Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/382/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213666 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213666.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Daniely Maštalířovej a A.. Aleny Križanovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M. so sídlom kancelárie SNP 19, 965 01 Žiar nad Hronom, správca konkurznej podstaty dlžníka VN- RF GROUP, a. s. so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:45 589 119, zastúpeného advokátkou JUDr. RNDr. Silviou Prachovou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi INFINITY GROUP, a.s. so sídlom Dobronivská cesta 8923, 960 01 Zvolen, IČO: 43 970 630, zastúpenému Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s.r.o., Štefana Moyzesa 43, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 13.607,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/25/2014-49 zo dňa 21. mája 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/25/2014-49 zo dňa 21. mája 2015 v napadnutej časti potvrdzuje. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 624,26 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi sumu 13.307,43 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13.307,43 eur od 13.4.2013 do zaplatenia a trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa advokátskej kancelárie Nagy & Partners, s. r. o. v sume 816,--eur súdny poplatok a v sume 1.122,41 eur trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným na okresný súd dňa 22.9.2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 13.607,43 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že navrhovateľ na základe Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej dňa 23.12.2013 medzi pôvodným navrhovateľom spoločnosťou METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa nadobudol všetky práva a spoločnosti METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa vrátane pohľadávok voči odporcovi. Pohľadávka voči odporcovi vznikla neuhradením kúpnej ceny za riadne dodaný tovar odporcovi, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 201302023 splatnou 12.4.2013 vo výške 13.607,43 eur. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho popiera. s tým, že výška pohľadávky sa vôbec nezhoduje s účtovníctvom odporcu a z toho dôvodu nemá vedomosť, že by mal dlh v takej výške, ako v návrhu uvádza navrhovateľ. Okresný súd ďalej uviedol, že z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/4/2014 zistil, že uznesením bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka VN-RF GROUP, a. s. so sídlom Banská Bystrica a za správcu bol ustanovený JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M. Správca konkurznej podstaty navrhol pokračovať v súdnom konaní v zmysle § 47 ods. 3 ZKR. Okresný súd z faktúry č. 201302023 zistil, že právny predchodca navrhovateľa METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa vyfakturoval odporcovi za materiál špecifikovaný v predmetnej faktúre celkovú sumu 13.607,.43 eur. Z faktúry č. 201212004 súd zistil, že spoločnosť METALFIN Slovakia, s. r. o. vyfakturovala odporcovi za dodávku materiálu celkovú sumu 5.227,20 eur s dátumom splatnosti 20.1.2013, pričom z bankového výpisu z účtu odporcu zistil, že predmetná faktúra bola uhradená vo výške 5.527,20 eur dňa 20.5.2013. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, čo sa týka zaplatenia kúpnej za dodaný tovar v celkovej výške 13.307,43 eur, keďže samotný odporca vo svojom podaní zo dňa 20.5.2015 túto skutočnosť nenamietal, namietal len, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia kúpnej ceny vo výške 13.607,43 eur s tým, že faktúra č. 201302023 bola ponížená o sumu 300,--eur, ktorá bola zaplatená pri faktúre č. 201212004. Táto obrana odporcu podľa súdu korešponduje aj so samotným konaním právneho predchodcu navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý vo výzve zo dňa 13.5.2014 uviedol, že žalovaná faktúra je neuhradená vo výške 13.307,43 eur a vyzýval odporcu na zaplatenie tejto sumy. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že doteraz nedošlo k zaplateniu celej kúpnej ceny vo výške 13.307,43 eur za dodaný tovaru, ktorý bol špecifikovaný vo faktúre č. 201302023 a z týchto dôvodov zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 13.307,43 eur, čo predstavuje zvyšok kúpnej ceny za dodaný tovar. Túto skutočnosť nenamietal ani samotný odporca. