Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200148 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci starostlivosti o maloletého X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov - otca X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. ul. č. X, XXX XX O. a matky O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. B. XXXX/XX, XXX XX N., v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/4/2015-112 zo dňa 02. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného na maloletého X. L., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 02. 11. 2015 zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/20/2012-241 zo dňa 22. 05. 2014 v časti ohľadne výšky výživného tak, že otcovi maloletého (ďalej len „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. L., nar. XX. XX. XXXX, (ďalej aj „maloletý“) zníženým výživným sumou 30,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 11. 2015 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky (prvý, druhý výrok). O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že o predchádzajúcej úprave výživného pre maloleté dieťa rozhodol Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 6P/20/2012-241 zo dňa 22. 05. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 06. 2014 vo výške 170,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 08. 2013. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01. 08. 2013 do 31. 05. 2014 v celkovej výške 700,- Eur, ktoré mu povolil splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec podnikal. Otec má toho času pozastavenú živnosť od 24. 11. 2014 do 24. 11. 2017. Za zdaňovacie obdobie roku 2014 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2.532 Eur a výdavky vo výške 1.012,40 Eur, a teda priemerný jeho príjem bol vo výške 126,60 Eur mesačne. Matka maloletého (ďalej len „matka“) v čase predchádzajúcej úpravy výživného od septembra roku 2013 u zamestnávateľa dosahovala priemerný zárobok vrátane daňového bonusu vo výške 315,- Eur. V marci r. 2014 matka zmenila pracovný pomer. Podľa pracovnej zmluvy mala dosahovať základný plat vo výške 453,- Eur mesačne a príplatok k tarife vo výške 247,- Eur mesačne. Aktuálne je matka zamestnaná u zamestnávateľa H. s.r.o., N. od 02. 02. 2015 ako R.. Jej priemerný zárobok je vo výške 348,- Eur mesačne. Maloletý je žiakom H. ročníka základnej školy. Matke vznikajú zvýšené výdavky s jeho záujmami (C.), každé tri mesiace mu kupuje O. za 80,- Eur a chrániče za pol roka vo výške 20,- Eur, za tréningy platí 10,- - 15,- Eur. Maloletý mal úraz, bol trikrát operovaný, s čím vznikli matke zvýšené náklady v súvislosti s jeho liečbou. Mesačne má náklady na jeho stravu vo výške 100,- Eur, kúpu oblečenia vo výške 60,- Eur. Otec sa nestýka s maloletým, nie sú v telefonickom kontakte. Otec má nedoplatok na zročnom výživnom od roku 2013 vo výške 200,- Eur. Okresný súd poukázal na to, že od poslednej úpravy výšky výživného prešla pomerne krátka doba. Došlo k zmene pomerov na strane obidvoch rodičov. Otec opätovne prerušil živnostenskú činnosť, toho času je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Aj keď otec opätovne prerušil živnostenskú činnosť ako v predchádzajúcom konaní z tých istých dôvodov okresný súd zohľadnil to, že v čase predchádzajúceho prerušenie živnostenskej činnosti otec nepoberal dávku hmotnej pomoci ako toho času. Z uvedených dôvodov je možnostiach a schopnostiach otca platiť súdom určené výživné. Proti rozsudku okresného súdu podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd znížil výživné na maloleté dieťa z dôvodov opätovného prerušenia živnostenskej činnosti na strane otca tak, ako to bolo v predchádzajúcom konaní. Dôvodom pre zníženie výživného bola skutočnosť, že otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Podľa jej názoru na strane otca nenastala žiadna zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného na maloleté dieťa. Ak by zo strany súdu nebol poučený o tom, aby podal žiadosť o poskytnutie dávok v hmotnej núdzi, túto žiadosť by si nepodal. Otec vykonáva tzv. čiernu prácu. I pred kolíznym opatrovníkom sa otec vyjadril, že v prípade zamestnania by mu z výplaty nič nezostalo, pretože by bolo postihnuté exekúciou. Otec tak ako i v predchádzajúcom súdnom konaní odôvodňoval zníženie výživného pozastavením živnostenskej činnosti kvôli stagnujúcej podnikateľskej činnosti, otec si aktívne nehľadá prácu, ani v minulosti sa nesnažil si nájsť prácu, avšak na túto skutočnosť prvostupňový súd neprihliadol. Otcovi nebráni žiadna skutočnosť zamestnať sa v pracovnom