Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/154/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216702 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714216702.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom gen. E. č. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 312,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 41432/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/612/2014-19 zo dňa 19.07.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sílom v Bratislave pod spis. značkou SR 06784/13 zo dňa 17.03.2014. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej dňa 11.11.2011, ktorá ako blankozmenka zabezpečovala záväzkovoprávny vzťah, a to zmluvu o úvere uzavretú dňa 11.11.2011 medzi oprávneným a povinným, ktorý je fyzickou osobou, a ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. 3. Súd prvej inštancie preskúmal v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 23.12.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonynie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Súd vychádzal zo záveru, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bol zabezpečený zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní svoj nárok. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj oprávnený, ktorý dňa 21.01.2016 doručil súdnemu exekútorovi Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. 4. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplynulo, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko nie je vzťahom spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Rozhodcovský súd sa preto nezaoberal možnosťou neprípustnosti použitia zmenky, neposudzoval neprijateľnosť zmluvných podmienok ani rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. 5. Súd prvej inštancie nepovažoval právny názor rozhodcovského súdu za správny a odchýlil sa od neho, posudzujúc právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako právny vzťah spotrebiteľský, a to nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzavretia zmluvy o úvere, ale aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 a tiež s poukazom na znenie ust. § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení platnom a účinnom v čase jej podpísania zmluvnými stranami. Pokiaľ ide o postavenie dlžníka, súd nemal pochybnosť, že tento nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. 6. Keďže súd považoval úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., posúdil, že veriteľ nemohol jeho splnenie zabezpečiť podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. zmenkou. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok z takto vystavenej zmenky nemožno majiteľovi zmenky priznať. 7. Súd prvej inštancie zisťoval nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, na ktoré v rozhodcovskom konaní malo byť prihliadnuté. 8. V tejto súvislosti súd zistil z exekučného titulu a z čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému v rozhodcovskom konaní priznaný nárok, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom v nej pri vystavení nebola uvedená zmenková suma. Súd prvej inštancie uviedol, že nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.). Súd tak preskúmal dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom dospel k záveru, že dohoda nebola so spotrebiteľom dojednaná, pretože bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči spotrebiteľovi znamenať abstraktný zmenkový záväzok, aj pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru 98% z úverovej istiny, poplatky za upomienky a zmluvné pokuty a následne si oprávnený takto vyplnenú zmenkovú sumu mohol uplatniť pred rozhodcovským súdom. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú rozhodcovský súd neprihliadol. 9. Súd prvej inštancie v súlade s ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal aj to, či rozhodcovský súd prihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R 93/2015, podľa ktorého aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. V danom prípade bola úroková miera na zmenke uvedená sadzbou 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Ide o úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, čo súd prvej inštancie považoval za rozporné s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke súd považoval v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, pretože sa prieči dobrým mravom, na čo mal rozhodcovský súd prihliadnuť ex offo, aj bez návrhu. Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý nemal oprávnený ako veriteľ zákonný nárok, keďže úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol z dôvodu absencie RPMN poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, a taktiež samotná výška takéhoto nároku, ktorá pri splatnosti 12 mesiacov predstavuje 98% úverovej istiny je v rozpore s dobrými mravmi. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, pričom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky ani na rozpor s dobrými mravmi, súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2014 zamietol. 11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. 12. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. 13. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 31.10.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 03.12.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06784/13 zo dňa 17.03.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmenka, ktorá zabezpečovala záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere, účelom ktorej bolo povinnému poskytnúť úver v sume 400,- eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 11.11.2011, kedy bola podpísaná povinným aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. 16. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 11.11.2011, oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatný celý dlh okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil remitent na zmenke tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval. 17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 18. Podľa § 39 ods. 4 cit. zák. v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 19. Podľa § 243f ods. 1 cit. zák. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 20. Podľa odseku 2 cit. ust., na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. 21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 23. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 24. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. 25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa odseku 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 27. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 29. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. 30. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručovanému súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré sa začali pred 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 31. Súd prvej inštancie správne zistil, že rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku neprihliadol pri rozhodovaní o nároku zo zmenky na kauzálny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je v prejednávanej veci povinným a ani na jeho postavenie dlžníka ako spotrebiteľa. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 11.11.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú splnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 1 ods. 2, ods. 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal povinný v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Skutočnosť, že povinný v zmluve označil predznačený rámček, v zmysle ktorého prehlasuje, že poskytnuté finančné prostriedky použije na účely povolania nie je spôsobilá preukázať účel, na aký účel dlžník úver použil. Dlžník nevyhlásil, že úver čerpá v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorú skutočnosť veriteľ nepreukázal, preto je potrebné prijať záver svedčiaci v prospech dlžníka - spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navyše, povinný sa v zmluve o úvere identifikoval výlučne ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom, priezviskom, rodným číslom, miestom trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. 32. Rozhodcovský súd neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2 písm. j/. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. 33. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dlžník vystavil v prospech veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. blankozmenku, ktorá síce v tom čase ešte úplnou zmenkou nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky, mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu, tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, aby bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rektazmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj možnosť jeho obrany. 34. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vystavená dopredu na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. 36. Pokiaľ ide o dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25%, tento bol nielenže dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, ale aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas, dohodnutý neplatne, pretože zmenka nie je zmluva. 37. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.11.2011 ani na rozpor uplatnených zmenkových úrokov s dobrými mravmi, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. prípustné, keďže § 17 ods. 3 tohto zákona v znení platnom ku dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou. 38. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. 39. Zabezpečenie splnenia plnenia spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve ako ani na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, odôvodňuje aplikáciu § 44 ods. 2, predposledná veta Exekučného poriadku, a to, aby súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie žiadosť súdneho exekútora na podklade takéhoto exekučného titulu zamietol. 40. Námietku oprávneného o tom, že medzi účastníkmi bola individuálne uzavretá rozhodcovská zmluva nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení uvedenou skutočnosťou nezaoberal. 41. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného týkajúcu sa aplikácie ust. § 45 ZoRK, keďže súd prvej inštancie na prejednávanú vec uvedené ustanovenie neaplikoval a ani aplikovať nemohol, keďže od 01.01.2015 je platná a účinná novela ZoRK, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá ust. § 45 tohto zákona zrušila. 42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).