Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/281/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215554 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714215554.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, právne zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovaným I/ S. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX F. (do 30. 06. 2016 zastúpenej opatrovníčkou S. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno), žalovanej II/ U. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX F. (do 30. 06. 2016 zastúpenej opatrovníčkou V. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, v konaní o vypratanie bytu, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18C/182/2014-147 zo dňa 13. 01. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e . Žalovaným I/, II/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13. 01. 2016 žalovaným I/, II/ uložil povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X-tom nadzemnom podlaží bytového domu na ulici T. č. XXXX/XX vo F., zapísaný na liste vlastníctva č. X, vedený Okresným úradom F., katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovaným I/, II/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur (druhý výrok). 2. Súd prvej inštancie rozsudok ohľadne náhrady trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol, že pri posudzovaní náhrady trov konania prihliadal aj na to, či uplatnené trovy konania boli potrebné na účelné uplatnenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Konštatoval, že žaloby o vypratanie nehnuteľností podávané žalobcom pri uplynutí doby nájmu možno z hľadiska obsahu označiť za tzv. formulárové žaloby, ktoré sa líšia len v údajoch o žalovaných a období trvania nájmu. Zo žaloby nevyplýva, že by prejednávaná vec bola z dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitou kauzou. Okrem toho sám žalobca disponuje samostatným oddelením riešiacim bytovú otázku, rovnako zamestnancami s právnickým vzdelaním. Právny zástupca žalobcu sa aktívne nepodieľal na priebehu konania (napriek upovedomeniu nebol prítomný pri výsluchu žalovanej v I/, nezúčastnil sa pojednávania), z čoho vyplýva, že ani právny zástupca ani žalobca nepovažovali predmetnú vec za zložitú kauzu, ktorá by nevyhnutne vyžadovala osobnú prítomnosť právneho zástupcu žalobcu na procesných úkonoch súdu. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na charakter, obťažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto konaní právny zástupca žalobcovi ako svojmu klientovi poskytol dospel k záveru, že právne zastúpenie žalobcu v tomto konaní je zjavne neúčelné, preto mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za právne zastúpenie v celkovej výške 167,78 €, t. j. za 2 úkony právnej služby po 61,87 €, 2x režijný paušál po 8,04 € a 20 % DPH. 3. Žalobca v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania rozsudku okresného súdu podanom v zákonnej lehote žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. V odôvodnení odvolania poukázal na právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, aj na možnosť účastníka zvoliť si za zástupcu advokáta podľa § 25 ods. 1 O.s.p. aj v skutkovo a právne menej zložitej veci. Akceptácia odôvodnenia rozhodnutia o neúčelnosti trov právneho zastúpenia by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník, ktorý má právnické vzdelanie, musí znášať trovy sám, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania aj v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Pri rozhodovaní o účelnosti trov právneho zastúpenia sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ktorá môže byť v určitých prípadoch obmedzená zákonom, kedy by súd mal skúmať okolnosti v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Súdnemu konaniu sa dalo vyhnúť, nakoľko žalobca žalované opakovane upozornil na neoprávnené užívanie bytu v jeho vlastníctve a vyzýval ich na jeho vypratanie s upozornením na možné uplatnenie nároku súdnou cestou. Ak by nevznikol dôvod na strane žalovaných, nevznikli by ani trovy. Aj prípad po právnej stránke jednoduchší si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Výšku trov právneho zastúpenia uplatnenú žalobcom nemožno v pomere k prejednávanej veci považovať za neúčelnú či neprimeranú. Neúčasť právneho zástupcu žalobcu na výsluchu a pojednávaniach bola ospravedlnená s poukazom na hospodárnosť konania; žalobca sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam písomne. 4. Žalované I/, II/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ohľadne trov konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 13. 01. 2016, kedy sa rozhodovanie súdu (aj) o náhrade trov konania spravovalo Občianskym súdnym poriadkom, účinným do 30. 06. 2016. Podľa jeho § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa právneho stavu účinného od 01. 07. 