pomere. Je neprípustné, aby okresný súd toleroval pasivitu otca pokiaľ ide o zabezpečenie jeho príjmu. Prvostupňový súd neprihliadol ani na zníženie jej príjmu zo zamestnania, i napriek týmto okolnostiam musí maloletému zabezpečiť všetky nevyhnutné potreby. Z uvedených dôvodov sa jej javí rozhodnutie prvostupňového súdu za nespravodlivé. Povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je prihliadnuť na to, v akej miere sa každý z obidvoch rodičov osobne stará o dieťa a tento podiel osobnej starostlivosti by sa mal zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne. V konaní bolo preukázané, že otec sa žiadnym spôsobom nestará o maloletého, nestretáva sa s ním, nekontaktuje sa s ním od roku 2010 a okrem plnenia si vyživovacej povinnosti v sume 30,- Eur mesačne, iné plnenie maloletému neposkytuje. Podľa jej názoru je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si výživné na maloletého v sume 170,- Eur mesačne, pretože neexistuje žiadna prekážka, aby sa nemohol zamestnať, prípadne vykonávať prácu aj v zahraničí. Zdôraznila, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného na maloletého situácia otca bola totožná, t. j. otec nepoberal žiaden príjem, nemal žiaden majetok, žiadne úspory. K zmene došlo na strane otca v tom, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur a došlo k zrušeniu jeho vyživovacej povinnosti voči dcére F. vo výške 80,- Eur mesačne od apríla 2015, a teda jeho finančná situácia sa i z týchto dôvodov zlepšila. I z výsluchu matky otca v predchádzajúcom konaní vyplynulo, že nemajú záujem na tom, aby otec pracoval, pretože by im nemohol poskytnúť náležitú opateru. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec sa vzdal práva podať odvolania voči rozsudku, ktorým mu bolo určené prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 170,- Eur, a teda takýmto postojom otec prezentoval svoje schopnosti a možnosti plniť si výživné v súdom určenej výške, a to i napriek tomu, že v uvedenom období podľa vyjadrenia otca nemal zabezpečený žiadny príjem a podľa jeho tvrdení nemal ani žiadne finančné prostriedky na platenie zvýšeného výživného. Podľa jej názoru je v možnostiach a schopnostiach otca i naďalej plniť si výživné vo výške 170,- Eur. Tejto skutočnosti nasvedčuje i plnenie vyživovacej povinnosti otca v súdom určenom rozsahu. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že živnostenskú činnosť pozastavil prvýkrát z dôvodu, že zbankrotoval, avšak na vyhlásenie bankrotu nemá finančné prostriedky. Nemá zabezpečené vlastné bývanie, a teda je bezdomovcom. Kvôli výživnému si neplnil svoje povinnosti (neplatil odvody). Živnosť sa mu „aktivovala“ sama, o čom nevedel, za čo dostal pokutu od daňového úradu, ktorú doposiaľ nezaplatil. Matka mu bráni stretávať sa s deťmi. Je liečená na F.. V období, keď mal maloletú dcéru v opatere, dcéra sa nemohla stretávať so svojím bratom, matka jej neprispievala na výživu žiadnym výživným. Dňa 26. 02. 2016 odchádza pracovať do zahraničia do A.. Z uvedeného dôvodu matke vyplatí zameškané výživné a bude podľa svojich schopností a možnosti platiť maloletému výživné nad rámec určeného zníženého výživného. Skutočnosť, že pomáha svojím starším rodičom, ktorí sú chorí, nie je hanba. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu zmenil (§ 220 O. s. p.) a to z týchto dôvodov: Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods.1, prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ustanovenia § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Zákon o rodine na zmenu súdnych rozhodnutí explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Pretože predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že otec sa návrhom podaným na okresnom súde po uplynutí krátkeho obdobia cca 6 mesiacov od predchádzajúcej úpravy výživného domáhal zníženia výživného z dôvodu, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 24. 11. 2014 a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo N.. Jediným jeho príjmom je pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01. 08. 2015. O predchádzajúcej úprave výživného rozhodol Okresný súd vo Zvolene rozsudkom č. k. 6P/20/2012-241 zo dňa 22. 05. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 06. 2014. Z pripojeného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6P/20/2012 odvolací súd zistil, že otec po začatí konania pozastavil prevádzkovanie živnosti v období od 22. 08. 2012 do 30. 08. 2013 (č. l. 49 pripojeného spisu). Otec bol v období od 22. 08. 2012 do 23. 10. 2012 dobrovoľne nezamestnaný. V období od 24. 10. 2012 do 04. 06. 2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že nemal žiaden príjem. Otec býval v spoločnej domácnosti s rodičmi. Mal dve vyživovacie povinnosti. Na pojednávaní v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6P/20/2012 dňa 28. 04. 2014 otec uviedol: „Pokiaľ by som sa u niekoho zamestnal, tak nebudem mať ani toľko peňazí, koľko môžem mať za mesiac teraz. Žiaden zamestnávateľ alebo máloktorý vám dá do ruky peniaze v hotovosti. Je bežne zaužívaná prax, že zamestnávateľ poukazuje výplatu zamestnancovi na jeho účet zriadený v peňažnom ústave. V tomto prípade, ak by som dostal výplatu do peňažného ústavu, v súčasnosti je voči mne vedená exekúcia a prakticky z týchto peňazí neuvidím nič, pretože všetky peniaze mi zoberie exekútor. Ak by som mal byť zamestnaný mimo miesta trvalého pobytu náklady na cestovné mesačne by boli minimálne 100,- Eur, náklad na ubytovanie by bolo ďalších minimálne 100,- Eur. Ja, keď dostanem nejakú výplatu na účet, tieto peniaze mi zoberie exekútor a v podstate mi nezostane nič, budem naopak ešte vo väčších dlhoch, ako som teraz.“(č.l. 220 pripojeného spisu). V čase predchádzajúcej úpravy výživného matka dosahovala priemerný čistý zárobok vo výške 768,59 Eur u zamestnávateľa T., a. s., so sídlom T. XX, W. (č. l. 158 pripojeného spisu). Pracovný pomer matky so zamestnávateľom T., a. s., W., bol skončený dňa 31. 10. 2012 na základe dohody o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu nadbytočnosti matky u zamestnávateľa (č.l. 63-64 spisu). V čase rozhodovania prvostupňového súdu o prechádzajúcej úprave výživného matka bola zamestnaná u zamestnávateľa Y. L., s. r. o. so sídlom O. U. X, W. W. od 01. 09. 2013. Na základe pracovnej zmluvy bola dohodnutá jej mzda vo výške 337,70 Eur brutto mesačne (č. l. 184 - 186 pripojeného spisu). Maloletý bol žiakom X. ročníka základnej školy a matke vznikali zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého i s jeho športovými záujmami. Aktuálne otec má opätovne pozastavené prevádzkovanie živnosti od 24. 11. 2014 do 24. 11. 2017 (č. l. 8 spisu). Od 24. 11. 2014 je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo N. (č.l. 9 spisu). Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N.: N. z 27. 08. 2015 bola otcovi priznaná pomoc v hmotnej núdzi 61,60 Eur mesačne od 01. 08. 2015 (čl. 92 spisu). Aktuálny čistý zárobok matky u zamestnávateľa H., s. r. o. so sídlom W. U. XX, N. je vo výške 341,42 Eur (č. l. 42 spisu). Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nedošlo porovnaním majetkových, sociálnych pomerov na strane otca oproti predchádzajúcej úprave k objektívnej ani k subjektívnej zmene okolností, ktoré by odôvodňovali úpravu výživného (spočívajúcu v jeho znížení) na maloletého X. L.. Otec má opätovne pozastavené prevádzkovanie živnosti, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Oproti predchádzajúcej úpravy výživného, keď otec nemal žiaden príjem, sa zmenil príjem otca, ktorý je vyšší o pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur a ubudla mu vyživovacia povinnosť (túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil okresný súd pri svojom rozhodovaní). Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že otec si aktívne a intenzívne snaží nájsť zamestnanie. Otec v konaní nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, že takto postupoval. Práve naopak, otcovi je výhodnejšie byť nezamestnaným, bez príjmu, aby sa mu podľa jeho vyjadrenia nemohli vykonávať žiadne zrážky zo mzdy. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto konaní okresnému ani odvolaciemu súdu neprislúchalo hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, pretože by došlo k neprípustnej reparácii pôvodného (už právoplatného) rozhodnutia, keďže sa otec neodvolal proti rozsudku okresného súdu č.k. 6P/20/2012-241 zo dňa 22. 05. 2014, na základe ktorého mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 170,- Eur mesačne, hoci nemal žiaden príjem, ani majetok. Za uvedeného zisteného skutkového stavu veci by bolo v rozpore so záujmami maloletého, aby otec bol povinný na jeho výživu zníženým výživným v sume 30,- Eur mesačne a to s prihliadnutím i na to, že otec nezodpovedným spôsobom pristupuje k svojim rodičovským povinnostiam voči maloletému. Pretože v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletého, ani na strane rodičov, ktoré by vyžadovali zmenu rozhodnutia spočívajúcu v znížení výživného na maloleté dieťa, z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil (§ 220 O.s.p.), nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.