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal v návrhu zaplatenia sumy 13.607,43 eur, v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Spolu so zaplatením istiny súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13.307,43 eur od 13. 4.2013 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, keďže bol navrhovateľ neúspešný v nepatrnej časti. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 13.307,43 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolacie odporca, ktorý uviedol, že odvolanie odôvodňuje podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a považuje ho za predčasné. Uviedol, že súd na základe predložených dôkazov dospel k neúplným skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok predčasné právne závery súdu o existencii nároku navrhovateľa. Súd sa nesprávne vysporiadal s charakterom kúpnej zmluvy a opomenul zisťovať skutočnosť , či bol tovar skutočne dodaný. Má za to, že rozsudok vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu, ako aj z nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Uviedol, že v predmetnej veci navrhovateľ nepredložil do konania kúpnu zmluvu, ktorou si mali účastníci dohodnúť svoje vzájomné práva a povinnosti, preto sa vzťahuje na danú vec zákonná úprava. Poukázal na ust. § 409 Obchod. zákonníka s tým, že navrhovateľ v danej veci okrem predloženej faktúry, ktorá nie je dodacím listom, nepredložil dôkaz o dodaní tovaru. K návrhu neboli predložené dodacie listy, resp. iné potvrdenia o dodaní tovaru. Táto skutočnosť ostala súdom prvého stupňa nepreskúmaná, touto otázkou sa súd ani nezaoberal. V konaní tak nebolo preukázané jednak dodanie tovaru, ako aj prevod vlastníckeho práva k tovaru na spoločnosť odporcu. Z toho dôvodu nemožno dôjsť ani len k čiastkovému skutkovému záveru, či bol dodaný tovar podľa ust. § 412 Obchod. zák. Bez ustálenia toho, či bol tovar skutočne dodaný, nemôže súd pristúpiť k posúdeniu, či spoločnosť odporcu splnila povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ súd prvého stupňa považoval faktúru za dohodu o kúpnej cene, nemôže sa odporca s týmto záverom stotožniť z dôvodu, že dohoda je dvojstranný právny úkon, ktorého obsahom je prejav vôle oboch zmluvných strán. Na faktúre predloženej navrhovateľom, z ktorej si vyvodzuje svoj nárok absentuje prejav vôle spoločnosti odporcu. Predložená faktúra nie je zo strany odporcu podpísaná, faktúra nie je právny úkon, ale len účtovný doklad, ktorý jednostranne vystavuje dodávateľ. Z toho dôvodu faktúra nie je ani nemôže byť dohodou zmluvných strán o výške a splatnosti kúpnej ceny. Pre posúdenie danej veci je to otázka zásadná nielen v smere, že k takejto dohode nedošlo, ale aj v ohľade, že ostala zo strany súdu prvého stupňa nevyriešená otázka, kedy mala nastať splatnosť kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku uviedol, že spoločnosť odporcu v podaní zo dňa 20.5.2015 nenamietala, že návrh navrhovateľa je dôvodný, ale namietala len výšku uplatneného nároku, ktoré tvrdenie súdu nie je správne. Odporca v odpore uviedol, že nárok považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho popiera. Zároveň navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ vo vyjadrení z 20.5.2015 odporca namietal výšku nároku navrhovateľa, išlo len o procesnú obranu, v prípade, ak by súd zaujal názor, že nárok navrhovateľa je daný. Samotné tvrdenie neznamenalo uznanie nároku navrhovateľa, ani prejav vôle o započítaní pohľadávok podľa § 98 O.s.p. Z dôvodu, že súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie odporcu a považoval ho za uznanie nároku navrhovateľa čo do dôvodu, jeho rozsudok trpí inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 23.12.2013 bol podnik obchodnej spoločnosti METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa predaný obchodnej spoločnosti METALFIN Group, a. s. Šaľa (právny predchodca úpadcu). Odporca ako kupujúci si u právneho predchodcu úpadcu ako predávajúceho objednal tovar, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť predávajúceho dodať pre kupujúceho dohodnutý tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru a na strane druhej povinnosť kupujúceho zaplatiť predávajúcemu za tovar dohodnutú kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar. Právny predchodca úpadcu si splnil svoju zmluvnú povinnosť a dodal odporcovi objednaný tovar, ktorý odporca prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na dodacom liste č. I/02/2013 zo dňa 26. 2. 2013. Dodací list jednoznačne preukazuje, že právny predchodca úpadcu splnil svoju povinnosť dodať tovar a umožniť odporcovi nakladať s tovarom ako aj previesť vlastnícke právo k tovaru na odporcu. V súlade s vyššie uvedeným následne právny predchodca úpadcu vystavil odporcovi faktúru č. 201302023 zo dňa 27.2.2013, splatnú dňa 12.4.2013 na sumu 13.607,43 eur. Navrhovateľ poukázal na to, že právny predchodca úpadcu bol aj napriek neúspešnej výzve na úhradu splatnej faktúry ochotný pristúpiť k uzavretiu dohody o uznaní dlhu s odporcom, v ktorej právny predchodca úpadcu súhlasil so žiadosťou odporcu o zníženie úrokov z omeškania, plnenia a lehotou plnenia. K podpisu predmetnej dohody o uznaní dlhu zo strany odporcu nedošlo, nakoľko odporca prestal komunikovať s právnym predchodcom úpadcu. Navrhovateľ má za to, že jeho nárok bol preukázaný už v prvostupňovom konaní. Odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní. V súvislosti s § 120 ods. 4 O.s.p. poukázal na to, že systém neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach, predpokladá, že skutková stránka veci sa odrazí na súde prvého stupňa. Účastník musí preto všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa, a to najneskôr do vyhlásenia uznania, ktorým sa končí dokazovanie. Na dôkazy predložené alebo označené neskôr sa v odvolacom konaní nemôže prihliadnuť. Výnimočne ich možno použiť iba za podmienok uvedených v ust. § 205a O.s.p. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že odporca rozporuje prípadné dodanie tovaru, pričom uvedenú skutočnosť nenamietal v odpore, prípade na nariadenom pojednávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ zastáva názor, že rozhodnutie súdu je vecne správne. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie okresného súdu je správne, nakoľko to vyplynulo z vykonaných dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 624,26 eur, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu) po 303,74 eur a 2 x režijný paušál 8,39 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.307,43 eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal s charakterom kúpnej zmluvy, keď opomenul zisťovať skutočnosť, či bol tovar skutočne odporcovi dodaný. Poukazoval na ust. § 409 Obchod. zák., podľa ktorého je povinnosťou predávajúceho dodať kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo s tým, že navrhovateľ okrem predloženej faktúry, ktorá nie dodacím listom, nepredložil dôkaz o dodaní tovaru. Táto skutočnosť ostala súdom prvého stupňa nepreskúmaná, dokonca sa súd otázkou dodania tovaru nezaoberal. Namietol tiež, že vo svojom vyjadrení z 20.5.2015 neuznal nárok navrhovateľa, išlo len o procesnú obranu odporcu v prípade, ak by súd zaujal názor, že nárok navrhovateľa je daný. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho popiera s tým, že výška pohľadávky sa vôbec nezhoduje s účtovníctvom odporcu. Z toho dôvodu nemá vedomosť, že by mal dlh v takej výške, ako v návrhu uvádza navrhovateľ. Navrhol, aby okresný súd nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Okresný súd vytýčil na deň 21. 5.2015 pojednávanie. Odporca sa písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.5.2015 vyjadril a uviedol, že od začiatku súdneho pojednávania namietal výšku pohľadávky, ktorú si navrhovateľ voči spoločnosti odporcu uplatnil, čo vyjadril aj v odpore slovami, že pohľadávka navrhovateľa nesúhlasí s účtovníctvom odporcu. Ďalej uviedol, že dňa 20.5.2013 na účet navrhovateľa, resp. spoločnosti METALFIN Slovakia, s. r. o., ktorej sa stal navrhovateľ právnym nástupcom, odporca vykonal úhradu vo výške 5.527,20 eur. Táto platba bola vykonaná na úhradu faktúry č. 201212004 na sumu 5.227,20 eur s tým, že prevyšujúca časť, t. j. suma vo výške 300,--eur, bola priradená k úhrade faktúry č. 201302023. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia celej fakturovanej sumy faktúrou č. 201302023, t. j. sumy vo výške 13.607,43 eur, z čoho vyplýva, že návrh nie je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z vyššie uvedenej faktúry 201302023 bola ponížená o sumu 300,--eur. Z tohto dôvodu nemohla pohľadávka navrhovateľa voči spoločnosti odporcu v časti podania návrhu na začatie konania predstavovať sumu 13.607,43 eur na istine. Ďalej uviedol, že si dovoľuje požiadať o ospravedlnenie neúčasti aj neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 21.5.2015. Oznamuje, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti odporcu aj právneho zástupcu. Ako dôkaz k vyjadreniu priložil odporca doklad o zaplatení sumy 5.527,20 eur dňa 20.5.2013 a faktúru č. 201212004 na sumu 5.227,20 eur. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im je všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité procesné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník konania splní, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania aj z ust. § 101 ods. 1; ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo - v rozhodnutí vo veci, kde predstavujú procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil. Rovnaké povinnosti však má aj odporca, pokiaľ svoju obranu neobmedzí len na popretie navrhovateľovho tvrdenia. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú poukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Právo navrhnúť vykonanie toho - ktorého dôkazného prostriedku má účastník konania, ktorý toto právo môžu uplatňovať od podania návrhu na začatie konania až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, malo by sa do „rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Nové skutočnosti a nové dôkazy možno uvádzať ako dôvod odvolania okrem iného vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený o tom, že všetky dôkazné prostriedky a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. ak sa pojednávanie nenariaďuje, tak najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, inak na ne súd nebude prihliadať. Tvrdenia odporcu v odvolaní, že súd prvého stupňa opomenul v pôvodnom konaní zisťovať, či bol tovar skutočne dodaný sú podľa názoru odvolacieho súdu nové skutočnosti, ktoré podľa ust. § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. odporca ako odvolateľ nebol oprávnený v odvolaní namietať, pretože bol podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 21.5.2015 riadne poučený, napriek tomu nevzniesol v konaní pred prvostupňovým súdom námietky, ktoré vzniesol až v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, nenamietal a nebránil sa tým, že by odporcovi nebol tovar dodaný, ktorú skutočnosť vôbec netvrdil. Keďže v konaní nenamietal, že by mu tovar nebol dodaný, nemohol sa s týmto jeho tvrdením uvedeným až v odvolaní prvostupňový súd zaoberať. Čo sa týka ďalšej námietky odporcu, že vo svojom vyjadrení z 20.5.2015 namietal výšku nároku navrhovateľa s tým, že samotné tvrdenie neznamenalo uznanie nároku navrhovateľa, proti podanému odporu a nezmenil svoj návrh, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, odvolací súd poukazuje práve na predmetné vyjadrenie odporcu z 20.5.2015, v ktorom odporca opísal skutočnosť, že na faktúru č. 201212004 na sumu 5.227,20 eur uhradil dňa 20.5.2013 sumu 5.527,20 eur, teda o 300,--eur viac ako bola fakturovaná suma s tým, že prevyšujúca časť, t. j. suma 300,--eur bola priradená k úhrade faktúry č. 201302023, teda k faktúre, ktorá je predmetom žalobného návrhu. V uvedenom vyjadrení nenavrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, len uviedol, že z uvedenej skutočnosti vyplýva, že návrh nie je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca zo žalovanej faktúry bola ponížená o sumu 300,--eur. Správne potom okresný súd aj z predmetného vyjadrenia odporcu aj z podaného odporu vyvodil záver, že samotný odporca nenamietal časť nároku navrhovateľa, namietal len skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia kúpnej sumy vo výške 13.607,43 eur, ktorá bola ponížená o 300,--eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na emailovú komunikáciu predloženú k žalobe zo strany navrhovateľa, kde okrem iného zástupca odporcu Tomáš Pilát oznámil navrhovateľovi dňa 15.5.2014 že „dostali sme od Vás výzvu na uhradenie dlžnej sumy voči METALFIN GROUP, a. s. vo výške 13.307,43 eur. Navrhujem, aby ste pripravili dohodu o vysporiadaní záväzkov, v rámci ktorej vášmu klientovi okamžite pri podpise dohody posielame istinu na účet, čím budú pohľadávky vysporiadané“. Z predmetnej komunikácie je zrejmé, že odporca ani v r. 2014, teda ešte pred podaním návrhu nepopieral predmetnú pohľadávku navrhovateľa, keď sám uviedol dlžnú sumu 13.307,43 eur. V predmetnej komunikácii nenamietal ani to, že by mu tovar nebol dodaný a touto skutočnosťou sa nebránil ani v konaní pred prvostupňovým súdom. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý ako správca konkurznej podstaty bol v odvolacom konaní zastúpený právnou zástupkyňou, a ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal trovy odvolacieho konania vo výške 624,26 eur, a to za 2 úkony právnej služby, príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu po 303,74 eur, 2 x náhrada režijného paušálu po 8,39 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.