Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202043 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715202043.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti o maloletého Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: L.. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., zam. H. R., ako pracovník s L. a O. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX R., t č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, Psi 29/5, 036 63 Martin, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/4/2015-61 zo dňa 28. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č. k. 6P/4/2015-61 zo dňa 28. 05. 2015 s doplňujúcim rozsudkom č. k. 6P/4/2015-82 zo dňa 10. 12. 2015 z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný platiť výživné na mal. Z. H., nar. XX. XX. XXXX vo výške 50 € mesačne od 01. 03. 2015. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/609/2009-24 zo dňa 01. 03. 2010 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomným podaním zo dňa 23. 02. 2015 domáhal zníženia výživného na výšku 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené maloleté dieťa s odôvodnením, že sa stal invalidným dôchodcom. V čase podania návrhu bol vo výkone trestu odňatia slobody. Matka maloletého dieťaťa so znížením výživného nesúhlasila. Súd na základe výsluchu otca maloletého dieťaťa dožiadaným súdom, z prednesu matky maloletého dieťaťa, vyjadrenia opatrovníka, ako aj na základe zadovážených listinných správ a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ svoj neúplný návrh písomne doplnil do zápisnice, pred dožiadaným súdom kde uviedol, že na návrhu na zníženie výživného na maloletého syna Z. trvá. Výživné žiadal znížiť od podania návrhu na sumu minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Návrh odôvodnil tým, že od januára 2015 má priznaný čiastočný invalidný dôchodok (50 %) vo výške 150,- Eur mesačne. Z tohto dôchodku mu vo VTOS zrazia polovicu na náklady spojené s výkonom trestu odňatia slobody. Z výkonu trestu posiela matke výživné od februára 2015 vo výške 30,- Eur mesačne. Do konca augusta 2013, keď bol vzatý do väzby, matke maloletého dieťaťa prispieval na výživu syna, o čom však súdu nevedel predložiť žiadne doklady. Uviedol, že jej dáva peniaze v hotovosti do ruky, dieťaťu kupoval čo bolo treba. Keď bol obmedzený na slobode, jeho matka a sestra za neho prispievali dieťaťu; hlavne mu kupovali potrebné veci, starali sa, aby mu nič nechýbalo. Uviedol, že vo VTOS nemôže byť pracovne zaradený, pretože má zdravotné problémy. Nemá teda možnosť si privyrobiť a nemá dostatok finančných prostriedkov na hradenie výživného, ktoré mu bolo súdom určené vo výške 100,- Eur mesačne. Bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výške 54 mesiacov, pričom trest mu končí vo februári 2018. Na doplnenie uviedol, že je slobodný, na adrese vo R., P. XX býval so svojou matkou a mladšou sestrou, pričom byt je vo vlastníctve matky. Pred nástupom do VTOS bol nezamestnaný od roku 2010. Občas si privyrábal brigádnicky, no trvalý pracovný pomer nemal. Okrem maloletého Samuela nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie, ako to požadoval otec dieťaťa, nesúhlasila, pretože mesačné náklady spojené s výživou a výchovou dieťaťa predstavujú 20,20 Eur titulom platenia životnej poistky, za obedy platí mesačne cca 20,- Eur, niekedy je to menej, niekedy viac. V súvislosti s mimoškolskými záujmami dieťaťa ktoré navštevuje futbalový krúžok má náklady ročne 100,- Eur, dieťaťu musí zakupovať športovú výstroj ako kopačky, chrániče ktoré pri športe potrebuje. Taktiež mu poskytuje finančné prostriedky na zakúpenie stravy, keď cestujú na zápasy. Ďalšie náklady má v spojení s návštevou školy, za školu v prírode zaplatila naposledy 80,- Eur. Zdôraznila, že čím je chlapec starší, tým sú náklady na zakupovanie oblečenia a obuvi vyššie. Kolízny opatrovník uviedol že sa pridržiava správy o šetrení rodinných pomerov, žiadal aby súd návrh zamietol. Prípadne však ak by súd mal za to, že po odpočítaní nákladov otca maloletého dieťaťa spojených s výkonom trestu odňatia slobody by suma 100,- Eur nebola reálna, navrhol aby mu bolo znížené výživné na sumu ktorá mu zostane po úhrade potrebných nákladov vo výkone trestu odňatia slobody, doporučil potom znížiť výživné maximálne na sumu 70,- Eur. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že návrh otca maloletého dieťaťa je dôvodný. Súd však považoval návrh na zníženie výživného na výšku predstavujúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa za neopodstatnený. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 50 %, pričom navrhovateľ uviedol, že poberá mesačne dôchodok vo výške 150,- Eur, z čoho polovicu mu vo výkone trestu zrazia titulom nákladov spojených s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedeného potom vyplýva, že otcovi dieťaťa zostane pre osobnú potrebu 75,- Eur. Súd považoval ním určenú zníženú výšku výživného 50,- Eur za sumu zodpovedajúcu schopnostiam otca maloletého dieťaťa platiť mesačne výživné v takejto výške, pričom 25,- Eur mu zostane na prípadné pokrytie si svojich osobných potrieb, eventuálne na tvorbu úspor ktoré môže účelne použiť po vykonaní trestu odňatia slobody, eventuálne úspor z ktorých môže pri sviatkoch maloletého dieťaťa, alebo vianočných sviatkov použiť na kúpu darčekov pre dieťa a tak mu prejaviť svoj cit. Pretože predmetné konanie je oslobodené od platenia súdneho poplatku, súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z tretej časti výroku rozhodnutia. Vzhľadom k tomu že o výživnom bolo rozhodované Okresným súdom Zvolen v konaní 5P/609/2009, súd vo výroku skonštatoval zmenu tohto rozsudku v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu“. V súlade s § 204 OSP proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého. Navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. Zníženie výživného nie je dôvodné. Na maloletého má mesačné výdavky 20,20 € titulom platenia životnej poistky, obedy v škole cca 20 € mesačne, niekedy viac, ďalšie náklady spojené s návštevou školy sú poplatok za ŠKD vo výške 70 € ročne, naposledy mala zvýšené výdavky a to vo výške 80 € ako poplatok za školu v prírode. V súvislosti s mimoškolskými záujmami maloletého, ktorý navštevuje futbalový krúžok, má ročné náklady 100 €, plus výdavky na zakúpenie športovej výstroje - kopačky, chrániče. Tiež prostriedky na zakúpenie stravy a čím je syn starší, tým vyššie sú výdavky na zakupovanie oblečenia, obuvi a stravy. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že mu zostane suma 25 €, ktorú potrebuje na nákup liekov, ako aj na poplatky za vyšetrenie, ktoré sú mimo ústavu. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v záujme maloletého nie je zníženie výživného, neodporúča rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a v súlade s § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP je nepreskúmateľným. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že jeho rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného, alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmov, pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Na vydanie zmeny rozhodnutia je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov závažnejšieho charakteru. Nie je dôvod na zmenu rozhodnutia pre nepodstatnú zmenu pomerov. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu do rozhodovania o zmene (tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom). V súlade s § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zistiteľné, na základe akých zistených skutkových okolností prvostupňový súd dospel k zisteniu, že v súlade s § 78 zákona o rodine došlo k zmene pomerov závažnejšieho charakteru, z rozhodnutia nie je možné zistiť, či boli splnené predpoklady na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je rozhodujúca zmena pomerov, ktorú súd musí ustáliť. Rozhodujúca je aj skutočnosť, ako ktorý z rodičov môže prispievať a zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa a to s ohľadom na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé v akom rozsahu je schopná zabezpečiť potreby maloletého matka, keď súd ani neskúmal jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či došlo od poslednej úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane osôb, ktoré sú voči nemu povinné výživou k zmene pomerov závažnejšieho charakteru, tj. v takom rozsahu, že toto odôvodňuje zmenu rozhodnutia pôvodného rozhodnutia o výživnom. Ak súd zistí závažnú zmenu pomerov rozhodné skutkové okolnosti (pomery v čase poslednej úpravy a zmenené pomery uvedie a vyhodnotenie zmeny pomerov) uvedie do odôvodnenia rozhodnutia. V odôvodnení uvedie akými úvahami dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov v takom rozsahu, že to odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o výške výživného bude vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. V konaní je teda potrebné porovnať pomery v čase poslednej úpravy s pomermi v čase nového rozhodovania. Pre kompletnosť posúdenia majetkových pomerov povinných je predmetom dokazovania aj iný majetok ako príjem, pričom pri odôvodnenosti potrieb maloletého dieťaťa treba vychádzať z požiadavky, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojované všetky náklady vo vzťahu, ktoré možno očakávať, a to v závislosti od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania a pod. Vzhľadom na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP je nepreskúmateľné. Odôvodnenie súdu prvého stupňa nedáva dostatočný obraz o dôvodoch, pre ktoré súd rozhodol, je nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.