Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010754 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010754.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senát Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikuša a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného R. F., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm.a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 22.septembra 2016, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/166/2015 zo dňa 09.03.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného R. F. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/166/2015 zo dňa 09.03.2016 bol obž. R. F. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 19.12.2014 v čase okolo 20.00 h vo A., okres A., na Ul. M. U., pred vchodom s číslom XX, pod hrozbou násilia nútil K.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., aby mu dal jeho syna z predchádzajúceho manželstva, ktorý s K.. R. Z. žije v spoločnej domácnosti spolu s jeho bývalou manželkou a to tak, že niekoľkokrát zopakoval „daj mi syna, inak uvidíš“ a keď mu K.. Z. povedal, aby odišiel, že tam nemá čo robiť, R. F. vytiahol z vrecka zbraň, krátku ručnú expanznú zbraň - pištoľ, samonabíjaciu zn. Kimar Model 85 AUTO, kalibru 9 mm P.A.Knall, výr. č. C76453 a túto svojou pravou rukou priložil na, hruď K.. R. Z. a opätovne niekoľkokrát zopakoval slová: „vráť mi syna, inak uvidíš“, na čo sa K.. R. Z. inštinktívne podarilo ruku R. F., v ktorej držal zbraň, od seba odkloniť a R. F. následne zo zbrane trikrát vystrelil do zeme, čím týmto konaním R. F. dostal K.. R. Z. strach o svoj život a ihneď telefonicky kontaktoval políciu, pričom R. F. do príchodu hliadky PZ zotrval na mieste. Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i/ Tr.zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Ďalej podľa § 60 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to : 1 ks expanzná zbraň - pištoľ, samonabíjacia zn. Kimar, model 85 AUTO, kal. 9mm p.a. Knall , výr.číslo C 76453, pričom vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení obž. R. F. podal odvolanie, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný napadol rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu. V tejto súvislosti konštatoval, že jedinými účastníkmi incidentu bol on a poškodený Z. a preto podľa neho sú iba tieto osoby, ktoré sú spôsobilé opísať priebeh predmetného incidentu. Poškodený priebeh predmetného incidentu popisuje inak, než on a dôkazná situácia tak zostala podľa neho v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“. Podľa obžalovaného sa prvostupňový súd jednostranne priklonil k verzii poškodeného pokiaľ ide o to, či ho poškodený, ktorý stál medzi dverami, mohol napadnúť. V tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na záver prvostupňového súdu, že ho poškodený napadnúť nemohol, čo vyvracia podľa neho výpoveď samotného poškodeného, ktorý tvrdil, že potom ako mu údajne obžalovaný mal priložiť zbraň na hrudník, inštinktívne jeho ruku odklonil, čo urobil svojou pravou rukou. Poškodený tak potvrdzuje, že pridržiavanie dverí telom a nohou mu v užití rúk nebránilo. V tomto smere podľa obžalovaného stoja proti sebe dve protichodné tvrdenia a platí, že za takejto situácie nie je existencia skutku bez pochýb preukázaná. Ďalej obžalovaný vysvetlil, čo je potrebné pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania, že musia byť okrem iného naplnené aj znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Prvostupňový súd v tomto smere hrozbu násilia videl v tom, že mal poškodenému povedať, že nech mu dá syna, inak uvidí. Obžalovaný zastáva názor, že takáto vyhrážka je neurčitá, neutrálna a nemožno posudzovať ju ako hrozbu násilia v zmysle ust. § 189 Tr.zák. Ďalej obžalovaný rozoberá význam vyhrážky v podobe slov „inak uvidíš“. Takáto vyhrážka neobsahuje nič, čo by naznačovalo, akým konkrétnym obsahom má byť táto vyhrážka naplnená. Hrozba týmito slovami je totiž natoľko všeobecná a v medziľudských vzťahoch prakticky sprofanovaná. Ďalej obžalovaný vysvetlil, ako sa poškodený má správať pri hrozbe násilia so záverom, že poškodený nemohol mať z neho strach, keďže vyhrážku počul v bytovom telefóne, napriek tomu vyšiel pred vchod bytového