Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/135/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213210 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213210.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, proti povinnému: 1/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo I. Q., Q. Z. X.. XXX/XXX, prechodne bytom v H., F. L. L.. XXXX/X, a 2/ T. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., E. Z. č. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 844/2014, súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Lipová č. 7, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 2.368,35 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/228/2014-17 zo dňa 13.04.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 56/03/14 zo dňa 28.03.2014 zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o.; exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy č. 8200045301 zo dňa 14.05.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/; súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a povinní ako spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej obsah; právomoc rozhodcovského súdu tak nebola založená na základe platnej rozhodcovskej doložky a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto ho súd prvej inštancie považoval za materiálne nevykonateľný a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 05.05.2015 (č.l. 23-26 spisu). Poukázal na skutočnosť, že sporná rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom a bola s každým z povinných individuálne dojednaná a preto nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve; povinný bol riadne poučený o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu ako aj o práve od nej odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje ani riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Vyjadril názor, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uzneseniu z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav ako ho popísal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Oprávnený a povinní 1/ a 2/ uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200045301 zo dňa 14.05.2012; dňa 14.05.2012 uzavrel oprávnený s povinným 1/ a 2/ (s každým samostatne) rozhodcovskú zmluvu č. 820045301; nie je sporné, že v tomto prípade ide vzhľadom na povahu účastníkov o spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne platnosti rozhodcovských zmlúv zo dňa 14.05.2012. Odvolanie oprávneného je v tomto smere dôvodné. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovské zmluvy nie sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ani všeobecných podmienok (označených ako zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere), ale každá je uzavretá na samostatnom liste podpísanom oprávneným a povinným 1/, resp. povinným 2/; z obsahu každej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a povinný nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom povinný vyhlásil, že zo strany oprávneného bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný“ (článok 2 zmluvy); povinnému bolo dané poučenie o tom, že „dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený a povinní uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, keď výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“ (článok 3 zmluvy); oprávnený a povinný sa dohodli, že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, keď výber jedného z dvoch rozhodcovských súdov spočíva na zmluvnej strane podávajúcej návrh“ (článok 5 zmluvy); oprávnený a povinný dohodli aj právo povinného „odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je povinný vykonať v písomnej forme a lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla odporcu najneskôr v posledný deň lehoty“ (článok 7 zmluvy). V takejto forme uzavretú rozhodcovskú zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože bola individuálne dojednaná, aj keď jej znenie pripravil oprávnený, povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu na hlavný záväzok (zmluvu o revolvingovom úvere), znenie rozhodcovskej zmluvy nevylučovalo riešenie sporov aj pred všeobecným súdom, navyše mal navrhovateľ možnosť po jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu v stanovenej lehote odstúpiť. Povinnému nemožno v tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej rozhodcovskej zmluve nevenoval pozornosť pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jeho prístup hodnotiť inak ako ľahkomyseľný, ktorému nemožno poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v predmetnom právnom vzťahu vystupoval v pozícii spotrebiteľa (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012). Z tohto dôvodu neobstojí právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, že sporná rozhodcovská zmluva bráni povinnému vec uplatniť na všeobecnom súde, ak oprávnený podá skôr návrh na rozhodcovskom súde, čím núti povinného ako spotrebiteľa riešiť v tomto prípade vec iba v rozhodcovskom konaní, pretože obsah rozhodcovskej zmluvy nevylučuje právo povinného obrátiť sa so svojim nárokom na všeobecný súd, aj keď podal už oprávnený návrh na rozhodcovskom súde (ani z jednej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva dojednanie, že v prípade návrhu zo strany oprávneného musia byť všetky sporné otázky riešené v tomto rozhodcovskom konaní začatom na návrh oprávneného a povinný tak môže na všeobecnom súde podľa žalobu vo veci, o ktorej sa rozhodcovské konanie nevedie, t.j. aj v prípade žaloby na plnenie v rámci rozhodcovského konania podanej oprávneným nie je vylúčené konanie o žalobe povinného na určenie neplatnosti zmluvy pred všeobecným súdom a podobne); neobstojí ani právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovských zmlúv, pretože z každej rozhodcovskej zmluvy naopak vyplýva, že povinný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, rozhodcovská zmluva bola oprávneným dostatočne oddelená (zviditeľnená) na samostatný list a v širšom ponímaní mal povinný aj možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože možnosť úplne vylúčiť rozhodcovské konanie (neuzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. odstúpením od rozhodcovskej zmluvy) možno v extenzívnom ponímaní z absolútneho hľadiska považovať za možnosť ovplyvniť jej obsah. Dôvod neplatnosti sporných rozhodcovských zmlúv zo dňa 14.05.2012 ako ho uviedol súd prvého stupňa preto podľa odvolacieho súdu nebol daný. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Oprávnený podané odvolanie z obsahového hľadiska odôvodnil v podstate tým, že v prejednávanej veci mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). 6.2 Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez splnenia zákonných dôvodov vo svojej podstate predstavuje znemožnenie uskutočňovania procesných práv oprávneného v takej miere, že ním dochádza k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Je zrejmé, že tento odvolací dôvod bol zo strany oprávneného uplatnený dôvodne. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 7.2 V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).