Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/133/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200890 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200890.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, zast. JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, Tulská 35, 960 01 Zvolen, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o iné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 14C/33/2015 - 65, zo dňa 14. júla 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1217/14-LP vydaný dňa 15.12.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 238,22 eur titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 81,77 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jiřího Machalu vedený v Q., a.s. pobočka W. číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1217/14-LP vydaný dňa 15.12.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 238,22 eur titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predmetom konania (po pripustení zmeny návrhu v zmysle uznesenia súdu zo dňa 18.06.2015) bol návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ďalej o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná (eventuálne, že zmluvné podmienky označené navrhovateľom v zmluve sú neprijateľné a neplatné) a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej „Žiadosť/Zmluva“) s vyplneným bodom 5. navrhovateľ podpísal dňa 07.03.2012, avšak odporca podstatné náležitosti vyplývajúce z revolvingového úveru dopísal do bodu 6. Žiadosti/Zmluvy až následne, a Žiadosť/Zmluvu prijal jej podpísaním dňa 19.03.2012. Údaje dopísané odporcom do bodu 6. nie sú ani totožné s tými, aké boli uvedené v bode 5. Žiadosti/Zmluvy navrhovateľa, potom ide o nový návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý navrhovateľ neprijal, resp. nebolo v konaní preukázané že by tento návrh akceptoval (podpísal). Napriek tomu, že súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, pretože otázku platnosti zmluvy o revolvingovom úvere súd posudzoval ako prejudiciálnu (predbežnú) otázku k návrhu navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým je navrhovateľovi poskytnutá dostatočná ochrana ako spotrebiteľovi a je nadbytočné rozhodovať aj o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere (podľa § 80 písm. c) O. s. p. navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy). Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná ako celok, čo vyriešil ako predbežnú otázku, potom neprichádzalo do úvahy skúmanie, či zmluva ne/obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné vzhľadom na ochranu navrhovateľa ako spotrebiteľa, a keď určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok sa navrhovateľ domáhal len eventuálnym petitom. K spotrebiteľskej zmluve bola na formulárovom tlačive odporcu medzi účastníkmi uzatvorená rozhodcovská zmluva č. 8200042673, ktorej číslo je totožné s číslom Žiadosti/Zmluvy a aj rozhodcovskú zmluvu navrhovateľ podpísal dňa 07.03.2012 a odporca podpísal dňa 19.03.2012. Keďže táto rozhodcovská zmluva bola uzatvorená k zmluve o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil ako absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, potom absolútne neplatným právnym úkonom je aj táto rozhodcovská zmluva ako celok, pretože rozhodcovská zmluva má význam len v spojení so zmluvou o revolvingovom úvere. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohlo zákonne začať rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok a ktorý navrhovateľ žiadal žalobou zrušiť. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva je neplatná aj preto, že rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, o čo ide aj vtedy ak by podľa nej rozhodcovské konanie začalo na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ako to bolo v tomto prípade, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá nepožíva právnu ochranu a je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd zastáva aj názor, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, odporca súdu nepreukázal, že spotrebiteľ si z vlastnej vôle (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd nerešpektoval práva spotrebiteľa. Preto súd návrhu v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred týmto dňom. Pokiaľ navrhovateľ podal aj návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere, súd mal za preukázané, že navrhovateľ prijal od odporcu plnenie vo výške 795,02 eur a na neplatnú zmluvu o revolvingovom úvere odporcovi plnil sumu 1.034,24 eur (tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné), potom rozdiel medzi plnením ktoré prijal navrhovateľ a plnením ktoré poskytol odporcovi predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľa, tento rozdiel - sumu 238,22 eur je odporca povinný vydať navrhovateľovi podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkom vo veci nebolo možné vyčísliť súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že nie je prípustné, aby spolu s konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo rozhodované aj o inom návrhu. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku konanie pokračuje o podanej žalobe, ktorou bolo začaté rozhodcovské konanie. Súd meritórne vec nerieši, teda nerozhoduje o nároku uplatňovanom v rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a ani o samotnom ustanovení zmluvy (všeobecných podmienkach), či v súvislosti s ktorým nárok v rozhodcovskom konaní vznikol. Ak k zrušeniu rozhodcovského rozsudku nedôjde, existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Rozhodovanie o inom nároku (hoci aj kauzálne súvisiacim s tým, čo bolo predmetom rozhodcovského konania) je preto vylúčené, lebo pri zrušení rozhodcovského rozsudku sa vo veci ďalej koná a v prípade zamietnutia žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vec definitívne rozhodnutá. Súd rozhodol v rozpore so zákonom a predčasne, pokiaľ ide o výrok o vydaní bezdôvodného obohatenia. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v zákone č. 129/2010 Z. z. a ich neuvedenie v zmluve nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti, ich nedostatok spôsobuje iba bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ak súd dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN (nesúlad bodu 5. a bodu 6. Žiadosti/Zmluvy), jeho záver, že zmluva nevznikla, nie je správny. Predmet zmluvy je až obsahom bodu 6., kde sa okrem iných uvádza aj presný údaj RPMN. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o tom, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vypláva výhrade z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. V zmysle § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijate dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak teda súd usúdil, že neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o revolvingovom úvere bola spôsobená neplatnosťou, a to konkrétne nedostatkom písomnej formy, tak v zmysle cit. ustanovenia sa o žiadne bezdôvodné obohatenie nemôže jednať. Súd dospel k nesprávnemu záveru o existencii bezdôvodného obohatenia aj pokiaľ ide o nárok ako taký. Odporca napáda závery súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, táto je plantá, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti hlavnej zmluvy. Ak súd tvrdí že hlavná zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy (čo odporca vylučuje), tak rozhodcovská doložka je nepochybne uzavretá písomne. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu, že rozhodcovská zmluva má vyžadovať od spotrebiteľa riešenie vecí výlučne v rozhodcovskom konaní. Odporuje platnej právnej úprave, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním (ako to predpokladá § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a všeobecným konaním so situáciou, kedy spor začne na základe žaloby dodávateľ. Ak sa má prijateľnosť, či neprijateľnosť spájať so začatím rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca (a teda kto začne rozhodcovské konanie), potom nemôže ísť o absolútnu neplatnosť. Ak okolnosťou, ktorá má spôsobovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy titulom neprijateľnosti je začatie rozhodcovského konania dodávateľom, tak táto neexistovala v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Za individuálne dojednané možno mať predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. V danom prípade rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí (táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy), bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok a uzavretie zmluvy mohol aj dodatočne prehodnotiť - mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy v lehote odstúpiť. Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, je vecne správny a je v súlade s už ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Vo výroku, ktorým súd v zvyšujúcej časti návrh zamietol, rozsudok nie je dotknutý. Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odvolací súd preskúmaním veci, oboznámením sa s obsahom spisu, so všetkými podaniami doručenými účastníkmi konania do spisu aj v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia (ust. § 157 O. s. p.). Odvolací súd dodáva. Nie je dôvodná námietka odporcu, že je neprípustné a vylúčené, aby spolu s konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo rozhodované aj o inom nároku, keďže právna úprava predpokladá konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako špecifický typ konania, ktorého predmet konania určuje zákon. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Rovnako aj ust. § 43 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2014 stanovovalo, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) - rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) a písm. c) - jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Uvedené znamená, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov vymedzených v ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pokračuje na návrh niektorej zo strán v konaní pod tou istou spisovou značkou vo veci samej a túto vec rozhodne. Pre úplnosť možno dodať, že ďalší procesný postup súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku sa odlišuje len v tom, že zatiaľ čo v prípade - v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v „žalobe“ súd pokračuje bez vyčkania právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku, tak v prípade - v konaní vo veci v rozsahu uvedenom vo „vzájomnej žalobe“ súd spravidla vyčká na právoplatnosť rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku (o základe predmetu konania) a až po potom bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. V prejednávanom prípade, kedy