Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/383/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215977 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714215977.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému WIGOR-TREND, s. r. o., so sídlom Jesenského 1115, 960 01 Zvolen, IČO: 36 632 422, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 36,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 18Cb/6/2015-98 zo dňa 11.augusta 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 18Cb/6/2015-98 zo dňa 11.augusta 2015 v napadnutej časti výroku ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36,53 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,99 Eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen ( ďalej len „ okresný súd“ ) rozsudkom č.k. 18Cb/6/2015-98 zo dňa 11.8.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny 96,78 Eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36, 53 Eur a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 59,14 Eur na náhradu trov právneho zastúpenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 96,78 Eur s príslušenstvom titulom uzavretej Zmluvy o pripojení uzavretej podľa zákona č. 610/2003 Z.z. Žalobca pohľadávku vzniknutú z tohto zmluvného vzťahu nadobudol od právneho predchodcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal služby riadne odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté podľa aktuálneho cenníka v súlade so zvoleným programom služieb. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalovaný po podaní žaloby dňa 4.5.2015 zaplatil žalovanú istinu vo výške 96,78 Eur, z tohto dôvodu žalobca vzal návrh v tejto časti späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Po späťvzatí návrhu čo do zaplatenia istiny 96,78 Eur predmetom sporu zostalo uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 36,53 Eur za oneskorenú úhrady faktúry č. 7100350787, faktúry č. 7101427555, faktúry č. 7102500543 a faktúry č. 7103523865. Žalovaný neuznal uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania a tvrdil, že do omeškania sa nemohol dostať s plnením peňažného záväzku, nakoľko žalobca mu nedoručil jednotlivé faktúry na adresu sídla spoločnosti, ktorá mohla byť žalobcovi známa z výpisu z obchodného registra a keďže mu neboli riadne doručené faktúry, nemohol sa dostať do omeškania so splnením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že predmetom sporu zostalo len uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania, okresný súd vykonal dokazovanie ohľadne uplatneného úroku z omeškania a posudzoval, či na strane žalovaného došlo k omeškaniu so splnením peňažného záväzku. Pri rozhodovaní vychádzal zo Všeobecných obchodných podmienok, v ktorých právny predchodca žalobcu a žalovaný v bode 5.2. dohodli, že žalovaný je povinný oznamovať po celý čas účinnosti zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu písomne zmenu svojich identifikačných údajov, ak je právnickou osobou a to najmä zmenu adresy sídla alebo miesta podnikania fakturačnej adresy najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa účinnosti takejto zmeny. Z dokazovania okresný súd zistil, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený zasielať faktúry na adresu v súlade s písomným oznámením žalovaného v zmluve o pripojení a to s účinkami riadneho doručenia faktúry v súlade s článkom 16.3.Všeobecných obchodných podmienok. Zúčtovacím obdobím u žalovaného bol jeden kalendárny mesiac ( bod 7.2. Všeobecných obchodných podmienok ) a v súlade s dojednaním zmluvy o pripojení od 15-dňa v mesiaci do 14-dňa nasledujúceho mesiaca, pričom 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia sa potom faktúra považuje za doručenú, t.j. ku koncu každého kalendárneho mesiaca. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku keď záväzok neuhradil v lehote splatnosti podľa zaslaných faktúr. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s predpismi obchodného aj civilného práva podľa §§ 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a žalobcovi priznal uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá a § 141 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 36,53 Eur a v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny, vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný vidí v tom, že okresný súd nesprávne aplikoval a nesprávne vyložil právnu normu a to § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. V ustanovení § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka je zakotvený tzv. princíp pozitívnej materiálnej publicity zápisov v obchodnom registri, ktorý znamená, že ak tretia osoba nemá vedomosť o zmenených údajoch v obchodnom registri ku dňu ich zápisu, nastávajú účinky zápisov voči tretím osobám až okamihom ich zverejnenia v obchodnom vestníku. Od tohto momentu sa tretia osoba nemôže dovolávať toho, že o zmene zapísaných údajov v obchodnom registri nevedela ( s výnimkou, že o nich nemohla vedieť - dodatok k § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka ). Ide o fikciu stanovenú zákonom, ktorou sú viazané všetky právne subjekty a od okamihu zverejnenia sa predpokladá, že každý sa oboznámil so zmenou sídla zapísanej osoby v obchodnom registri. Z hľadiska doručovania je irelevantné to, že zmluvné strany mali dohodnutú povinnosť nahlásiť zmenu sídla druhému účastníkovi. V rámci obchodného styku je každý podnikateľ povinný konať s určitou mierou odbornej starostlivosti a je úlohou účastníka obchodnoprávneho vzťahu, aby si pred zaslaním zásielky zmluvnému partnerovi preveril v obchodnom registri, či nedošlo k zmene sídla spoločnosti, pretože si musí byť vedomý následkov materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 8.11.2011. Okresnému súdu tiež vytýkal, že pokiaľ by sa vysporiadal s právnymi účinkami § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka dospel by k záveru, že voči žalobcovi bola účinná zákonná fikcia zmeny sídla spoločnosti žalovaného zapísaním tejto zmeny v obchodnom registri k 8.12.2009, pričom k vystaveniu najskoršej faktúry došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu až dňa 15.11.2011. Ďalej v odvolaní namietal, že ustanovenie obchodných podmienok upravuje tzv. hmotnoprávnu fikciu doručenia zásielok, v danom prípade 4 dni od odoslania, resp. 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia a takto upravená fikcia doručenia v obchodných podmienkach je neprípustná. Považuje ju za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práva a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. Pokiaľ bola fikcia doručenia dohodnutá v obchodných podmienkach viazaná na uplynutie lehoty od odoslania zásielky a nie napr. od uloženia zásielky na pošte, alebo inak, je odôvodnený záver o neplatnosti takéhoto dojednania. Zásielka v tomto prípade sa totiž považuje za doručenú bez ohľadu na to, či v skutočnosti došlo do dispozície adresáta. Spoločnosť žalovaného nemala možnosť oboznámiť sa s faktúrou, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok. Okresný súd nesprávne právne posúdil obsah a účel § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, a otázku fikcie doručenia podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania. Odvolaním napadol aj výrok okresného súdu o náhrade trov konania a podľa názoru žalovaného okresný súd nesprávne posúdil dôvod, pre ktorý došlo k plneniu po podaní návrhu vo veci samej. Žalovaný zaplatil istinu z dôvodu, že jej s odstupom času bola doručená faktúra ako základný predpoklad pre to, aby si mohol splniť povinnosť voči právnemu predchodcovi žalobcu. Okresný súd nesprávne posúdil otázku, či bol podaný návrh na začatie konania dôvodne. Návrh na zaplatenie ceny za služby bol podaný predčasne a nedôvodný, nakoľko žalovaný v čase podania návrhu nebol v omeškaní so splnením svojej povinnosti. Preto je potrebné pri rozhodnutí o trovách konania aplikovať § 146 ods. 2 prvú vetu O.s.p., podľa ktorej za zastavenie konania zodpovedá ten, kto zavinil procesné zastavenie konania . V posudzovanom prípade návrh nebol podaný dôvodne a žalobca procesne zavinil zastavenie konania ( viď rozhodnutie R/49/1993 ). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach výroku zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil a zároveň žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,99 Eur. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný porušil svoju povinnosť uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- mobile Slovensko, a.s. Na ich dodržiavanie sa zaviazal v zmluvných dokumentoch a to v bode 5.2. písm.d) a písm. da) Všeobecných obchodných podmienok. Zo zmluvných dokumentov vyplýva, že žalovaný v nich uviedol ním požadovanú adresu na doručenie písomností, t.j. faktúr, upomienok, a na túto adresu žalobca žalovanému faktúru zasielal. K porušeniu povinnosti nedošlo pochybením žalobcu tak ako to tvrdí žalovaný, ale pochybením žalovaného, ktorý si nesplnil povinnosť oznámiť aktuálne identifikačné údaje a to zmenu jeho sídla. Podotkol, že aj žalovaný účelovo sa snaží vyhnúť úhrade príslušenstva pohľadávky. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku ( II. a III. výrok ) potvrdil, ako vecne správny. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu okresného súdu a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh žalobcu voči žalovanému na zaplatenie úroku z omeškania v celkovej výške 36,53 Eur za oneskorenú úhradu faktúry č. 7100350787 splatnej dňa 3.2.2011, znejúcu na sumu 55,12,-Eur, faktúry č. 7101427555, splatnú dňa 3.3.2011 znejúcu na sumu vo výške 19,74 Eur, faktúry č. 7102500543, splatnú dňa 3.4.2011 znejúcu na sumu vo výške 19,42 Eur a faktúry č. 7103523865, splatnú dňa 3.5.2011 znejúcu na sumu vo výške 2,50 Eur. Uvedenými faktúrami žalobca žalovanému vyfakturoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 6.12.2007 a Všeobecných obchodných podmienok. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy účastníci v bode 7. dohodli ceny a platové podmienky služieb v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sú účtované podľa platného cenníka, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zároveň dohodli zúčtovacie obdobie jeden kalendárny mesiac a spôsob vyúčtovania ceny služieb faktúrou. V bode 16 Všeobecných obchodných podmienok účastníci dohodli okrem iných skutočností aj spôsob a miesto doručovania faktúr na poslednú známu adresu účastníka. Podľa zmluvy o pripojení žalobca doručoval jednotlivé faktúry na známu adresu žalovaného uvedenú v Zmluve o pripojení zo dňa 6.12.2007. Podľa bodu 16.16.3 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade ak faktúru nedostane do 15-dní po skončení zúčtovacie obdobia je povinný túto skutočnosť do 24 hodín oznámiť na pracovisko Služby zákazníkom spoločnosti T-mobile. Podľa bodu 5.5.2. písmeno da) Všeobecných obchodných podmienok je povinný spoločnosti T-mobile písomne oznámiť zmenu adresy alebo miesta podnikania. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný tieto uvedené povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných obchodných podmienok nesplnil. Faktúry, ktoré mu boli týmto dohodnutým spôsobom doručené nezaplatil v lehote splatnosti, dostal sa tak do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a v dôsledku omeškania žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, ktorý v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v súvislosti s nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka pri doručovaní jednotlivých faktúr a v nadväznosti na túto skutočnosť posúdiť omeškanie dlžníka. V posudzovanom prípade účastníci Zmluvy o pripojení vo Všeobecných obchodných podmienkach slobodne, vážne a zrozumiteľne dohodli miesto a spôsob doručovania jednotlivých faktúr, na základe ktorých žalovaný mal uhradiť cenu za služby a tiež dohodli, kedy sa faktúra považuje za doručenú ( bod 16 Všeobecných obchodných podmienok ). Žalobca podľa tohto bodu doručoval žalovanému faktúry na poslednú známu adresu a pokiaľ ju žalovaný nedostal do 15 dní po skončení zúčtovacieho obdobia bol povinný túto skutočnosť do 24 hodín oznámiť na pracovisko Služby zákazníkom spoločnosti T-mobile. V prípade, že žalovaný v lehote 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia tak neurobil, považoval sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia faktúry. Žalobca plne rešpektoval dohodu strán o mieste a spôsobe doručovania. Pokiaľ žalovaný túto dohodu nerešpektoval, svojím nesprávnym postupom založil zodpovednosť za omeškanie so splnením svojho peňažného záväzku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil správne právne závery a na zistený skutkový stav aplikoval správnu konkrétnu právnu normu. Pri rozhodnutí vychádzal z uzavretej zmluvy o pripojení, zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a zistený právny vzťah medzi účastníkmi konania správne posudzoval podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V danej veci z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd vec v súvislosti s doručovaním faktúr, právne neposúdil a z hľadiska aplikácie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka ani neodôvodnil. S poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o uplatnenom nároku na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr. Odvolací súd preskúmal aj správnosť odvolaním napadnutého výroku o trovách konania. Je nesporné, že žalovaný pohľadávku, ktorá bola predmetom sporu vo výške 96,78 Eur zaplatil po podaní žaloby. Na základe tejto skutočnosti žalobca vzal návrh na začatie konania v tejto časti späť a okresný súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 O.s.p. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporcu. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. v druhej vete upravuje osobitný prípad. Ak musel byť dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie odporcu, má navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Ak súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať najskôr tým, ktorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že žalobca vzal návrh späť v časti zaplatenia istiny 96,78 Eur z dôvodu, že žalovaný dlžnú sumu zaplatil po podaní žaloby. Žaloba teda bola podaná dôvodne a zastavenie konania v časti zaplatenia istiny z procesného hľadiska zavinil žalovaný tým, že pohľadávku uhradil po podaní žaloby. Preto okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko v časti zaplatenia úroku z omeškania bol žalobca plne úspešný. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 36,53 Eur a v časti výroku o trovách konania potvrdil, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalobcu, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vo výške 16,06 Eur ( vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 3.11.2015 ), režijného paušálu vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH vo výške 5,-Eur podľa § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu so výške 29,99 Eur. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.