domu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka E., obžalovaný k tomu poznamenáva, že na mieste incidentu prítomný nebol, teda môže byť nanajvýš nepriamym svedkom udalosti prezentovaných v obžalobe. V tomto smere výpoveď svedka v postate odráža realitu na mieste incidentu , kde obžalovaný nepopieral, že si vymieňal názory s poškodeným a že na mieste použil zbraň - pištoľ samonabíjaciu za účelom nutnej obrany v reakcii na agresívne správanie poškodeného. Výpoveď tohto svedka len okravo a neurčito vypovedá o tom, čo sa na mieste incidentu dialo. Obžalovaný ďalej spochybnil aj výpoveď svedkyne F. s poukazom na jej pomer k poškodenému, keďže sa jedná o veľmi blízke osoby. F. je t.č. priateľkou poškodeného, žijú spolu v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na negatívny vzťah medzi ním a uvedenou svedkyňou , je jej výpoveď tendenčná. Svedkyňa priebeh incidentu nevidela a pokiaľ ide o to, čo počula, nehovorí pravdu. V tomto smere moment incidentu, kedy ho poškodený chytil rukami za bundu v oblasti pŕs nevidela, nemôže tušiť, aký bol skutočný dôvod použitia zbrane z jeho strany. Jej výpoveď z hľadiska preukázania jeho viny je nepoužiteľná. Vzhľadom na vyššie uvedené potom v priebehu prvostupňového konania neboli zo strany obžaloby produkované také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nekompromisne preukazovali jeho vinu na skutku, ktorý bol predmetom obžaloby. Výpoveď poškodeného je vo vzťahu k jeho výpovedi tvrdením proti tvrdeniu a iné v konaní vykonané dôkazy v podobe výpovede svedkov, ktorí sa incidentu vôbec nezúčastnili, výpoveď poškodeného nepotvrdzujú do takej miery, aby bola bez pochýb a jednoznačne preukázaná jeho vina. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje rozsudok za zákonný vo výroku o vine tak aj vo výroku o treste a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poškodený na verejnom zasadnutí právo na konečný návrh nevyužil. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný v tejto veci, zbraň použil v nutnej obrane, poškodená s poškodeným si to na neho vymysleli a klamú, už v minulosti sa to stalo v jednom prípade, kedy na neho hovorili nepravdu, čo bolo preukázané. Jeho styk so synom je naďalej komplikovanejší, svedkyňa F. a poškodený si robia čo chcú. Pokiaľ ide o trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy, toto nie je právoplatne skončené, pojednávanie vo veci samej má byť na okresnom súde 28.09.2016. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného R. F. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí svedka poškodeného K.. R. Z., svedkov Y.. Y. F., T. E. a v konečnom dôsledku s výpoveďou obžalovaného R. F., ako aj so znaleckým posudkom znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti aj krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyhodnotil výpoveď poškodeného K.. R. Z. ako vierohodnú, keďže túto jeho výpoveď potvrdzovala aj svedkyňa Y.. Y. F. a svedok T. E.. Navyše svedeckým výpovediam zodpovedal aj zápis v operačnom denníku Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica a prepis zvukovej nahrávky, z ktorej vyplynulo, že poškodený uvádzal opakovanú streľbu zbraňou na neho obžalovaným. V tejto súvislosti sa krajský súd nemohol stotožniť s tvrdením obžalovaného, že iba on a poškodený môžu opísať priebeh incidentu a preto v dôkazoch nastala situácia „tvrdenie proti tvrdeniu“. V tomto prípade výpoveď poškodeného potvrdzovali výpovede svedkyne Y.. Y. F., ktorá opísala priebeh udalostí po príchode obžalovaného k ich domu ako aj jeho správanie pred domom (nepretržité zvonenie obžalovaného, jeho opakované požiadavky na vrátenie syna a jeho vyhrážku, ako aj reakciu poškodeného K.. R. Z. na požiadavky obžalovaného a vyhrážku a súčasne počula poškodeného, ako povedal, že „čo to robí“. Následne počula prvý výstrel. Ďalej počula obžalovaného dookola hovoriť, aby poškodený vrátil syna, na to počula druhý výstrel a ešte tretí. Svedok T. E. potvrdil, že pred 20.00 h počul najskôr krik, vyšiel von z bytu a počul zvuk pripomínajúci odpálenú petardu. Vtedy videl na schodoch poškodeného, ktorý volal políciu. Poškodený mu tiež povedal, že vonku je ozbrojený pán. Keďže výpoveď poškodeného potvrdzovali obaja uvedení svedkovia, ako aj zápis v operačnom