Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200186 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200186.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu K.. Y. L., s miestom podnikania s miestom podnikania Hámre 944, 913 21 Trenčianska Turná, IČO:35 183 683, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO:36 837 857 proti žalovanému A-Z LOKOMAT, s. r. o. so sídlom Moyzesova 7883/39, 960 01 Zvolen, IČO:31 617 034, právne zastúpenému Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o. so sídlom Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO:47 236 655, o zaplatenie sumy 8.326,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/1/2015-71 zo dňa 17. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/1/2015-71 zo dňa 17. septembra 2015 v napadnutej časti potvrdzuje. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 8.326,02 Eur od 5.11.2014 do 16.2.2015, zo sumy 4.000,- Eur od 17.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 4.727,58 Eur od 15.9. do 14.10.2014 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), konanie v časti o zaplatenie sumy 4.326,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.326,02 Eur od 17.2.2015 do zaplatenia zastavil (druhá výroková veta) a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1.623,24 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta). 2. Žalobou podanou na súd dňa 12.1.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.326,02 Eur s príslušenstvom, (úrokmi z omeškania) titulom zaplatenia ceny za drevnú hmotu dodanú žalovanému. V návrhu uviedol, že dňa 13.8.2014 a dňa 14.8.2014 dodal žalovanému drevnú hmotu na štiepku spolu v množstve 143,14 m3 v sume 30,- Eur/m3 bez DPH, čo vyúčtoval vo faktúre č. 2014175 sumou 4.727,58 Eur so splatnosťou 14.9.2014, žalovaný ju však uhradil až dňa 14.10.2014. Ďalej žalobca v dňoch 3.9.2014 a 4.9.2014 dodal žalovanému drevnú hmotu na štiepku spolu v množstve 143,67 m3 za cenu 30,--Eur/m3 bez DPH a v množstve 101,53 m3 v cene 25,--Eur/1m3 bez DPH, celkovú cenu vyúčtoval faktúrou č. 2014181 splatnou dňa 4.11.2014 vo výške 8.326,02 Eur. Dodanie tovaru v oboch prípadoch žalovaný potvrdil na vážnych lístkoch. Žalovaný faktúru č. 2014181 napriek upomienke žalobcovi neuhradil. 3. Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že dňa 16.2.2015 na úhradu faktúry č. 2014181 zaplatil. sumu 4.326,02 Eur, v dôsledku čoho sa jeho záväzok voči žalobcovi znížil na 4.000,- Eur. 4. Okresný súd vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalobca vyjadrením zo dňa 16.6.2015, ktoré bolo upresnené na pojednávaní dňa 17.9.2015 potvrdil žalovaným udávanú úhradu sumy 4.326,02 Eur a žalobu zobral v časti o zaplatenie uvedenej sumy spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,05 % ročne od 17.2.2015 späť, žalovaný s čiastočnými späťvzatím žaloby súhlasil. Okresný súd s poukazom na § 96 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 4.326,02 Eur s prísl. zastavil a pokračoval o žalobe žalobcu o zaplatenie 4.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 8.326,02 Eur od 5.11.2014 do 16.2.2015, zo sumy 4.000,- Eur od 17.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 4.727,58 Eur od 15.9.2014 do 14.10.2014 a o nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Žalovaný neskôr v konaní namietal, že žalobca nepreukázal dohodu o kúpnej cene a ani dodávku tovaru. 5. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa § 261 ods. 1, § 365 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1, § 324 ods. 1, § 409 ods. 1, § 443 ods. 1, § 447, § 453 a § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 a § 2 vl. nar. č. 21/2013 Z. z. 6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola v ústnej forme uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému v dňoch 13.8.2014 a 14.8.2014 drevnú hmotu na štiepku v množstve špecifikovanom vo faktúre č. 2014175 zo dňa 14.8.2014, ktorú žalobca vystavil na 4.720,58 Eur so splatnosťou 14.9.2014, a žalovaný uvedenú sumu zaplatil dňa 14.10.2014 v celej fakturovanej výške. Tento obchodný záväzkový vzťah žalobca preukázal faktúrou a k nej vystavenými vážnymi listami, žalovaný tento konkrétny obchodnoprávny vzťah nerozporoval. V súvislosti s úhradou uvedenej faktúry žalobca uplatnil právo na úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.727,58 