Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/681/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214682 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714214682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Spoločenstvo J. Donča 6 Zvolen, so sídlom ulica J. Donča 6, 960 01 Zvolen, IČO: 35 676 868 proti žalovanému L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XXXX/X, XXX XX K., právne zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 86,28 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 14C/190/2014-86 zo dňa 10.02.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 86,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 86,28 Eur od 01.07.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume115,76 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Oľgy Fekešovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom Kimovská 30, 960 01 Zvolen, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., keď neumožnil zástupcovi spoločenstva na jeho požiadanie vstup do jeho bytu na vykonanie odpočtu nameraných hodnôt spotreby vody za rok 2013, a preto zodpovedá za škodu, ktorá tým žalobcovi bola spôsobená. Keďže žalobca musel zaplatiť dodávateľovi za odobratú vodu, zaplatil za žalovaného aj to, čo porušením svojej povinnosti spôsobil. Tak vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca mal v konaní úspech, priznal mu súd náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov, ktorú mal žalobca založenú, neupravuje postup žalobcu v prípade, ak vlastník bytu neumožní na požiadanie vstup do bytu. Pokiaľ ide o domový poriadok, tak tento nebol nikdy schválený zhromaždením vlastníkov, ani ich písomným hlasovaním. Rozhodnutie, na základe ktorého sa môžu určiť sankcie voči vlastníkom bytov, môže prijať len spoločenstvo, ak porušia svoje povinnosti ustanovené zákonom, pričom poukazoval na to, že úprava spôsobu rozpočítavania studenej vody je možná len rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zhromaždení vlastníkov alebo písomným hlasovaním. Uvedené splnené nebolo. Bol toho názoru, že postup, ktorý bol zvolený žalobcom, je len snaha zakryť odber vody inou osobou mimo fakturačného vodomeru. Rozdiel v spotrebe vody, ktorý žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť, vznikol jednak dôsledkom nesprávne vykonaných odpočtov ako rozdiel medzi hlavným fakturačným vodomerom a vodomermi podružnými, umiestnenými v bytoch č. X až X, ako aj odberom vody stavebnou spoločnosťou pri rekonštrukčných, zatepľovacích prácach na fasáde bytového domu v roku 2013. Podľa jeho názoru nemá povinnosť žalobcovi nič platiť, pretože svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi si splnil. 3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona č. 182/1993 Z. z., keď neumožnil zodpovednej osobe spoločenstva vykonať odpočet vodomeru v byte č. X, čo bolo nevyhnutné pre účely vyúčtovania a rozúčtovania spotreby odberu vody a stočného pre 6 bytov v bytovom dome. Žalovaný už dlhšiu dobu robí problémy v bytovom dome, pretože sa nezúčastňuje zhromaždení spoločenstva, ignoruje jeho rozhodnutie, a preto bolo 5 spoluvlastníkmi rozhodnuté, že celý nedoplatok za vyúčtovanie za rok 2013 bude potrebné vymáhať súdnou cestou. Okrem toho poukázal na to, že žalovaný sa nikdy následne nedomáhal nesprávneho, či neplatného hlasovania zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za správne a žiadal rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok ako nový procesný predpis, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo 13.10.2014, súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.02.2015, pričom odvolanie zo strany žalovaného bolo podané na prepravu poštou dňa 04.05.2015. Je teda nesporné, že konanie začalo do 30.06.2016, do tejto lehoty boli vykonané zo strany súdu aj strán sporu procesné úkony, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom a bol podaný aj opravný prostriedok. Vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP v § 470 ods. 1, 2 možno vyvodiť okamžitú aplikabilitu nového procesného predpisu aj na konania začaté pred 30.06.2016. 7. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na stav konania vykonaný v danej veci, s ohľadom na ktorý bolo potrebné prihliadnuť na čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., keď z hľadiska právnej istoty je v záujme strán sporu, aby ich spor bol posúdený na základe procesného stavu, za ktorého boli vykonané procesné úkony súdu a strán sporu, ktoré sú v očakávaní, že ich spor bude spravodlivo rozhodnutý vo vzťahu k procesnému stavu, za ktorého boli vykonané procesné úkony, bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie a bol podaný opravný prostriedok. Aj keď krajský súd v čase rozhodovania musel prihliadnuť už na ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, tak musel prihliadnuť aj na procesný stav, ktorý bol vykonaný v danej veci ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p., pričom musel mať na zreteli, aby nebol v neprospech strán sporu. 8. Z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku 2 až 7 § 213 O.s.p. 9. Vzhľadom na nový procesný predpis musel krajský súd skúmať, či nová procesná úprava má zhodnú právnu úpravu. V tomto smere treba poukázať na ust. § 379 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný okrem prípadov tam uvedených v bode a), b), c) a v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný tiež odvolacími dôvodmi. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj nová procesná úprava má úpravu zhodnú s úpravou v § 212 ods. 1 O.s.p. Na základe podaného odvolania mohol potom krajský súd v rozsahu podaného odvolania aj jeho dôvodov posúdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj podľa novej procesnej úpravy. 10. Keďže v danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom do 30.06.2016 a v tomto termíne bol podaný aj opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie, musel sa krajský súd zaoberať tým, v akom rozsahu je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 213 ods. 1 O.s.p., za použitia ktorého sa v danej veci konalo a z ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7, pokiaľ by nedospel k záveru, že v zmysle odstavcov 3 až 5 § 213 O.s.p. by boli dôvody na zopakovanie dôkazov súdom prvej inštancie alebo doplnenie dokazovania. 11. Úprava zodpovedajúca § 213 O.s.p. je aj v § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP. Z ust. § 383 CSP vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 1, 2 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranami, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. 12. V súvislosti s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie v rámci procesného postupu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. dostali strany sporu, vrátane právnych zástupcov poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Na to právni zástupcovia strán sporu zúčastnení na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok v danej veci, prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Súd na to vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie dokazovanie nenariadil a vyhlásil ho za skončené. Na to sa strany sporu vyjadrili jednak k skutkovým, ako aj právnym otázkam v rámci svojich záverečných prednesov. 13. Postup súdu prvej inštancie bol v tom čase v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. 14. Ani odvolací súd nezistil po preskúmaní veci, že by boli splnené podmienky k tomu, aby bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, prípadne dokazovanie v danej veci doplniť. Na základe toho potom vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Tento postup odvolacieho súdu bol v súlade jednak s ust. § 213 O.s.p., ako aj s ust. § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP. 15. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., teda v zmysle vtedy platných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. S dôvodmi súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 17. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný neumožnil štatutárnemu zástupcovi spoločenstva vlastníkov bytov L. X. urobiť odpočet vodomeru v byte žalovaného za rok 2013. Medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a žalovaným došlo k incidentu, ktorý bol riešený aj v priestupkovom konaní. Žalovaný pri výsluchu pred súdom prvej inštancie túto okolnosť ani nespochybnil. Vo svojej výpovedi uviedol, že žiadal od štatutárneho zástupcu žalobcu, aby mu nechal odpočtovú kartu, že si odpočet vodomeru vykoná sám. Doma mal odfotenú kartu vodomeru a na túto dopísal spotrebu ním vykonanú a odniesol ju spoločnosti, ktorá vykonávala pre bytový dom vyúčtovanie. 18. Z ust. § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo do nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení k tomu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním. 19. Je nesporné, že žalovaný si túto povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil a odpočet nameraných hodnôt na svojom vodomere štatutárnemu zástupcovi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. Donča 6, Zvolen neumožnil. 20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca tak nemohol vykonať porovnanie nameraných hodnôt na centrálnom merači v spojení s meračmi odobratej vody v jednotlivých bytoch. Nebolo možné tak zistiť, či hodnota odberu vody z jednotlivých vodomerov v bytoch zodpovedá v konečnom dôsledku centrálnemu meraču, ktorý meral odobratú vodu v bytovom dome. Len takto zistený rozdiel medzi centrálnym meračom a meračmi odberu vody v jednotlivých bytoch by potom bolo možné rozpočítať na vlastníkov jednotlivých bytov. Ak však žalovaný toto znemožnil a v konečnom dôsledku žalobca musel dodávateľovi vody zaplatiť celkovú čiastku 86,28 Eur za žalovaného, lebo tento dôvodne za daného skutkového stavu musel rozdiel spotreby vody na centrálnom vodomere pri vstupe do objektu, teda do bytového domu a spotrebu nameranú za byty č. X až X zaúčtovať žalovanému. 21. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že nie je viazaný článkom 2 Domového poriadku Spoločenstva vlastníkov bytov J. Donča 6, ktorý upravuje prístup do bytov a nebytových priestorov, tak je potrebné uviesť, že spoločenstvo tento Domový poriadok prijalo a v článku 2 upravilo prístup do bytov a nebytových priestorov. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať aj na zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov, ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a najmä článok VIII. ods. 1, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti vlastníkov bytov sú určené zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. a danou zmluvou o vytvorení spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré nesporne ako právnická osoba bolo vytvorené. 22. Námietka zo strany žalovaného preto nebola v danom prípade dôvodná a právne významná. 23. Žalovaný sám svojim vlastným konaním spôsobil, že pri rozúčtovaní spotreby vody nemohlo spoločenstvo postupovať v zmysle platných právnych predpisov a uzatvorenej zmluvy a na základe toho potom správne žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatňoval zaplatenie 86,28 Eur. 24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval krajský súd za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 25. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Krajský súd preto žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).