Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200282 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu G. D. D., a. s., so sídlom J. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému W.. D. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, o zaplatenie 8.286,94 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/10/2015-48 zo dňa 17. 09. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 09. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.286,93 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 497,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX T. (ďalej aj „dlžník“) a žalovaným uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX o stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 27. 04. 2006, na základe ktorej poskytol žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 11.617,87 Eur. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať 7,49 % ročný úrok z mimoriadneho medziúveru v mesačných splátkach vo výške 72,53 Eur a zároveň do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady vo výške minimálne 58,09 Eur. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť splniť dlh, ak ho nesplní dlžník. Pretože boli naplnené podmienky na odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle čl. VII. úverovej zmluvy v spojení s čl. XIX. Všeobecných podmienok, žalobca listom zo dňa 01. 10. 2013 od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval dlžníka, aby vrátil zostatok úveru. Dlžník peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný ako ručiteľ. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 09. 2013 pod sp. zn. 2K/57/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 10. 2013, bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bola dlžná suma 12.179,71 Eur. Žalobca následne započítal nasporenú sumu na konte sporenia žalovaného voči splatnému dlhu z úveru vo výške 3.892,78 Eur, zostatok pohľadávky potom predstavoval žalovanú sumu 8.286,93 Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon nepredpokladá a ani nepožaduje na vznik povinnosti ručiteľa žiadne iné skutočnosti. Podľa platnej právnej úpravy je právne irelevantné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vo vzťahu ku vzniku povinnosti ručiteľa. Pretože žalobca dlžníka vyzval na splnenie dlhu, tento dlh do dňa podania žaloby, ako aj meritórneho rozhodovania vo veci splnený nebol, preto v zmysle platnej právnej úpravy bol žalobca oprávnený domáhať sa splnenia dlhu voči žalovanému ako ručiteľovi. V prípade ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nie je na vznik povinnosti ručiteľa potrebná ani výzva na plnenie zo strany veriteľa dlžníkovi a následné nesplnenie dlhu dlžníkom. Oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia dlhu voči ručiteľovi vzniká momentom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka „ex lege“. V súvislosti s argumentmi žalovaného, t.j. pohľadávka žalobcu môže byť v konkurze uspokojená, čím zanikne povinnosť ručiteľa, súd prvej inštancie uviedol, že právne predpisy neobmedzujú vznik povinnosti ručiteľa plniť na výsledok uplatnenia pohľadávky zo strany veriteľa voči dlžníkovi. Takéto poňatie ručiteľského záväzku by absolútne poprelo zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu ručiteľského vyhlásenia ako zabezpečenia pohľadávky. V prípade pripustenia právnej podstaty argumentácie žalovaného by potom musela nastať situácia, kedy v prípade nevyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka musel podať veriteľ osobitnú žalobu voči dlžníkovi, následne dlh exekučne vymáhať a až za predpokladu, že dlh by od dlžníka nebol vymožený, mohol by veriteľ svoju pohľadávku uplatniť voči ručiteľovi. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nespochybňoval výšku žalovanej sumy, preto sa v rámci dokazovania nezameral na túto skutočnosť; naopak pri rozhodovaní vo veci samej sa zameral na dôvodnosť a opodstatnenosť podanej žaloby a obsah skutočností uvádzaných žalovaným v odpore zo dňa 20. 03. 2015. Podľa názoru okresného súdu nie je vôbec právne relevantné zaoberať sa tým, či si žalobca uplatnil pohľadávku voči dlžníkovi, eventuálne voči žalovanému ako ručiteľovi v rámci konkurzného konania alebo nie. Povinnosť žalovaného splniť za dlžníka mu totiž priamo vyplývala z jeho postavenia ručiteľa vyplývajúceho zo Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere.Vzhľadom na uvedené okresný súd žalobe vyhovel. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 497,- Eur (zaplatený súdny poplatok). 2.Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie z titulu nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na to, že sú pravdivé tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy medzi ním v postavení dlžníka a žalobcom. Na majetok dlžníka G. D. bol vyhlásený konkurz a celý jeho majetok v hodnote cca 60 000,- Eur bol speňažený v konkurznom konaní. Pretože v tomto čase nie je možné vykonať rozvrh (kvôli žalobe o určenie, či hnuteľné veci patria, alebo nepatria do konkurznej podstaty), nie je možné ani stanoviť, či pohľadávka zanikne, alebo zanikne čiastočne jej uspokojením počas konkurzného konania. Dlžník je riadne zamestnaný a plní si záväzky, preto požiadal o oddĺženie a je predpoklad, že pohľadávka v predmetnom konaní zanikne a zanikne s ňou aj jeho ručiteľský záväzok. Podľa jeho názoru je právne relevantné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vo vzťahu vzniku povinnosti ručiteľa. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nesie so sebou viaceré právne následky, okrem iného aj to, že dlžník nesmie uprednostniť jedného veriteľa pred iným a to pod hrozbou spáchania trestného činu. Dlžník chcel vždy plniť svoj dlh, avšak dostal sa do situácie, kedy musel podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Opätovne zdôraznil, že dlžník sa zamestnal a postupne si svoje právne záväzky plní. Dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, pretože tieto podmienky boli už pri uzatváraní zmluvy zo strany žalobcu dané a keďže sa jedná o spotrebiteľa, tieto podmienky sú neprijateľnými podmienkami a teda neplatnými. Hoci dlžník postupoval zodpovedne splnil si svoje zákonné povinnosti, nemôže byť na ujmu dlžníkovi, ani jemu, že žalobca odstúpil od zmluvy, hoci dlžník svoj dlh chcel plniť a túto skutočnosť nemohol ovplyvniť. Podľa jeho názoru žalobca odstúpil od zmluvy a tzv. zosplatnil úver, pričom dlžníkovi nedal šancu riešiť vzniknutú situáciu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru okresný súd správne zistil, že medzi ním a dlžníkom G. D., nar. XX. XX. XXXX bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver, ktorý sa dlžník v zmysle úverovej zmluvy zaviazal splácať. Žalovaný ručiteľským vyhlásením prevzal na seba povinnosť splniť za dlžníka za predpokladu, že dlžník dlh nesplní sám. Taktiež okresný súd správne zistil, že od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval dlžníka na splnenie dlhu. Na majetok dlžníka bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 09. 2013 sp. zn. 2K/57/2013 vyhlásený konkurz. Tvrdenia žalovaného, že je nevyhnutné počkať do skončenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka a až následne od výsledku konkurzu odvíjať povinnosť žalovaného ako ručiteľa, nemajú žiadne právne opodstatnenie. Ďalej poukázal na ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobmedzuje splnenie pohľadávky iba na splnenie zo strany úpadcu, pričom pohľadávka ručiteľa, ktorý ešte nesplnil dlh za dlžníka, je príkladom podmienenej pohľadávky, ktorú si ručiteľ môže v konkurze uplatniť. Za predpokladu, že ručiteľ počas konkurzu splní dlh veriteľovi za úpadcu, bude splnená podmienka prihlásenej pohľadávky. Povinnosť ručiteľa plniť dlh veriteľovi za dlžníka, teda vzniká po nesplnení dlhu dlžníkom napriek písomnej výzve dlžníkovi od veriteľa, resp. v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka samotným vyhlásením konkurzu. Ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka. Táto akcesorita sa premieta aj do výšky ručiteľského záväzku, kedy ručiteľ zodpovedá podľa výšky dlžníkovho záväzku. Veriteľovi žiaden právny predpis neukladá povinnosť čakať s požadovaním plnenia od ručiteľa od výsledku uplatnenia pohľadávky v konkurze vyhláseného na majetok dlžníka. Veriteľ je oprávnený súčasne s uplatnením pohľadávky v konkurze požadovať dlh od ručiteľa. V rozsahu v akom dlh ručiteľ splní zanikne postavenie účastníka konania v konkurze. V rovnakom rozsahu bude mať ručiteľ voči dlžníkovi regresný nárok na zaplatenie toho, čo za dlžníka zaplatil a to je podstata ručenia. 4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 12. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. 9. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní. 10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia. 11. Zmluva o úvere je svojím charakterom tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy - ďalej aj „ObZ“). Vo väzbe na ustanovenie § 261 ods. 4 ObZ to znamená, že aj zabezpečenie ručením sa v prípade úverovej zmluvy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, t.j. v zmysle § 303 ObZ a nasl. (viď judikát R 11/2001). 12. Ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom), ktorého obsah tvorí záväzok ručiteľa, t.j. osoby odlišnej od dlžníka, uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie teda poskytuje veriteľovi tretia osoba. Okrem toho k pojmu ručenia patrí aj to, že ručiteľ zabezpečuje dlh niekoho iného, t.j. že zabezpečuje cudzí dlh. Ručiteľský záväzok obsahuje písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, ktorým berie na seba povinnosť voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku. Písomná forma je odôvodnená vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré pre ručiteľa znamená vznik ručenia. 