2016 (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na princíp okamžitej aplikability „novej“ procesnej právnej úpravy aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jej účinnosti (vyjadrený v § 470 ods. 1 CSP) sa preto rozhodovanie odvolacieho súdu spravuje Civilným sporovým poriadkom. Aj po zmene právnej úpravy je esenciálnym kritériom, ktorým sa spravuje rozhodovanie o náhrade trov konania, zásada úspechu (známa aj ako zásada zodpovednosti za výsledok). Strana, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. V prejednávanej veci bol v celom rozsahu úspešný žalobca. Aj keď zákonodarca v § 255 ods. 1 CSP expressis verbis (na rozdiel od právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) neukladá povinnosť súdu prihliadať na účelnosť vynaložených trov konania, pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia nemožno opomenúť zmysel a sledovaný cieľ prijatia nového procesného kódexu - Civilného sporového poriadku. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy „Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. Zjednodušila sa právna úprava týkajúca sa trov konania, keďže súčasná právna úprava len minimálne motivuje strany k tomu, aby pri výbere právneho zastúpenia a vedení konania postupovali hospodárne“. Preto ak zákonodarca zjednodušil hypotézu § 255 ods. 1 CSP, neznamená to jej zužujúci, prísne formalistický výklad. Najvyšší súd SR v rozsudku z 29.02.2012 sp. zn. 1 Cdo 48/2010 uvádza, že : „Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie“. Na to nadväzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý napr. v náleze zn. IV. ÚS 294/2012-69 konštatuje, že „Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu.“ (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99). Rovnako tak k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010)“. Tieto východiská sú relevantné aj pri výklade § 255 ods. 1 CSP. 10. Odvolací súd nedospel k záveru, že by postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, preto napadnutým rozhodnutím nemohlo byť dotknuté ani základné právo žalobcu podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Nemožno spochybniť právo každého účastníka (aj účastníka disponujúceho právnickým vzdelaním) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ani jeho právo zvoliť si za zástupcu advokáta podľa aj v skutkovo a právne nenáročnej veci. Výkon týchto práv však musí byť realizovaný v súlade s vyššie uvedenými princípmi občianskeho súdneho konania. Napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore ani so zásadou rovnosti účastníkov konania a ani so zásadou rovnakého zaobchádzania. Princíp rovnosti strán obsiahnutý v čl. 6 CSP je moderným poňatím bývalej zásady rovnosti účastníkov. Napadnutý výrok rozsudku reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch ako vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch) tak i v procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby protistrana mala objektívnu možnosť vyjadriť sa ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu. Žalobca pritom ani v odvolaní bližšie neodôvodnil, v akom rozsahu by neposkytnutie právnej pomoci ovplyvnilo jeho procesné postavenie, resp. výkon ďalších základných práv a slobôd. 11. V konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, preto má právo na náhradu trov, ale len vynaložených účelne a hospodárne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je správne. Na doplnenie uvádza, že žaloba je formulárovou tak, ako tento pojem vyložil Ústavný súd ČR napríklad vo svojom náleze z 11. 12. 2014, sp. zn. III. ÚS 2985/2014, alebo v náleze z 29. 03. 2012 sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 28). V zmysle týchto nálezov za konkrétne žalobné tvrdenie, ktoré žalobu odlišuje od tzv. formulárovej žaloby, nemožno považovať popri osobných údajoch žalovaných len uvedenie dátumu uzatvorenia nájomnej zmluvy s označením predmetu nájmu, ani dátum skončenia nájomného pomeru, lebo všetky ostatné údaje a tvrdenia možno považovať za všeobecne uplatniteľné vo všetkých obdobných sporoch, ktorých žalujúci musí ako prenajímateľ bytov v okresnom meste viesť viac. Skutočnosť, že ide o formulárovú žalobu, je treba v zmysle judikatúry ústavného súdu zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania. 12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania môže byť zásada zodpovednosti za výsledok v určitých prípadoch obmedzená zákonom, kedy súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nemusí priznať celkom, alebo sčasti (§ 150 ods. 1 O.s.p., teraz § 257 CSP). Neplatí to však, ako mylne uvádza odvolateľ, pri zvažovaní účelnosti trov právneho zastúpenia, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP (predtým § 142 os. 1 OSP). Na posúdenie (ne)účelnosti trov právneho zastúpenia nemá vplyv to, že žalobca žalované I/, II/ pred začatím súdneho konania vyzýval ich na vypratanie bytu s upozornením na možné uplatnenie nároku súdnou cestou. 13. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalované I/, II/ zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania, predstavujúcich trovy vzniknuté z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku zo žaloby a odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 14. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku o uložení povinnosti vypratať byt (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP). 15. Žalované I/, II/ boli v odvolacom konaní úspešné a preto im podľa ustanovenia § 396 ods. 1, s použitím § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným I/, II/, ako vyplýva z obsahu spisu, v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).