Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216341 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714216341.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci starostlivosti o maloleté deti V., X. nar. XX.XX.XXXX a N. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov S.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. H. XXXX/XX, L. a F.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, L., o návrhu matky detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V., o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/349/2014-59 zo dňa 10. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal otca maloletých detí V. prispievať na výživu detí výživným vo výške 90 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 180 € mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2014, vždy do 15. - dňa v mesiaci k rukám matky detí a vo výroku, ktorým okresný súd povolil otcovi detí nedoplatok na výživnom za obdobie november 2014 až január 2015 vo výške 120 € na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 240 € splácať v splátkach po 20 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky, p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti V., X. nar. XX. XX. XXXX a N. nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca detí zaviazal okresný súd prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 90 € mesačne, na každé dieťa zvlášť počnúc dňom 01. 11. 2014, vždy do 15. - dňa v mesiaci k rukám matky detí. Nedoplatok na výživnom za obdobie november 2014 až január 2015 vo výške 120 € na každé dieťa zvlášť, to je spolu 240 € povolil okresný súd otcovi detí splácať v 20 € splátkach na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol: „Matka maloletých detí podaným návrhom žiadala deti zveriť do osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom 24.11.2014 s odôvodnením, že v januári 2014 sa aj s maloletými deťmi odsťahovala do bytu svojej matky, pričom po rozchode sa s otcom ústne dohodli, že bude prispievať na výchovu maloletých detí po 90,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Aj napriek tejto skutočnosti, od ich rozchodu prispieval na výživu detí rôzne, a to vo februári sumou 130,- eur, v marci 100,- eur, v apríli 200,- eur, v máji 120,- eur, v júni 100,- eur, v júli 180,- eur, v auguste 180,- eur, v septembri 180,- eur, v októbri 150,- eur a v novembri 100,- eur. Otec je zamestnaný ako správca databáz na Krajskom súde v Banskej Bystrici s príjmom 700,-. eur. Ako asistentka výkonného riaditeľa v X. stred L., jej priemerný mesačný príjem predstavuje cca 300,- eur. Tiež poberá rodinné prídavky na deti v sume 47,04 eur. Maloleté deti majú v súčasnosti 4 roky a navštevujú materskú školu. Okrem toho navštevujú tanečený krúžok a plavecký kurz raz do týždňa. Majú znížené hodnoty imunoglobulínov, užívajú lieky na podporu imunity a vitamín C a D. Mesačné náklady má spojené s platením škôlky, plavecký kurz, tanečnú, stravu, sezónne oblečenie, preventívne prehliadky u zubára, výlety, spoločenské podujatia. Mesačne platí byt 100,- eur, telefón 45,- eur, daň za byt ročne 20,- eur, benzín mesačne 60,- eur. Ako uviedla v priebehu pojednávania, podala návrh na zverenie detí do svojej starostlivosti z dôvodu, že s otcom detí nie sú manželia, pričom nežijú spolu do januára 2013. Na deti platí 100,- eur mesačne spolu, čo jej nepostačujúce. Jej príjem je v priemere 305,- eur, k tomu poberá rodinné prídavky. Žije sama, za byt platí 100,- eur, deťom poplatky za materskú školu každé 20,50 eur a stravu po 25,40 eur. Obidve deti navštevujú súkromnú tanečnú školu, kde mesačne uhrádza 13,30 eur za jednu, o čom predložila k nahliadnutiu aj zmluvy za školský rok 2014-2015. Na dotaz uviedla, že otec sa s deťmi stretáva, okrem výživného im nič neposkytuje. Výživné žiadala určiť od 01.12.2014 po 100,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Otec s návrhom, čo sa týka zverenia, súhlasil, na túto prejavil ochotu prispievať najviac po 50,- eur na každé dieťa zvlášť, s prihliadnutím k tomu, že spláca hypotéku 121,- eur. Inak sa pridržiaval vyjadrenia, ktoré zaslal e-mailom. Matka uviedla, že trvá na výživnom tak, ako uviedla. Kolízny opatrovník sa pridržiaval správy zo šetrenia pomerov, pričom