13. Vzťah ručiteľského a hlavného záväzku je zásadne určený akcesorickou povahou ručiteľského záväzku vo vzťahu k hlavnému záväzku. K vzniku ručiteľského záväzku je nevyhnutná existencia hlavného záväzku. Vo vzťahu k záväzku dlžníka je záväzok ručiteľa subsidiárny (podporný), zatiaľ čo záväzok dlžníka je primárny. Prejavuje sa tým, že ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to písomne vyzval veriteľ. Toto vyzvanie nie je potrebné pri vyhlásení konkurzu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ručiteľ nie je s dlžníkom zaviazaný spoločne a nerozdielne a nemá postavenie solidárneho dlžníka. 14. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že na základe písomného vyhlásenia žalovaného (ktoré je súčasťou Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa ;26. 04. 2006 - ďalej aj „Zmluva o úvere“), t.j. „Ručiteľ - prehlasuje, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ podpisuje zmluvu až po podpísaní zmluvy dlžníkom a spoludlžníkom (ak je spoludlžník účastníkom zmluvy)“ došlo k zabezpečeniu dlhu dlžníka - G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.C.E. XXX/XX, T. voči žalobcovi vzniknutého na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Listom zo dňa 01. 10. 2013 žalobca odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v súlade s čl. VII. Zmluvy, XIX. Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (č.l.16 spisu). Výška pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi k 01. 10. 2013 bola vo výške 12 177,31 Eur. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zo strany žalobcu oznámené listom zo dňa 01. 10. 2013 (č.l.15 spisu). 15. V súvislosti s odvolacími argumentmi považuje odvolací súd uviesť, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je „Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.“ (§ 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov - ďalej aj „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). 16. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka ex lege nedochádza k zániku ručiteľského záväzku, pretože žiadna právna norma neustanovuje, že ručiteľ nie je povinný dlh plniť veriteľovi počas konkurzu na majetok dlžníka, pričom ani Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v žiadnom ustanovení nevylučuje, aby konkurz na majetok dlžníka zbavil práva veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči ručiteľovi dlžníka. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci Zmluvy o úvere sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, ak bude podaný návrh na začatie konkurzného konania na majetok dlžníka. Odstúpenie od zmluvy je možné iba v tých prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon (napr. ak jedna zo strán je v omeškaní s plnením dlhu), resp. ak sa na možnosti odstúpiť od zmluvy strany medzi sebou dohodli (čo bolo splnené i v tomto prípade). Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli splnené podmienky na vyhlásenie zmluvného dojednania o odstúpení od zmluvy v prípade začatia konkurzného konania na majetok dlžníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na to, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je, že nesplatné záväzky úpadcu sa považujú za splatné. 18. Pretože v konaní nebolo preukázané, že došlo k splneniu dlhu (k solúcii) zo strany dlžníka, bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť dlh z titulu ručenia žalobcovi. 19. Odvolací súd výšku žalovanej istiny nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal jej výšku (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil). 20. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že žalovaný síce v odvolaní požiadal o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku, avšak neuviedol žiadnu adresu, na ktorú by odvolací súd mohol oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami a táto nevyplýva ani z obsahu spisu. Pretože z ustanovenia § 219 ods. 3, druhá veta CSP vyplýva „Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami“, odvolací súd z uvedených dôvodov nemohol žiadosti žalovaného vyhovieť. 21. Z vyššie uvedených dôvodov neostala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane výroku o trovách konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. ( od 01. 07. 2016 § 255 ods. 1 CSP). 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, pričom z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd mu ich nepriznal. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).