Eur od 15.9.2014 do 14.10.2014, a okresný súd považoval tento návrh za odôvodnený, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou tejto faktúry od 15.9.2014 až do 14.10.2014, kedy faktúru žalobcovi zaplatil. Žalobcom uplatnená výška úroku z omeškania 9,05 % ročne je v súlade s úpravou § 1 ods. 1 Vl. nar. č. 21/2013 Z. z. 7. Pri hodnotení nároku žalobcu na zaplatenie 4.000,- Eur ako nesplatený zostatok z ceny dodanej drevnej štiepky vyúčtovanej faktúrou č. 2014181 zo dňa 4.9.2014 (faktúra bola vystavená so splatnosťou 4.11.2014 na sumu 8.626,02 Eur), okresný súd poukázal na úpravu § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka ohľadne kúpnej zmluvy, na platnosť ktorej sa nevyžaduje v zásade písomná forma, pričom podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo a tiež záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Poukázal na to, že išlo v poradí už o druhý obchodný právny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keď prvý vyplýval z predchádzajúcej dodávky tovaru v auguste 2014 a druhá dodávka tovaru bola realizovaná rovnakým spôsobom ako prvá, za ktorú žalovaný kúpnu cenu tovaru zaplatil. Poukázal ďalej na to, že žalobca v súvislosti s nárokom na doplatenie 4.000,- Eur z faktúry č. 2014181 na preukázanie dodávky tovaru predložil vážne listy, na ktorých žalovaný dodávku tovaru potvrdil. Navyše, žalovaný časť zo sumy 8.326,02 Eur fakturovaných faktúrou č. 2014181 uhradil dňa 16.2.2015, a to vo výške 4.326,02 Eur, pričom z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že túto sumu uhradil žalobcovi na zaplatenie vyššie uvedenej faktúry. Pokiaľ teda aj žalovaný neskôr v konaní namietal, že žalobca nepreukázal dostatočnými spôsobom nárok na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, okresný súd považoval túto obranu žalovaného len za účelovú. Je pravdou, že faktúra je len účtovných dokladom, žalobca však k faktúre priložil vážne listy preukazujúce dodávku tovaru, a v podstate žalovaný žiadnym závažným spôsobom nespochybňoval túto dodávku tovaru, len poukazoval na to, že na vážnych lístkoch je uvedená spoločnosť BUČINA Zvolen, a.s., prevádzka Energetika a žalobca nepreukázal podľa žalovaného, v akom vzťahu je s touto spoločnosťou. Okresný súd poukázal však na to, že žalovaný na základe rovnako vystavených vážnych lístkov, na ktorých tiež vystupovala BUČINA Zvolen, a.s., prevádzka Energetika, plnil žalobcovi za predchádzajúcu dodávku tovaru. 8. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný má uvedenú faktúru vystavenú žalobcom evidovanú vo svojom účtovníctve, túto faktúru žalobcovi nevrátil a pred čiastočným plnením ju vôbec nerozporoval, napokon na túto faktúru aj dňa 16.2.2015 čiastočne plnil sumu 4.326,02 Eur. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným, na základe ktorého sa podľa ústne uzavretej kúpnej zmluvy realizovala dodávka tovaru, ktorú žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 2014181 v celkovej sume 8.326,02 Eur. V uvedenej faktúre bola kúpna cena špecifikovaná, žalovaný túto faktúru nerozporoval, čiastočne ju plnil, až po podaní odporu v konaní namietal, že žalobca nepreukázal dojednanie kúpnej ceny tovaru. Okresný súd skutočnosť, že žalovaný uvedenú faktúru čiastočne plnil, vyhodnotil v zmysle § 407 ods. 3 Obchod. zákonníka ako uznanie zvyšku dlhu. Následne vychádzal z toho, že žalovaný bol v konaní povinný preukázať, že po čiastočnom plnení nemožno mať za to, že tým uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný však toto nepreukázal, len uviedol, že k čiastočnému plneniu tohto záväzku mohlo zrejme dôjsť aj omylom. Takéto tvrdenie žalovaného posúdil okresný súd ako iluzórne, z predložených listinných dokladov mal preukázané, že žalovaný predmetnú faktúru plnil, pričom neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali, že by k plneniu malo dôjsť omylom. 