). Rozhodnutie prvoinštančného súdov (o tom, že účastník konania disponujúci právnym oddelením alebo zamestnávajúci zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na náhradu trov konania za právne zastupovanie v konaní) by de facto znamenalo, že nárok na náhradu trov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo korporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a pod., čo by viedlo k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní, čím by sa sťažil prístup k právnej pomoci v konaní na súde, pretože aj za situácie, kedy by boli v konaní úspešní, boli by nútený hradiť si náklady na právne zastupovanie v konaní sami. 13. Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi priznať len náhradu účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj na náklady spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). 14. Za účelne vynaložené náklady možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Odvolací súd považoval náklady vynaložené žalobcom na jeho právne zastúpenie, za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, t. j. za dva úkony, vrátane nákladov vynaložených na súdny poplatok za účelne vynaložené, preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.