doporučil návrhu matky vyhovieť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, nakoľko im zabezpečuje primeranú starostlivosť. Čo sa týka výživného, toto doporučil určiť po 80,- eur na každé dieťa zvlášť. Súd výsluchom účastníkov, správou o šetrení pomerov, potvrdením o zárobkoch rodičov, správami zadováženými v priebehu pojednávania, zistil tento skutkový stav: Rodičia maloletých detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Zo správy o šetrení pomerov súd zistil, že matka s maloletými deťmi žije v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky. Byt je kompletne zariadený potrebám a veku maloletých detí. Matka je zamestnaná vXXX,-tred L., kde má mzdu okolo 300,- eur. Výdavky na bývanie platí so starou matkou maloletých detí na polovicu, s tým, že 100,- eur hradí matka a 90,- eur jej prispieva stará matka. Maloleté deti navštevujú materskú školu, kde je mesačný poplatok na obidve 90,80 eur, hradí im tanečný krúžok, za ktorý je poplatok 26,60 eur mesačne pre obidve. Okrem toho stravu a oblečenie pre deti hradí matka, otec prispieva čiastkou 100,- mesačne. Matka sa snažila otcovi vysvetliť čo všetko musí deťom platiť, aby sa dohodli na výživnom 180,- eur, ale aj keď otec spočiatku s týmto súhlasil, nikdy to nedodržal, posielal jej rôzne čiastky. Finančne jej vypomáha matka. Otec sa podľa jej vyjadrenia stretáva s deťmi jedenkrát týždenne, nikdy to vopred neoznámi. S deťmi je tak polhodinu, prípadne hodinu a ide preč. Nikdy si ich nezoberie na dlhšiu dobu. T.č. sú deti naviazané na matku, s otcom by ani nešli, hoci v minulosti trávili s ním čas a navštevovali aj rodičov otca. Otec v čase šetrenia nebol doma zastihnutý. Matka podala predmetný návrh z dôvodu, že otec nikdy svoje sľuby nedodrží, spraví si vždy tak, ako to jemu vyhovuje a preto matka chce, aby bolo výživné určené súdom. Z e-mailového podania otca zo dňa 04.02.2015 súd zistil, že jeho príjem je 670,- eur, z toho uhrádza byt 125,03 eur, elektriku 23,- eur, plyn 4,17 eur, stravu v priemere mesačne 270,- eur, oblečenie 16,67 eur, hygiena 15,- eur, internet 9,50 eur, mobil 25,- eur, cestovné do práce 66,44 eur, hypoúver 121,24 eur na prerábku bytu, poistka bytu ročne 20,40 eur, poistika rodinná 39,- eur, smeti ročne 25,- eur, daň za byt ročne 11,62 eur. Výdavky na stravu počítal s ohľadom na jeho zdravotný stav a spôsob stravovania. Zo správy bývalého zamestnávateľa matky XXX,XXivotná poisťovňa, a.s. H., súd zistil, že táto bola u nich zamestnaná od 01.02.2014 do 30.04.2014, pričom za uvedené obdobie dosiahla čistý mesačný príjem 496,73 eur. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Z potvrdenia terajšieho zamestnávateľa matky súd zistil, že jej čistý priemerný mesačný príjem činí 304,84 eur, v práci je hodnotná kladne. Z potvrdenia zamestnávateľa otca súd zistil, že tento dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 710,28 eur, v práci je hodnotený kladne. Z potvrdenia Mesta Zvolen, súd zistil, že obidvaja rodičia sú prihlásení k trvalému pobytu vo L., matka na adrese J. H. XXXX/XX, otec L. XXXX/XX. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, pričom od januára 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka. Súd vychádzajúc z veku maloletých detí, súhlasu otca a doporučenia kolízneho opatrovníka, tieto zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje primeranú starostlivosť, čo mal súd preukázané aj zo správy šetrenia pomerov. Výživné na maloleté deti súd určil sumou 90,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, ktorú sumu považoval za primeranú veku a potrebám maloletých detí, ako aj k tomu, že matka poberá rodinné prídavky a časťou finančných prostriedkov sa podieľa na výžive aj sama. Súd taktiež zohľadnil aj to, že otec v minulosti takéto výživné zasielal, takže mal za to, že aj dobudúcna bude v jeho možnostiach a schopnostiach ho uhrádzať bez ohrozenia svojich životných nákladov. Počiatok stanovenia výživného súd určil dňom 01.11.2014, od tej doby otec prestal stanovené výživné uhrádzať. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd povolil otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške na obidve deti 240,- eur splácať v 20,- eur mesačných splátkach, na každé dieťa zvlášť, pričom pokiaľ bude v jeho možnostiach a schopnostiach, môže tento nedoplatok uhradiť vyššími splátkami, prípadne jednorázovo. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods.1, písm. a/ O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.“ Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa otec maloletých detí L. odvolal a v odvolaní uviedol najmä, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu nezohľadňuje jeho reálnu situáciu vo vzťahu k príjmom a výdavkom. Zdôraznil, že v podkladoch, ktoré súdu poskytol dňa 04. 02. 2015 uviedol presný rozpis svojich reálnych príjmov, ktoré mu chodia na účet mesačne a taktiež tam uviedol všetky svoje výdavky. Za účelom overenia svojich tvrdení poskytol súdu aj posledné tri výplatné pásky, na ktorých je evidentná suma, ktorá mu prišla na účet a s ktorou môže pri výdavkoch počítať. Podľa týchto podkladov mu po odpočítaní výdavkov nezahrňujúcich výživné od jeho príjmov zostáva mesačne suma 34,86 €, pričom zákonná povinnosť na jedno nezaopatrené dieťa je 27,13 €, spolu teda na obe deti má zákonnú povinnosť prispievať na výživu detí sumou 54,26 € mesačne. Otec maloletých detí V. v odvolaní ďalej uviedol, že od odsťahovania sa matky detí s deťmi zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu detí minimálne sumou 50 € mesačne, na každé dieťa zvlášť. Rozdiel medzi chýbajúcimi finančnými prostriedkami v príjmoch a sumou, ktorou prispieva na výživu detí sa snaží ušetriť na veciach tam, kde sa to len trochu dá a okrem tomu mu vypomáhajú rodičia, ktorí sú už na dôchodku. Ich pomoc je buď vo forme finančnej alebo vecnej (strava, oblečenie). Okrem toho sa snažia prispievať aj na svoje vnučky priamo kúpou vecí, ktoré sú pre deti potrebné, prípadne kúpou ovocia a zeleniny na spestrenie stravy a pri príležitosti sviatkov detí aj jednorázovými peňažnými sumami. Otec detí v odvolaní ďalej uviedol, že v roku 2014 mu prišiel nedoplatok za byt vo výške 500 €, ktorý uhradil tiež vďaka pomoci svojich rodičov. Počas troch mesiacov (júl až september 2014) na každé dieťa prispieval zvýšenou sumou výživného v zmysle ústnej dohody s matkou detí v tom zmysle, že prepíšu byt, ktorý dostali od jeho rodičov naspäť na rodičov tak, ako mu to matka detí sľúbila v e-mailovej komunikácii, ktorá bola tiež súčasťou podkladov doručených okresnému súdu. Otec detí v odvolaní ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom na okresnom súde nemal možnosť predložiť súdu všetky podklady, ktoré mal pripravené. Bol vystavený psychickému tlaku zo strany sudkyne, ktorá trvala na tom, aby všetky podklady opätovne ústne vymenoval. Otec detí v odvolaní ďalej poukázal na to, že na pojednávaní konanom na okresnom súde sa ohradil proti tomu, že ho nikto z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nekontaktoval, preto nemal možnosť vyjadriť sa k správe o šetrení pomerov a k tomu, že „v tejto správe matka detí uviedla neúplné a skreslené údaje“. Otec detí v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že pokiaľ na pojednávaní konanom na okresnom súde argumentoval tým, že musí splácať hypotekárny úver, pričom poukázal na výšku splátky úveru, tak konajúca sudkyňa ho upozornila, že splátka úveru nie je dôležitejšia ako príspevok na výživu detí. Zdôraznil, že rozhodnutie prvostupňového súdu ho dostáva do situácie, keď nebude môcť pokryť všetky výdavky, ktoré má, preto bude musieť znížiť výdavky alebo zvýšiť príjmy. Ďalej uviedol, že pri súčasných príjmoch a výdavkov, ktoré má a ktoré by sa podstatne nezmenili ani keby nesplácal úver, je schopný prispievať na výživu svojich maloletých detí sumou 30 eur mesačne, na každé dieťa zvlášť. Ak by mu pomohli rodičia, môže prispievať na výživu svojich detí sumou 50 eur mesačne, na každé dieťa zvlášť. Okrem uvedených skutočností otec detí v odvolaní argumentoval tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP). V závere odvolania otec detí navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K obsahu odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí a vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie otca detí nie je dôvodné. Pokiaľ otec detí vytýka sudkyni konajúcej na okresnom súde, že mu odporučila nájsť si iné zamestnanie aby pokryl náklady na živobytie rodiny, tak má zato, že