Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/920/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200656 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcov 1/ S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W., J. C. U. XXX/XX, občianky S. M., 2/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P., U. XXX/XX, občan SR, zastúpených v konaní Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Dukelských hrdinov 34, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Andrea Cviková, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/22/2015-75 zo dňa 06. 05. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-347/14-LP zo dňa 04. 11. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom 010 01 Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, konajúcim prostredníctvom rozhodcu Mgr. Lucie Pohančeníkovej. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne: Strany sporu uzavreli dňa 19. 12. 2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019216, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou, čo medzi nimi nebolo ani sporným. Návrh zmluvy bol vopred pripravený na predtlačených formulároch žalovaného, pričom spotrebiteľ nemal možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi 1/ úver vo výške 1 500 € a žalobcovia mali poskytnutý úver splatiť spolu s úrokmi v 42 mesačných splátkach v zmluvne dohodnutých termínoch, pričom výška splátky predstavovala sumu 80,37 €, teda, celková čiastka, ktorú mali žalobcovia žalovanému vrátiť, predstavovala sumu 3 375,54 €. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere dňa 19. 12. 2012 žalovaný predložil žalobcom na uzatvorenie aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8500019216 (ďalej len ,,rozhodcovská zmluva“), podľa ktorej bol na prejednanie akýchkoľvek sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere príslušný niektorý z nasledujúcich rozhodcovských súdov, a to podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený SLOVAK ARBITRATION COURT, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal Arbiter, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude vec oprávnený prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe tej skutočnosti, že žalobcovia splatili žalovanému zo sumy poskytnutého revolvingového úveru iba sumu 406,85 €, pričom s ďalšími splátkami sa dostali do omeškania, žalovaný si uplatnil právo na zosplatnenie celého úveru a dňa 10. 03. 2014 podal na Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, žalobu o zaplatenie 2 968,69 €, na základe čoho rozhodcovský súd vydal dňa 19. 03. 2014 rozhodcovský rozsudok, zrušenie ktorého bolo predmetom tohto konania. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žaloba o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku bola žalobcami podaná včas. 3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ďalej podľa §-u 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa §-u 40 ods. 1 a §- u 54b zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“). 4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní predovšetkým skúmal okolnosti, za ktorých bola predmetná rozhodcovská zmluva dojednaná, a to v kontexte ust. §-u 53 ods. 1 OZ, a teda, či sa v danom prípade nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov - žalobcov. Mal za to, že v tomto prípade sa žalobcovia ocitli v situácii, kedy mali na výber dve možnosti, a síce buď predložený návrh zmluvy podpísať, alebo ho odmietnuť. Súd skonštatoval, že hoci rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej, vyhotovenej na predtlači, sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa (žalobcov). Okresný súd mal za to, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná takým spôsobom, že nebola medzi žalobcami a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Rozhodcovská zmluva bola síce samostatne podpísaná, zároveň však bola vytlačená na formulári a spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Taktiež súd poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný od počiatku sledoval riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia a uplatnenia práv spotrebiteľa. K názoru, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú, dospel súd aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu 1/ poskytnutého súdu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu na súdnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že žalobca 1/ nebol pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy, informovaný, resp. poučený o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy, ako aj o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V nadväznosti na to je potom zrejmé, že so znením rozhodcovskej zmluvy nebol žalobca 1/ oboznamovaný, pričom táto zmluva mu bola daná na podpísanie. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktorej právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať skôr za teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa, a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd mal za to, že namietanie vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu rozhodujúceho vo veci bolo v súdenej veci namieste, nakoľko sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcov je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému všeobecnému súdu žalobcov ako spotrebiteľov. Na základe súdom zistených skutočností po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok došlo k porušeniu §-u 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť v zmysle §-u 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poukázal na rozpory týkajúce sa údajov o RPMN v súdenej veci, na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že v zmysle §-u 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcov na plnenie, ktorého obsahom je okrem poskytnutej istiny úveru aj úrok vrátane zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, zrušil. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, okresný súd si vyhradil právo na rozhodnutie o trovách až po právoplatnosti rozhodnutia (§ 151 ods. 3 OSP). 5. Žalovaný v zákonnej lehote podanom odvolaní namietal najmä, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Ten v §-e 53 ods. 2 uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Pojem ,,individuálny“ v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale, a predovšetkým, možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda, aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Poukázal na to, že spotrebiteľ mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť v lehote 14 dní, o tomto práve bol informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7 rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Ďalej žalovaný napádal závery súdu ohľadom doby uzavretia zmluva, resp. rozhodcovskej zmluva, a to údajne nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa. Požiadavka na uzavretie alternatívneho spôsobu riešenia prípadného sporu až po jeho vzniku je nelogická a nemá žiadne zákonné zdôvodnenie. Nie je ani jasné, z čoho uvedené fabulácie súdu vyplývajú, nakoľko žalobca netvrdil, že by uzatváral rozhodcovskú zmluvu v čase nižšej bdelosti. Taktiež namietal, že nie je pravdivým konštatovanie súdu ohľadne poučenia, resp. nepoučenia o dôsledkoch a význame rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva obsahuje výslovne poučenie o význame a účinkoch jej uzavretia - viď bod 3. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, ktoré sú určené predpokladom, že spotrebiteľ bude s ohľadom na jeho dostupné informácie zvažovať svoje úkony a konať obozretne. Podľa názoru žalovaného dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť stotožnenie s názorom ohľadne údajnej vzdialenosti miesta rozhodcovského konania. Namietal tiež závery súdu, že zmluva neobsahuje ako náležitosť konečnú splatnosť úveru. Údaj ,,konečná splatnosť úveru“ predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Informačná vlastnosť daného údaju spočíva v tom, že slúži na informatívny účel pre spotrebiteľa; nie je však z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca. Poukázal ďalej na omyl okresného súdu, ktorý je dôvodom jeho nesprávnych záverov v tom, že údaj o RPMN nikdy nie je a objektívne nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. §-u 44 a nasledovné Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktoré môže a sú výsledkom dohody medzi stranami. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 6. Žalobcovia písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodali. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi podľa ust. §-u 379 a 380 CSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. §-u 385 ods. 1 (a contrario) CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. §-u 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. Podľa ust. §-u 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa ust. §-u 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu a súhlasí s jeho závermi v tom smere, že v súdenej veci boli splnené zákonné podmienky na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola koncipovaná takým spôsobom, že nebola medzi žalobcami a žalovaným osobitne (individuálne dojednaná), rozhodcovský súd nemal právomoc na prejednanie sporu, a preto existoval dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §-u 40 ods. 1 písm. a) Zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ by aj rozhodcovský súd túto právomoc mal, zmluva o revolvingovom úvere dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy neobsahovala podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle §-u 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ žalovaný namietal, že údaj o RPMN sa v spotrebiteľských zmluvách nedojednáva, s takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí, pretože ide o taký údaj, ktorý je podstatný pre rozhodovanie sa spotrebiteľa, či úverovú zmluvu uzavrie, alebo nie. Síce rozhodovanie o RPMN nie je predmetom konkrétneho dojednávania sa strán zmluvy, resp. účastníkov zmluvy, avšak spotrebiteľ má právo rozhodnúť sa, či zmluvu o revolvingovom úvere uzavrie na základe údaja o RPMN, ktorý mu dodávateľ oznámi. Je neprípustné spotrebiteľovi oznámiť len predpokladanú RPMN, alebo možnú RPMN s tým, že konkrétny údaj o RPMN bude predmetom schválenia dodávateľa na základe návrhu spotrebiteľa. Pokiaľ je spotrebiteľ navrhovateľom uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, zmluva je uzavretá prijatím zmluvy dodávateľom a akékoľvek zmeny v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za návrh na uzavretie novej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ potom musí schváliť (viď § 44 ods. 2 OZ). 11. V odvolaní žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal pri rozhodovaní o veci. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol dostatočne vysvetlený nie len s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súdenej veci jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V hodnotení skutkových zistení okresného súdu neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. S každou jednotlivou námietkou žalovaného, na ktoré poukazoval v konaní a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu, sa súd prvej inštancie vysporiadal. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je vo svojich záveroch koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny z totožných dôvodov potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. §-u 262 ods. 1 CSP s poukazom na ust. §-u 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci (v odvolacom konaní v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, žalobcovia síce boli plne úspešní, avšak v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).