Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/589/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214445 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714214445.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne E. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E.S.R. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 1.686,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/159/2014-127 zo dňa 16. 07. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 686,20 Eur s 8,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 686,20 Eur od 23. 10. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 16. 07. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.686,20 Eur s 8,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.686,20 Eur od 23. 10. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 638,75 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na špecifikovaný účet právneho zástupcu žalobkyne (tretí výrok). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o úvere dňa 21. 09. 2007 (ďalej aj „Zmluva o úvere“). V zmluve bola dohodnutá výška úveru 10.000,- Sk a príslušný poplatok vo výške 9.680,- Sk. Súhrnne mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť 19.680,- Sk v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk počnúc dňom 20. 10. 2007. Žalobkyňa zaplatila žalovanému dňa 30. 10. 2007 sumu 54,44 Eur, dňa 29. 04. 2010 sumu 400,- Eur, dňa 11. 10. 2010 sumu 1.664,76 Eur a dňa 18. 04. 2011 sumu 21,44 Eur. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava rozsudkom sp.zn. SR 07086/08 zo dňa 31. 07. 2008 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 18.340,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 18.040,- Sk od 19. 04. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5.264,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru okresného súdu medzi stranami išlo o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade ide o prekážku v rozhodnutej veci (res iudicata), pretože rozhodcovská zmluva - rozhodcovská doložka bola formulovaná vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom nebola so žalobkyňou dojednaná individuálne s odkazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 19. 03. 2015 (č.l. 32 spisu). Súd prvej inštancie zistil, že v Zmluve o úvere nebola vôbec uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Podľa názoru okresného súdu „Dlhodobé ignorovanie takejto zákonnej povinnosti sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu“. Ohľadne žalovaným vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval za úmyselné. Ak totiž žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom RPMN porovnať žalobkyni výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom a použil neprijateľné podmienky, ide o o konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je ťažko možné predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Najmenej nepriamy úmysel získať majetkový prospech opísanými praktikami je na strane žalovaného zrejmý. Žalobkyňa podala žalobu na okresný súd dňa 08. 10. 2014. O možnosti podať takúto žalobu a žiadať vydať bezdôvodné obohatenie sa žalobkyňa dozvedela začiatkom roku 2014, kedy jej podľa informácií z internetu poradil jej syn, aby sa obrátila na občianske združenie na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru súdu bola žaloba podaná v 2-ročnej subjektívnej lehote v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pretože žalobkyňa zaplatila žalobcovi dňa 18. 04. 2011 sumu 21,44 Eur, dňa 11. 10. 2010 sumu 1.664,76 Eur, súhrnne sumu 1.684,20 Eur, okresný súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.686,20 Eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z omeškania od 07. 10. 2014 (odo dňa vyhotovenia žaloby), avšak okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania od dňa doručenia žaloby. Z uvedených dôvodov okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Právny zástupca žalobkyne si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie žaloby a vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného, účasť na pojednávaní) po 81,33 Eur, 2 x režijný paušál po 8,04 Eur za úkony uskutočnené v roku 2014, 2 x režijný paušál po 8,39 Eur za úkony uskutočnené v roku 2015, čo je spolu 358,18 Eur. Náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 16. 07. 2015 z Košíc do Zvolena a späť ( 2 x po 175 minút, t.j. 350 minút) - 12 x 13,98 Eur. Cestovná náhrada za 422 km z Košíc do Zvolena a späť dňa 16. 07. 2015 pri základnej sadzbe 0,183 Eur za 1 km, priemernej spotrebe 6,20 litra pohonných hmôt na 100 km a cene pohonných hmôt 1,36 Eur za 1 liter, spolu vo výške 112,81 Eur. 2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1 686,20 Eur s príslušenstvom (prvý výrok) a do súvisiaceho výroku o trovách konania (tretí výrok), žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a zamietol nároky žalobkyne eventuálne, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa takáto osoba premlčania dovolá, nie je možné premlčané právo priznať. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa môže dovolať v subjektívnej dvojročnej lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je opravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Podľa jeho názoru sa nárok žalobkyne stal premlčaný, a to v objektívnej premlčacej lehote dňom 18. 04. 2014. Žalobkyňa podala žalobu až dňa 08. 10. 2014. Už vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa okresný súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal. Podľa jeho názoru zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPU“, resp. „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“) sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“, resp. „Obchodný zákonník“). Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 nasl. Obchodného zákonníka, preto iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä pri spotrebiteľských zmluvách) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené (§ 1 ods. 2 ObZ). Poukázal ďalej na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, na základe ktorého bolo konanie voči nemu zastavené. Ďalej zdôraznil, že počas konania namietal a poukázal na existenciu prekážky veci rozhodnutej (res iudicata), na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. Podľa jeho názoru prekážka veci rozhodnutej spočíva v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, ktoré vydal Rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., vedeného pod sp. zn. SR07086/08 zo dňa 31. 07. 2008. Zároveň nesúhlasil s priznanou výškou náhrady trov právneho zastúpenia s poukazom na zásadu úspešnosti. Ak sa totiž pojednávania zúčastní právny koncipient právneho zástupcu, nie je možné nárokovať náhradu sa stratu času, pričom takto vynaložené náklady nepovažuje za účelné. V mieste súdneho konania pôsobí množstvo advokátov a preto si žalovaná „umelo navyšuje trovy konania svojim vlastným zapríčinením a neprihliada na hlavnú zásadu hospodárnosti konania.“ 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázala na to, že zmluva bola uzavretá dňa 21. 09. 2007, v období, keď platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v prípade absencie RPMN. Podľa jej názoru dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť, ako úmyselné konanie, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, čo bolo potvrdené aj rozhodnutiami všeobecných súdov. Odmena na úrovni viac ako 96% ročne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto nie je možné pochybovať o vedomosti a teda o jednoznačnom „úmysle“ profesionála - podnikateľa v oblasti poskytovania pôžičiek. Poukázala na to, že všetky zmluvy žalovaného obsahovali nezákonné úroky, a preto sa nemôže dovolávať toho, že pri tej, ktorej zmluve o bezdôvodnom obohatení nevedel. Podľa jej názoru na strane žalovaného išlo o jasný úmysel získať bezdôvodné obohatenie, a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Nesúhlasí s tým, že zmluva uzatvorená medzi stranami nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá podľa § 497 a nasl. ObZ. Právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. V danom prípade išlo o zrejmú reálnu zmluvu, keďže pri samotnom podpise došlo k odovzdaniu peňazí (pôžičky), a teda tento zmluvný vzťah je nutné subsumovať pod normy občianskeho práva. Pre vylúčenie aplikácie ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje označenie účelu v zmluve o úvere, ale tento účel vylučujúci daný predpis musí reálne existovať a je nevyhnutné ho preukázať. Vyznačovanie nepravdivého účelu poskytnutia úveru žalovaným je jeho bežnou praxou za účelom vyhnúť sa aplikácii ustanovení Občianskeho zákonník, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa jej názoru rozhodcovská doložka v znení, ako je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru (resp. samotná rozhodcovská zmluva) predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - absolútne neplatný právny úkon, čo spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je aktom ničotným (paakt). Ďalej poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov, zdôrazňujúc uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01. 2015. Ohľadne náhrady trov konania uviedla, že i v prípade ak sa pojednávania nezúčastnil advokát osobne, ale nechal sa zastúpiť advokátskym koncipientom, patrí mu náhrada za stratu času. 4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 20. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 6. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 7. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva. 8. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav. 9. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodných skutočností, ale aj s právom strany na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). 10. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 11. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zistil, neoznačil (nešpecifikoval) listinné dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, hoci zákonnou povinnosťou súdu (podľa § 157 ods. 2 O. s. p.) bolo okrem iných označiť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, eventuálne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 12. Okresný súd bez toho, aby vyzval žalobkyňu na predloženie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPU“), hoci absentujú v súdnom spise, oboznámil sa s ich obsahom a bez pripojenia kompletného spisu týkajúceho sa rozhodcovského konania, ktoré bolo vedené medzi stranami, ustálil, že rozhodcovská doložka bola formulovaná vo všeobecných „obchodných“ podmienkach poskytnutia úveru a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 13. Pretože odvolací súd zistil, že v spise chýbajú dôkazné prostriedky, ktoré by objektívne preukazovali existenciu rozhodcovskej doložky, pričom súd prvej inštancie bez oboznámenia sa s jej obsahom a bez akejkoľvek špecifikácie rozhodcovskej doložky, ju považoval za neprijateľnú, v dôsledku čoho konštatoval, že v danej veci sa nejedná o res iudicata a na strane žalobkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, je možné konštatovať, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci. 14. Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania spochybňoval či potvrdzoval správnosť úvahy okresného súdu existencii o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a vzniku nároku na strane žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, považuje tento záver za predčasný a doposiaľ ničím nepodložený. Aj keď možno predpokladať vzhľadom na množstvo vecí s obdobným skutkovým základom (ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti) - rovnakými adhéznymi spotrebiteľskými zmluvami, kde rozhodcovské rozsudky vykazujú značnú dávku podobnosti, okresný súd sa nemal uspokojiť len so žalobou bez predloženia Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. 15. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným odvolací súd uvádza, že okresný súd nesprávne v danej veci aplikoval ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Podľa názoru odvolacieho súdu všeobecný argument žalobkyne ohľadne uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi, ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti, a to údaj o RPMN (v dôsledku čoho sa považujú zmluvy za bezúročné a bez poplatkov), je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného obohatiť sa na jej úkor pri uzatvorení Zmluvy o úvere, eventuálne pri prijatí jednotlivých platieb od žalobkyne, a preto nesprávne ustálil, že v danej veci sa jedná o uplatnenie práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci plynutia desaťročnej objektívnej premlčacej doby. 16. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka (napr. Obchodného zákonníka) možno tiež považovať za spotrebiteľské zmluvy napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, teda aj na spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého okresný súd opätovne rozhodne o uvedenom nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom sa náležitým spôsobom vysporiada s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu. 18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP). 19. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 20. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).