denníku Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica a prepis zvukovej nahrávky, prvostupňový súd potom správne vyhodnotil výpoveď svedka poškodeného Z. ako vierohodnú a uveril jej. Na druhej strane je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku psychológia ohľadom obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že k osobnostnej výbave obžalovaného patrí určitá miera agresivity, ktorú za bežných okolností je schopný kontrolovať, avšak pri záťaži pod vplyvnom dlhodobej frustrácie môže u neho dochádzať ku krátkodobým stratám racionálnej kontroly správania. Navyše v osobnostnej štruktúre obžalovaného nie je podľa znalca dostatočne zastúpená sebakritičnosť a hodnotenie vlastného podielu na vzniknutých ťažkostiach, popisovanie prežitých udalostí ním nemusí byť vždy dostatočne objektívne. Tieto závery súdneho znalca do istej miery spochybňujú hodnovernosť výpovede obžalovaného spolu s jeho preukázaným impulzívnym správaním v čase skutku. Navyše ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenia obžalovaného, že konal v nutnej obrane, pretože ho poškodený ako prvý chytil oboma rukami za bundu v oblasti pŕs. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že to bol obžalovaný, ktorý prišiel k obydliu poškodeného, kde nepretržite vyzváňal a domáhal sa vrátenia syna napriek výzve , aby odišiel, vo svojom konaní pokračoval. Pokiaľ ide o uchopenie obžalovaného za odev poškodeným, tento akékoľvek uchopenie obžalovaného odmietol. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v tomto prípade len uchopenie obžalovaného za odev a vyzvanie, aby odišiel preč, by nebolo možné hodnotiť ako útok bez ďalších prejavov poškodeného, ktoré by signalizovali, že dôjde k útoku. Svedkyňa F. v tomto smere potvrdila, že poškodený napriek správaniu obžalovaného na neho reagoval kludne, pričom jej výpoveď krajský súd hodnotil ako vierohodnú, keďže zodpovedala ďalším vykonaným dôkazom. Z uvedeného dôvodu neprihliadol k námietke obžalovaného, že výpoveď svedkyne F. je tendenčná. Z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre konanie v nutnej obrane podľa § 25 Tr.zák. prvostupňový súd správne konštatoval, že tieto neboli naplnené tak, ako to zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením obžalovaného, že jeho vyhrážku v podobne slov „inak uvidíš“ nemožno posúdiť ako hrozbu násilia, keďže tieto slová sú všeobecného charakteru. K tomu krajský súd poznamenáva, že s týmto názorom obžalovaného by sa dalo súhlasiť, keby svoje vyhrážky nezdôraznil použitím zbrane. Z výpovede svedka E. vyplynulo, že poškodený v čase, keď išiel po schodoch dovnútra, bol vystrašený a volal políciu. Preto aj krajský súd vyhodnotil použitú vyhrážku obžalovaným za spôsobilú pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného zločinu. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na vykonané dôkazy odvolací súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú, ktorá ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Okresný súd potom správne konanie obžalovaného F. právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. , pretože iného násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, keďže prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy. Na tomto základe potom uložil obžalovanému primeraný trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu vo výmere troch rokov s podmienečným odložením výkonu trestu na skúšobnú dobu tri roky. Súčasne pri tejto výmere trestu okresný súd musel obžalovanému uložiť probačný dohľad nad jeho správaním. Vzhľadom na konanie obžalovaného bolo namieste mu uložiť tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. V súlade so zákonom bolo aj uloženie trestu prepadnutia veci obžalovanému a to 1 ks expanznej zbrane - pištol, samonabíjacia zn. Kimar, model 85 AUTO, kal. 9 mm, P.A.Knall, výr.č. C 76453, ktorú obžalovaný použil pri čine. Vzhľadom k tomu, že skutkové závery okresného súdu a právne posúdenie konania obžalovaného sú opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd o ich správnosti nemá pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne poukazuje. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného R. F. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.