Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/312/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213701 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. , so sídlom Vajnorská č. 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Štefančíkovou, AK Bratislava so sídlom Veternicova 1, 841 05 Bratislava, IČO: 42 360 340, proti odporcovi Q.. M. K., S. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.029,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6Cb/26/2014-68 zo dňa 18. mája 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 6Cb/26/2014-68 zo dňa 18. mája 2015 potvrdzuje. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 159,44 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 4.029,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.12.2010 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 241,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 748,90 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 4.029,87 Eur , ako dlh odporcu na leasingových splátkach včítane DPH 851,04 Eur, nesplatenej istiny 5.250,10 Eur, finančného výnosu včítane DPH 760,40 Eur a nákladmi súvisiacimi s predčasným ukončením zmluvy 593,12 Eur, čo predstavuje spolu sumu 7.454,66 Eur; ďalej čiastok nárokovaných odporcom inkasom za odpredaj predmetu leasingu bez DPH vo výške 3.424,79 Eur. Po započítaní nárokov čiastky navrhovateľa a čiastky odporcu vznikol rozdiel 4.029,87 Eur, ktorého zaplatenie je predmetom sporu. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 5.12.2007 Zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXXX, ktorou bol medzi účastníkmi konania uzatvorený záväzkovo-právny vzťah. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla. Na základe povinnosti vzniknutej z predmetného záväzkovo-právneho vzťahu poskytol navrhovateľ dňa 5.12.2007 odporcovi motorové vozidlo značky M. H. B., model E., rok výroby XXXX, zdvihový objem XXXX ccm, XX kW, výrobné číslo karosérie: E.. Povinnosťou odporcu z predmetného vzťahu bolo okrem iného uhrádzať pravidelné mesačné leasingové splátky vo výške 8.546,Sk ( 283,68 Eur) včítane DPH počas obdobia 60 mesiacov. Z dôvodu, že nedoplatok odporcu na leasingových mesačných splátkach presiahol výšku dvoch mesačných splátok, resp. ich častí, navrhovateľ v zmysle VII. ods. 4 VPZFL, oznámil odporcovi listom zo dňa 17.5.2010 predčasné ukončenie leasingu. Prostredníctvom oznámenia o predčasnom ukončení zmluvy vyzval odporcu na vrátenie predmetu leasingu. Spolu s oznámením o predčasnom ukončení leasingu bol odporca oboznámený aj o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok, ktorým navrhovateľ informoval odporcu o použití služby špecializovanej organizácie za účelom mimosúdneho inkasa pohľadávky vzniknutej z dôvodu nedoplatku na leasingových mesačných splátkach. Keďže odporcom nebola dlžná suma uhradená ani v dodatočnej lehote, pristúpil navrhovateľ prostredníctvom externej spolupracujúcej agentúry v zmysle ustanovenia článku VII. ods. 14 a nasl. VPZFL k odobratiu predmetu leasingu a jeho následnému odpredaju tretej osobe. Navrhovateľ si zo žalovanej sumy uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % zo žalovanej sumy ročne od 1.12.2010 do zaplatenia v zmysle § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ na vznesenú námietku premlčania uviedol, že podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, kedy začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na článok X. Záverečné ustanovenia VPZFL, bod 13, kde je uvedené, že „ Nájomca podpisom tejto zmluvy v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka vyhlasuje prenajímateľovi predĺženie premlčacej lehoty všetkých práv z tejto zmluvy na dobu 10 rok od doby, kedy začnú plynúť“. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný, nakoľko odporca porušil svoje základné povinnosti splácať leasingové splátky riadne a načas v dohodnutej výške, a preto navrhovateľ dôvodne ukončil záväzkovo-právny vzťah s odporcom. Súd tiež konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil dôvodne voči odporcovi žalovanú sumu podľa špecifikácie uvedenej v návrhu. Súd tiež konštatoval, že odporcom vznesená námietka premlčania bola urobená účelovo, v snahe vyhnúť sa povinnosti splniť si svoj záväzok voči navrhovateľovi, pretože účastníci si skutočne vzájomne dohodli osobitnú premlčaciu dobu, a to právnym úkonom dlžníka s charakterom zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Z toho dôvodu súd v zmysle § 401 Obchodného zákonníka považoval nárok navrhovateľa za uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi, ako v spore úspešnému priznal právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 241,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 748,90 Eur. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V odvolaní uviedol, že je súdnym exekútorom, pričom právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy verejnej moci a z toho dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritéria, než právne postavenie iných subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú ( štátnu ) moc. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym súdnom poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, odkazujúc na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zároveň poukázal na Uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/199/2009 zo dňa 18.2.2010, Uznesenie NS SR sp.zn. Cdo/4/2011 zo dňa 8.8.2012, ktorých právny názor je v súlade s tvrdeniami odporcu vznesenými v odvolaní. Na záver odporca v odvolaní uviedol, že ak nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak sa mal navrhovateľ domáhať škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti, ako štátny orgán a súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla, ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil. Zároveň žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie trov odvolacieho konania v sume 159,44 Eur. Navrhovateľ uviedol, že považuje odvolanie odporcu v celom rozsahu za nedôvodné a rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny po vecnej i právnej stránke. K tvrdeniam odporcu vzneseným v odvolaní navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru je súdny exekútor osobou podnikajúcou, aj keď splnomocnenou štátom na súdny výkon rozhodnutí, ktorá ale súčasne vykonáva svoju činnosť s cieľom dosiahnutia zisku. Nie je teda možné prijať a akceptovať argumentáciu odporcu uvádzanú v odvolaní spočívajúcu v tvrdení, že právny vzťah odporcu, ako súdneho exekútora a navrhovateľa, ako účastníka konania nie je možné považovať za súkromno-právny vzťah pre tú skutočnosť, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Odporca nevykonával vo vzťahu k navrhovateľovi nútený výkon žiadneho exekučného titulu, t.j. exekučný činnosť, ani nebol na takú činnosť vo vzťahu k navrhovateľovi poverený príslušným súdom. Z tohto dôvodu považuje navrhovateľ tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní za nesúvisiace s meritom veci, účelové, klamlivé a neopodstatnené. Navrhovateľ ešte uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. , a aby podané odvolanie odporcu odmietol. V prípade, ak má konajúci súd za to, že nie sú splnené podmienky pre odmietnutie odvolania v predmetnej veci žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 22.9.2014 žiadal zaviazať odporcu na sumu 4.029,87 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril s odporcom Zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXXX zo dňa 5.12.2007, na základe ktorej mal odporca platiť mesačné leasingové splátky vo výške 8.546,30 Sk, t.j. 283,68 Eur vrátane DPH počas 60 mesiacov. Keďže odporca leasingové splátky nesplácal, navrhovateľ listom zo dňa 17.5.2010 predčasne ukončil leasing a vyzval odporcu na odovzdanie predmetu leasingu a doplatenie dlhu. Keďže odporca dlžnú sumu nezaplatil ani v dodatočnej lehote, pristúpil navrhovateľ prostredníctvom externej spolupracujúcej agentúry k odpredaju vozidla tretej osobe. Celkovo nárok navrhovateľa, ktorý si vyúčtoval u odporcu je suma 7.454,66 Eur, avšak inkaso za odpredaj predmetu leasingu bez DPH bol v sume 3.424,79 Eur, teda zostalo k doplateniu 4.029,87 Eur, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Okresný súd dňa 6.11.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 11Rob/38/2014-47, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor, v ktorom namietol premlčanie nároku navrhovateľa. Okresný súd po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu oprávnený, nárok navrhovateľa nie je premlčaný s poukazom na to, že v článku X. Záverečné ustanovenia VPZFL, bod 13. bola predĺžená premlčacia lehota všetkých práv prenajímateľa z tejto zmluvy na dobu 10 rokov od doby, kedy začnú plynúť, teda nárok navrhovateľa premlčaný nie je. Z tohto dôvodu okresný súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa 401 Obchodného zákonníka, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť"). Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovateľom uplatnený nárok nebol zo strany odporcu v priebehu prvostupňového konania vôbec spochybňovaný, namietal len premlčanie nároku navrhovateľa. Okresný súd sa s námietkou premlčania vznesenou odporcom v napadnutom rozsudku správne vysporiadal, nakoľko zistil, že medzi účastníkmi konania došlo v súlade s § 401 Obchodného zákonníka k predĺženiu premlčacej doby, a preto nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa. Odporca v podanom odvolaní vzniesol nové námietky, ktoré neboli uplatnené v rámci prvostupňového konania. Jednalo sa o námietku, že je exekútorom, ktorý vykonáva úlohy štátneho orgánu, a preto za škody spôsobené pri jeho výkone verejnej moci zodpovedá štát s poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z. Iné skutočnosti odporca v odvolaní nenamietal. Odvolací súd k námietkam odporcu uvádza, že v rámci odvolania namietol nové skutočnosti oproti námietke premlčania vznesenej v prvostupňovom konaní, teda ide o nové skutočnosti, ku ktorým odvolací súd nemôže prihliadať, lebo nejde o odvolacie dôvody uvedené v § 205a O.s.p. Odvolací súd dopĺňa, že dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( § 154 ods. 1 O.s.p. ), malo by sa pod všeobecným vymedzením „ do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Z tohto dôvodu dôvody odvolania uvádzané odporcom sú také, ku ktorým odvolací súd nemôže prihliadať, nakoľko sú to skutočnosti, ktoré museli byť odporcovi známe už v priebehu prvostupňového konania. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že okresný súd postupoval v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., teda riadne odporcu poučil, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť účastníkmi predložené a označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Odvolací súd však napriek vyššie uvedenému uvádza, že odporca je v zmysle § 2 ods. 1 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, z čoho vyplýva, že pri uzatvorení záväzkovo-právneho vzťahu odporcu s navrhovateľom nevystupoval ako exekútor, ktorý vykonáva nútený výkon exekučného titulu, teda za tento záväzkovo- právny vzťah nezodpovedá štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, pričom prvostupňový súd vec správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, preto sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 159,44 Eur, t.j. 1 úkon právnej služby vo výške 151,05 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm.c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ), režijný paušál vo výške 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.