navrhovateľ návrhom podaným na súd žaloval zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň aj jeho iné nároky súvisiace so zrušením tohto rozhodcovského rozsudku, pre prípad jeho zrušenia, okresný súd zvolil správy procesný postup, keď rozhodol o všetkých navrhovateľom v návrhu uplatnených nárokoch - rozhodol v rozsahu podanej žaloby. Hoci v otázke uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy č. 82000422673 zo dňa 19.03.2012, o ktorej niet pochýb, že bola uzatvorená ako samostatná zmluva, a aj technicky oddelená od inej písomnosti (nebola včlenená napr. vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v zmluve o úvere a pod.), zastáva odvolací súd iný názor než okresný súd a vzhľadom na obsah ustanovení rozhodcovskej zmluvy odvolací súd považuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne vyjednanú, napriek tomu tento iný záver odvolacieho súdu nemá vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd návrhu v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Teda rozhodcovský rozsudok zrušil nielen z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania (dlžník - v tomto konaní navrhovateľ) popieral platnosť rozhodcovskej doložky (§ 40 písm. c)), ale rozhodcovský rozsudok zrušil aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 písm. j)), keď rozhodca v rozhodcovskom konaní v konečnom dôsledku priznal odporcovi nároky a plnenie, ktoré treba považovať za plnenie nemožné a právom nedovolené - z absolútne neplatnej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere (z neplatného právneho úkonu). Právny vzťah účastníkov mal byť založený na základe dokumentu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú navrhovateľ (dlžník) podpísal dňa 07.03.2012 a odporca (veriteľ) podpísal dňa 19.03.2012, kedy následne resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú. Súd mal preukázané, že Údaje o schválenom úvere - bod 6., pri ktorom je uvedená poznámka „nevypĺňajte“, v čase, kedy Zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval dlžník (navrhovateľ), totiž vôbec neboli obsahom zmluvy a preto ich dlžník písomne akceptovať nemohol. Niet tak pochýb o tom, že dlžník (navrhovateľ) dňa 07.03.2012 podpísal iba Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5. Pri ktorom je poznámka „vyplňte“), teda návrh na uzavretie zmluvy (ako žiadosť vyhodnotil okresný súd). Sám odporca v odvolaní zdôrazňuje, že „predmet zmluvy je až obsahom bodu 6.“. Nové údaje, obsah bodu 6., alebo takéto vyjadrenie odporcu smerom k navrhovateľovi predstavuje vlastne nový návrh na uzavretie zmluvy, kde nebolo preukázané, či navrhovateľ takýto nový návrh akceptoval. Súhlas odporcu s revolvingovým úverom (vyjadrený podpisom dňa 19.03.2012) je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, o splátkach, o výške úroku a ani iných náležitostiach spotrebiteľského úveru. Tieto skutočnosti boli rozhodujúce a aj postačujúce pre prijatie konečného záveru súdu, že účastníci neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere a nedostatok písomného prejavu vôle odporcu byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru (daný prípad) zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku potvrdil. Nadväzne preskúmaval rozhodnutie okresného súdu v časti o priznanom nároku navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne aj vo výroku o priznaní sumy 238,22 eur navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia. Námietky odporcu, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o existencii bezdôvodného obohatenia aj pokiaľ ide o nárok ako taký, vyvracia dikcia ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je i majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. V prejednávanej veci ide o takýto prípad, kedy medzi účastníkmi nedošlo vôbec k dohode o obsahu zmluvy o úvere, zmluva o úvere vôbec nevznikla (ani inou formou - napr. ústne), ide o absolútne neplatný právny úkon. Ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy, na ktoré poukazuje odvolateľ, rieši situáciu, kedy dlh nie je záväzný len „pre nedostatok predpísanej formy“. (napr. ak sa dlžníka v skutočnosti uspokojí pohľadávku veriteľa ručiteľ, ktorý iba „ústne“ vyhlásil (t.j. v rozpore s ust. § 546), že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Takýto ručiteľ by sa nemohol úspešne od veriteľa domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo jeho ručiteľský záväzok bol neplatný len pre nedostatok formy). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. l a § 142 ods. 1 O. s. p., za použitia ust. § 151 O. s. p (ide o návrhové konanie). V odvolacom konaní bol úspešný odporca. Odporca v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,77 eur v zložení: odmena za 1 úkon právnej služby zo dňa 13.01.2016 - za vyjadrenie k odvolaniu podanému navrhovateľom vo výške 73,19 eur (66,- eur za určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku + 7,19 eur - 1/3 tarifnej odmeny za vydanie bezdôvodného obohatenia) a režijný paušál 8,58 eur, trovy sú vypočítané podľa ust. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov v uplatnenej výške. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť súdom priznané trovy advokátovi zastupujúcemu účastníka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O. s. p. ). Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.