maloleté deti vo veku necelých 5 rokov sú výživou plne odkázané na svojich rodičov, pričom otec má potenciál vzdelanostný aj osobný, aby dosiahol vyšší príjem. Ďalej uviedla, že súd pri svojom rozhodovaní aplikoval § 75 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a pri určení výživného prihliadol nielen na odôvodnené potreby oprávneného ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vo vzťahu k námietke zaujatosti, ktorú vzniesol otec detí, matka detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podľa jej názoru otec detí vzniesol námietku zaujatosti účelovo, aby mohol dosiahnuť zrušenie rozhodnutia okresného súdu. V závere vyjadrenia navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca detí uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní konanom na okresnom súde, kde odporučil návrhu matky detí vyhovieť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a keďže matka maloletých detí denne zabezpečuje deťom primeranú starostlivosť, odporučil aby súd určil výživné vo výške 80 eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, čo zodpovedá primeraným a odôvodneným potrebám maloletých detí. Krajský súd ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal otca maloletých detí XXX prispievať na výživu detí výživným vo výške 90 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 180 € mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2014, vždy do 15. - dňa v mesiaci k rukám matky detí a vo výroku, ktorým okresný súd povolil otcovi detí nedoplatok na výživnom za obdobie november 2014 až január 2015 vo výške 120 €, na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 240 € splácať v splátkach po 20 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil; vo zvyšnej časti (týkajúcej sa zverenia maloletých detí X do osobnej starostlivosti matky detí) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 OSP). Po preskúmaní veci v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, odvolací súd uvádza, že pokiaľ otec detí v odvolaní argumentoval tým, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP) a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 221 ods. 1 písm. g) OSP), odvolací súd uvádza, že o námietke zaujatosti vznesenej otcom detí rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16 NcC/2/2016 zo dňa 04. 02. 2016 tak, že zákonnú sudkyňu Mgr. Evu Jombíkovú z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/349/2014 z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia, nevylúčil. Z obsahu odvolania ďalej vyplýva, že otec detí svoje tvrdenie o tom, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom odvodil najmä od skutočnosti, ktorá sa týkala priebehu pojednávania konaného na okresnom súde dňa 10. 02. 2015, kde mu konajúca sudkyňa „neumožnila predložiť všetky podklady, ktoré mal pripravené“ a „na úvod ho vyzvala, aby vymenoval všetky výdavky, ktoré má, na čo jej odpovedal, že to poslal v podkladoch, pričom sudkyňa trvala na tom, aby ich opäť ústne vymenoval. Nemal tieto podklady so sebou, pretože sa domnieval, že ich sudkyňa už má a nebude ich ešte chcieť počuť od neho.“ K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že vedenie pojednávania je v zmysle ust. § 118 OSP plne v dispozícii konajúceho sudcu, ktorý ako osoba znalá práva má potrebné odborné znalosti na to, aby vedela ako má viesť pojednávanie. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 10. 02. 2015 (č. l. 53-57 spisu) vyplýva, že konajúca sudkyňa Mgr. Eva Jombíková účastníkov konania v závere pojednávania poučila v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP, z obsahu ktorého vyplýva, že „súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.