9. Súd prvej inštancie mal preukázaný skutkový aj právny základ žalobcovho nároku, a preto vyhovel jeho žalobe aj pokiaľ ide o zaplatenie sumy 4.000,- Eur titulom doplatku kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 2014181. Pokiaľ žalovaný navrhol doplniť dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a výpoveďou svedka brata žalobcu Romana Saloňa, ktorý mal byť účastný pri dojednávaní daného obchodno-záväzkového vzťahu, súd takéto dokazovania považoval za nadbytočné, existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania mal preukázanú aj z výsluchu samotného žalobcu a ostatného vykonaného dokazovania, ktoré podľa názoru súdu postačovalo na rozhodnutie o nároku žalobcu. Súd tiež podľa § 365 ods. 1 a 2 a § 369 ods. 2 Obchod. zákonníka v spojitosti s § 1 ods. 1 Vl. n. č. 21/2013 Z. z. priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania, a s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka mu priznal aj nárok na zaplatenie sumy 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom vychádzal aj z úpravy § 2 Vl. n. č. 21/2013 Z. z., kde je stanovená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka sumou 40,- Eur. 10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. na základe záveru, že žalobca bol v konaní úspešný, pričom aj v časti, v ktorej vzal žalobu späť ide o úspech žalobcu, pretože v tejto časti vzal návrh späť pre správanie sa žalovaného, ktorý počas súdneho konania časť žalovanej sumy zaplatil. Okresný súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.623,24 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 246,70 Eur a trov právneho zastúpenia, ktoré boli určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb so sumou 1.376,54 Eur. 11. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu, tento považuje za nesprávny, keď okresný súd podľa žalobcu neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie na súde prvej inštancie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Žalovaný nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovanie výsluchom svedkov Romana Saloňa a štatutárneho zástupcu žalovaného, spôsob akým sa okresný súd po zamietnutí tohto návrhu na dokazovanie vysporiadal považuje žalovaný za nedostatočný, keď súd len uviedol, že navrhnuté dôkazy považuje za nadbytočné, avšak neuviedol, z ktorých dôkazov mal preukázané skutkové okolnosti, ktoré podľa žalovaného mali vyplynúť práve z výsluchu navrhnutých svedkov. Žalovaný výsluch uvedených svedkov navrhol z dôvodu, že popiera výšku kúpnej ceny za dodaný tovar v zmysle vystavenej faktúry č. 2014181, otázka dohody o kúpnej cene nebola podľa žalovaného z iných dôkazov, ani zo zhodných tvrdení účastníkov konania preukázaná. Faktúra nie je právnym úkonom, je to len účtovný doklad, a pokiaľ žalobca odvodzuje kúpnu cenu z jednotkovej ceny uvedenej na faktúre, urobil tak jednostranne a bez právneho základu. Žalovaný namietal, že žalobca doposiaľ v konaní nepreložil dôkaz o tom, že na jednotkovej cene uvedenej na faktúre sa dohodli. Poukázal na to, že sám žalobca na pojednávaní uviedol, že výšku kúpnej ceny za m3 nedojednával on, ale štatutár spoločnosti žalovaného s bratom žalobcu Romanom Saloňom, od ktorého mal žalobca drevnú hmotu odkúpiť a následne predať žalovanému. Podľa žalovaného práve takéto tvrdenie žalobcu je už dôvodom na to, aby súd navrhovaných svedkov vypočul na spôsob dojednania výšky kúpnej ceny. Súd podľa žalovaného nemôže dohodu o kúpnej cene odvodzovať ani z predchádzajúcej faktúry č. 2014175, ktorú žalovaný uhradil, v prípade oboch faktúr išlo o samostatné kúpne zmluvy, dodanie tovaru podľa faktúry č. 2014181 sa spravuje samostatným právnym režimom, pričom nebola v tomto prípade tvrdená a ani preukázaná obchodná zvyklosť. 13. Žalovaný nesúhlasí so záverom okresného súdu, že nepreukázal, že čiastočným plnením nemal záujem uznať dlh žalobcu, práve naopak, výšku žalovanej pohľadávky žalovaný od začiatku konania namietal, na pojednávaní rozporoval existenciu dohody o kúpnej cene a navrhol aj svedkov. Pokiaľ súd žalovanému znemožnil vykonanie dôkazov na vyvrátenie zákonnej domnienky podľa § 407 ods. 3 Obchod. zákonníka, nemal následne prijať záver o tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie podľa žalovaného zásadne pochybil v tom, že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal len z tvrdenia žalobcu a jeho tvrdeniu priznal relevantnosť akoby išlo o dôkaz. Jediným dôkazom o kúpnej cene v konaní bola práve vystavená faktúra, ktorá však nie je dohodou zmluvných strán o kúpnej cene. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 25.01.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože tento považuje za správny. 15. Vo vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že v rámci obchodného styku zrealizovaného medzi účastníkmi konania bola suma 30,- Eur / m3 vzájomne rešpektovanou kúpnou cenou, kúpna cena časti drevnej hmoty v rámci druhej dodávky však bola ponížená z dôvodu inej kvality biomasy. Poukázal na to, že žalovaný žalobcovi faktúru č. 2014181 nevrátil a až do súdneho konania žiadnym spôsobom nerozporoval túto faktúru a napokon ani teraz nevymedzil rozsah, v akom popiera žalobcom uplatnený nárok. Pokiaľ žalovaný namieta, že kúpnu cenu nedohadoval so žalobcom, ale s jeho bratom, žalobca opakovane uvádza, že žalobca si vždy všetky podstatné podmienky kúpnej zmluvy odsúhlasil aj priamo so žalovaným, a to raz osobne a raz telefonicky. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 a § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 219 ods.1 a 3 v spojitosti s § 378 ods.1 CSP bol rozsudok odvolacím súdom verejne vyhlásený, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 17. Podľa § 470 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 19. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený zák.č. 160/2015 Z.z., CSP. Vzhľadom na cit. úpravu § 470 CSP, odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. 20. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním správne právne posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalovaný síce v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu, vzhľadom na úpravu § 359 CSP (odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané), odvolací súd preskúmaval správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete (s tým súvisí tretia výroková veta o trovách konania), nakoľko konanie v časti zastavil okresný súd na základe späťvzatia žaloby v časti so súhlasom žalovaného (druhá veta výroku). 21. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na tzv. neformálnosť obchodno- záväzkových vzťahov a na úpravu § 409 ods.1 Obch. zák., v zmysle ktorej sa na platnosť kúpnej zmluvy nevyžaduje písomná forma, podstatné je, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, ako je predmet kúpy, záväzok predávajúceho previesť vlastníckeho právo k tovaru na kupujúceho a záväzok kupujúceho zaplatiť za predmet kúpy kúpnu cenu. Je nepochybné, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim boli ústne uzavreté kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola dodávka drevnej hmoty na štiepku žalovanému. Z dokazovania vykonaného okresným súdom je zrejmé, že žalobca ako predávajúci dodával žalovanému drevnú štiepku (biomasu), ktorú odkúpil od svojho brata, pričom žalovaný ako kupujúci z kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako predávajúcim odpredával túto drevnú štiepku ďalej svojmu odberateľovi, obchodnej spoločnosti Bučina Zvolen a.s., Prevádzka Energetika. Na základe dohody žalobcu a žalovaného vystavoval žalobca faktúry žalovanému až potom, ako túto drevnú hmotu doviezol priamo odberateľovi žalovaného, Bučina Zvolen a.s., Prevádzka Energetika. Uvedeným spôsobom bola uzavretá kúpna zmluva týkajúca sa dodávky drevnej štiepky v dňoch 13.08.2014 a 14.08.2014, keď žalobca dodávku tovaru preukazoval vystavenými a potvrdenými vážnymi lístkami zo strany konečného odberateľa žalovaného Bučina Zvolen a.s., Prevádzka Energetika, následne cenu dodávky fakturoval žalovanému faktúrou č. 2014175 zo dňa 14.08.2014 so splatnosťou 14.09.2014, a to vo výške 4.727,58 Eur, pričom podľa špecifikácie vo faktúre išlo o drevnú hmotu v množstve 143,14 m2 v cene 30,- Eur / m3 bez DPH. Žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi uhradil s omeškaním, a to dňa 14.10.2014. Rovnakým spôsobom bola uzavretá aj ďalšia kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému v dňoch 03.09.2014 a 04.09.2014, keď mu vyššie uvedeným spôsobom dodal drevnú hmotu na štiepku spolu v množstve 146,67 m3 za cenu 30,- Eur / m3 bez DPH a v množstve 101,53 m3 za cenu 25,- Eur / m3 bez DPH, výslednú cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2014181 zo dňa 04.09.2014 vo výške 8.326,02 Eur so splatnosťou 04.11.2014. Zaplatenie sumy 8.326,02 Eur s prísl. bolo predmetom podanej žaloby, následne po začatí konania žalovaný na faktúru č. 2014181 zaplatil sumu 4.326,02 Eur, a po späťvzatí žaloby žalobcom v uvedenej sume s prísl. predmetom sporu zostalo doplatenie 4.000,- Eur s prísl. na túto faktúru. 22. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku správne poukázal na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci sám poukazoval na úhradu sumy 4.326,02 Eur dňa 16.02.2015 s tým, že jeho záväzok voči žalobcovi sa znížil na sumu 4.000,- Eur. Až neskôr v konaní žalovaný začal namietať, že žalobca nepreukázal dohodu o výške kúpnej ceny, pokiaľ ide o dodávku drevnej hmoty v dňoch 03.09. a 04.09.2014. 23. Odvolací súd súhlasí s okresným súdom v tom, že čiastočné plnenie na vyššie uvedenú faktúru (dňa 16.02.2015 suma 4.326,02 Eur), je v zmysle § 407 ods.3 Obch. zák. takým úkonom, ktoré je možné považovať za účinky uznania aj zvyšku dlhu, nakoľko je možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný v príkaze na úhradu uviedol ako variabilný symbol číslo faktúry 2814181, pričom neoznámil spolu s úhradou žalobcovi, že z uvedenej fakturovanej sumy uznáva len poukázanú úhradu. Pri posudzovaní tohto úkonu okresný súd správne prihliadol aj k ďalšiemu správaniu sa žalovaného, keď v konaní s poukazom na čiastočnú úhradu sám uviedol, že jeho záväzok sa znížil. Po zhodnotení všetkých zistených skutočností odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že po tomto čiastočnom plnení, ktoré je potrebné považovať aj za uznanie zvyšku záväzku, došlo k presunu dôkazného bremena, keď žalovaný bol povinný preukázať, že nedlhuje žalobcovi žalovanú sumu (4.000,- Eur s prísl.). Súd prvej inštancie pri zhodnotení tohto čiastočného plnenia zo strany žalovaného správne prihliadal ku všetkým známym skutočnostiam, vrátane ďalšieho správania sa účastníkov konania. Žalovaný v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, že žalovanému vyššie uvedenú faktúru rozporoval čo do výšky, resp. že mu po čiastočnom plnení oznámil prečo, z akých dôvodov plní len takto čiastočne. 24. Odvolací súd súhlasí s okresným súdom aj v tom, že vykonanie ďalšieho žalovaným navrhovaného dokazovania (výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného a svedecká výpoveď brata žalobcu Romana Salaja) nie je potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, a to práve vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Ako už bolo uvedené, žalovaný ani netvrdil, že po doručení faktúry žalobcovi oznámil, že neuznáva výšku ceny dodanej drevnej hmoty vyúčtovanej faktúrou č. 2014181, ani v odvolaní neuviedol, v akej výške teda túto cenu uznáva, pričom ako už bolo uvedené, dodávku drevnej štiepky zo strany žalobcu priamo ďalšiemu odberateľovi žalovaného žalobca v konaní preukázal listinnými dokladmi - vážnymi lístkami. Žalovaný ani netvrdil, že za túto drevnú hmotu v sume zodpovedajúcej nezaplatenej časti faktúry nedostal zaplatené od svojho ďalšieho odberateľa, Bučina a.s. V prípade, že by žalovaný bol takéto relevantné námietky vzniesol, bolo by možné uvažovať o doplnení dokazovania. Samotné tvrdenie, že žalobca nepreukázal podľa žalovaného dostatočným spôsobom dohodu o jednotkovej cene za m3 drevnej štiepky, pokiaľ ide o dodávky v dňoch 03.09.2014 a 04.09.2014 nepostačuje na zvrátenie skutkového stavu zisteného doterajším dokazovaním súdom prvej inštancie. Žalovaný nenamietal výšku ceny fakturovanej faktúrou č. 2014181 potom, čo mu ju žalobca doručil, nenamietal ani po doručení upomienky žalovaného zo dňa 07.12.2014, ktorú prevzal 11.12.2014, a ako už bolo uvedené, aj v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval iba na to, že po začatí konania časť svojho dlhu zaplatil. S prihliadnutím na uvedené zistenia, ako aj na argumentáciu žalovaného v odvolaní považuje odvolací súd za správny záver súdu prvého stupňa, že ďalšie navrhnuté dokazovanie je nadbytočné a na základe vykonaného dokazovania je možné vyvodiť dostatočný záver o preukázaní nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Súd prvej inštancie rozhodol teda správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny 4.000,- Eur, za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie o úrokoch z omeškania, pričom poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré aj v tejto časti považuje odvolací súd za dostatočné. 25. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil ako vecne správny. 26. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd v zmysle § 396, § 362 ods.1 a § 255 ods.1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods.2 a § 251 CSP súd prvej inštancie. 27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).