Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213542 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213542.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. N., štátny občan SR, zast. opatrovníkom L. I., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, na vymoženie pohľadávky 1.315,79 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 27533/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/527/2014-8 zo dňa 04. mája 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/527/2014-8 zo dňa 04. mája 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení bližšie uviedol, že dňa 18.09.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09272/08 zo dňa 17.09.2008. Lustráciou v príslušnom registri exekučný súd zistil, že na Okresnom súde Zvolen sa viedlo konanie pod sp. zn. 24Er/22/2009 medzi tými istými účastníkmi ako v prejednávanej veci. V uvedenom konaní predložil oprávnený totožný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09272/08 zo dňa 17.09.2008. V predchádzajúcom konaní exekučný súd zastavil exekúciu uznesením č.k. 24Er/22/2009-48 zo dňa 21.12.2012. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/117/2013 zo dňa 04.07.2013. Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Exekučný súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil aj v predchádzajúcom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Vzhľadom na uvedené dospel exekučný súd k názoru, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. exekučné konanie zastavil. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnený po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p., a napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v rovnakej veci už na exekučnom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. 24Er/22/2009. Krajský súd lustráciami zistil, že dňa 21.12.2012 vydal okresný súd uznesenie č.k. 24Er/22/2009-48, ktorým zastavil exekúciu (I. výrok), súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania (II. výrok) a zároveň rozhodol, že súdneho exekútora nevylučuje z vykonávania exekúcie (III. výrok). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/117/2013 zo dňa 04.07.2013. Napriek tomu, že v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, súdny exekútor znova požiadal dňa 18.09.2014 okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v predchádzajúcom, právoplatne skončenom exekučnom konaní, sp. zn. SR 09272/08 zo dňa 17.09.2008, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Uznesením č.k. 10Er/527/2014-8 zo dňa 04.05.2015 okresný súd exekučné konanie zastavil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola zastavená. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený. Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby exekučný súd už raz posúdený exekučný titul ako nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako. Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné. Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej nevyplýva z exekučného poriadku. Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.