“ Otec detí mal teda v tomto štádiu pojednávania (keď už nie, tak ako tvrdí, skôr) možnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených rozhodujúcich skutočností. Odvolacia námietka otca detí o tom, že nemal možnosť predložiť všetky podklady, ktoré mal pripravené je preto neopodstatnená. Pokiaľ ide o prehľad mesačných príjmov a výdavkov otca detí, tento dôkaz sa v spise nachádza, pričom z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa s uvedeným dôkazom vysporiadal, zobral ho do úvahy a v zmysle ust. § 132 OSP ho vyhodnotil. To, že konajúca sudkyňa chcela, aby otec detí v rámci svojho prednesu na pojednávaní svoje príjmy a výdavky zrekapituloval, súvisí len s vedením pojednávania a nemá v konečnom dôsledku vplyv na správnosť záverov okresného súdu v tom zmysle, že by okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a ods. 1 písm. d) OSP). V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že okrem už vyššie konštatovanej skutočnosti, že účastníci konania boli na pojednávaní konanom na okresnom súde poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP, z odvolania otca detí nevyplýva, ktoré konkrétne dôkazy v rámci prvostupňového konania navrhol vykonať alebo predložiť a súd prvého stupňa ich odmietol od otca detí prevziať do spisu alebo vykonať. Rovnako tak otec detí v odvolaní neuvádza, ktoré konkrétne dôkazy nemohol v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. d) OSP v rámci konania na súde prvého stupňa bez vlastnej viny označiť alebo predložiť (pretože - tak ako to má na mysli uvedené ustanovenie - nemal o nich vedomosť alebo ich nemal počas trvania prvostupňového konania k dispozícii, pričom zákon v uvedenom ustanovení nemá na mysli dôkazy, ktoré nemal účastník k dispozícii na pojednávaní, tak ako na to poukazuje v odvolaní otec detí vo vzťahu k sumáru svojich príjmov a výdavkov). Uvedené odvolacie námietky nemožno preto v zmysle vyššie uvedených skutočností považovať za relevantné, spôsobilé spochybniť správnosť záverov okresného súdu. Pokiaľ ide o otcom detí v odvolaní uvádzané nesprávne posúdeniu schopnosti otca detí prispievať na výživu detí sumou 90 € mesačne, na každé dieťa zvlášť okresným súdom a to vzhľadom na výšku jeho príjmov a výdavkov a v kontexte s vetou uvedenou okresným súdom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia v nasledovnom znení: „Súd taktiež zohľadnil aj to, že otec detí v minulosti takéto výživné zasielal, takže mal za to, že aj do budúcna bude v jeho možnostiach a schopnostiach ho uhrádzať bez ohrozenia svojich životných nákladov“, odvolací súd uvádza, že a) určenie výšky vyživovacej povinnosti nesúvisí a nemôže byť žiadnym spôsobom podmieňované otázkou majetkového vysporiadania rodičov detí a b) z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že uvedená veta nevyjadruje nosnú úvahu okresného súdu vedúcu k záverom o určení výšky vyživovacej povinnosti otca detí voči svojim maloletým deťom. 0kresný súd vykonal dokazovanie súvisiace s príjmami a výdavkami obidvoch rodičov detí, ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výdavkami, ktoré má matka detí na výchovu a výživu detí nad rámec bežných výdavkov (súvisiacich so stravou, ošatením a lekárskou starostlivosťou), pričom zistil, že matka detí okrem iných bežných výdavkov súvisiacich s výchovou a výživou detí hradí mesačný poplatok za navštevovanie predškolského zariadenia v celkovej výške 90,80 € mesačne a poplatok za navštevovanie tanečného krúžku vo výške 26,60 € mesačne na obidve deti. Matka detí si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plní aj vo forme osobnej starostlivosti, s čím súvisí otázka zabezpečenia stravy a bývania, pričom jej tiež musia vypomáhať príbuzní (stará matka a matka), takže námietka otca detí, že mu musia vypomáhať rodičia je v kontexte uvedeného neopodstatnená. Na základe uvedených skutočností odvolací súd poukazujúc na znenie ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine (podľa znenia ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov) uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 OSP a následne na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Zákona no rodine, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal otca maloletých detí V. prispievať na výživu detí výživným vo výške 90 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 180 € mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2014, vždy do 15. - dňa v mesiaci k rukám matky detí a vo výroku, ktorým okresný súd povolil otcovi detí nedoplatok na výživnom za obdobie november 2014 až január 2015 vo výške 120 € na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 240 € splácať v splátkach po 20 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky, podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné