Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/130/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203057 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203057.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci exekúcie oprávneného VAŠA Slovensko, s. r. o., IČO: 35 683 813, so sídlom v Bratislave, Račianske mýto 1/B, zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Ľubicou Koutnou, CSc., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Košická 6, proti povinnému Ing. Ján Plesník - XANTO, Stavby, rekonštrukcie, design, IČO: 33 304 904, s miestom podnikania vo Zvolene, A. Hlinku 2568/33, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Lermontovova 17, pod sp. zn. EX 17/15, o vymoženie 500 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 10Er/91/2015-27 zo dňa 24. 02. 2016, r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že exekúciu zastavuje v časti, ktorá postihuje právo povinného na výplatu peňažných prostriedkov z účtov ako aj všetkých sporiacich produktov vedených v Citibank Europe plc., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 861 260, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8; vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 22. 12. 2015, zamietol. Uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že exekučnému súdu nebol predložený súhlas záložného veriteľa (manželky povinného) s exekúciou, čo podľa názoru povinného zakladá dôvod neprípustnosti exekúcie. Okresný súd však uvedený návrh nepovažoval za dôvodný, keď v prvom rade poukázal na skutočnosť, že z § 151h ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj z § 61a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je zrejmé, že bez súhlasu záložného veriteľa je exekúcia neprípustná len vo vzťahu ku konkrétnemu zálohu, ktorý by mal byť exekúciou postihnutý, nie však vo vzťahu k ostatným veciam, právam a majetkovým hodnotám povinného, ktoré zálohom nie sú. Povinný pritom nijakým spôsobom nepreukázal, a v podstate ani netvrdil, že by exekútor v predmetnej exekúcii mienil postihnúť nejakú konkrétnu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá patrí povinnému a súčasne je zálohom na základe uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva. Povinný neoznačil akýkoľvek svoj konkrétny majetok, ktorý je zálohom a nijako nepreukázal, že tento konkrétny majetok chce exekútor postihnúť, čo je prvotným dôvodom, pre ktorý jeho návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Ďalej uviedol, že pokiaľ povinný poukazoval na záložné právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej aj „NCRzp“) pod sp. zn. NCRzp 5907/2011, okresný súd zastáva názor, že určenie zálohu v prípade predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nespĺňa podmienku v zmysle § 151b ods. 4 OZ, nakoľko záloh nie je vymedzený takým spôsobom, že kedykoľvek počas trvania záložného práva ho možno určiť. Napríklad vymedzenie zálohu spôsobom, že ním sú pohľadávky záložcu voči ktorémukoľvek jeho obchodnému partnerovi, ktoré existujú alebo vzniknú v budúcnosti, nespĺňa podmienku určitosti. Záverom dodal, že pokiaľ by účelom uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva (navyše s blízkou osobou) bolo zabezpečenie nevymáhateľnosti judikovaných pohľadávok veriteľov záložcu, bolo by takúto zmluvu o zriadení záložného práva potrebné považovať za neplatnú aj pre jej rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Vzhľadom k uvedenému okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný s odôvodnením, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V prvom rade uviedol, že podľa § 151h ods. 6 OZ v spojení s §61a ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie na záloh je možné viesť iba za predpokladu, ak oprávneným v exekučnom konaní je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Podľa vedomosti povinného však takýto súhlas záložného veriteľa nebol doložený k žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Napriek uvedenému bolo súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udelené a súdny exekútor následne vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 20. 10. 2015, ktorý povinný k svojmu odvolaniu pripojil. Pokiaľ sa jedná o pohľadávku povinného z účtu v banke, prípadne aj iné peňažné pohľadávky povinného, tieto sú samozrejme spôsobilým predmetom záložného práva, a preto môžu byť postihované procesnými úkonmi súdneho exekútora len v prípade súhlasu záložného veriteľa. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/08, v ktorom bolo konštatované, že ak záložný veriteľ nikdy neudelil súhlas na predaj nehnuteľnosti (zálohu) v exekučnom konaní, exekútor podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 151h ods. 6 OZ nemohol viesť exekučné konanie na záloh, a teda ani zriadiť exekučné záložné právo na záloh. Ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetom záložného práva môže byť aj právo (predovšetkým pohľadávka), ktoré záložca nadobudne až v budúcnosti, napr. záloh, ktorý síce už v čase uzatvárania zmluvy o záložnom práve existuje, ale ešte nie je vo vlastníctve záložcu, prípadne záloh, ktorý iba v budúcnosti vznikne, alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Vzhľadom k uvedenému navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Spolu s odvolaním povinný (okrem už uvádzaného exekučného príkazu) predložil potvrdenie o registrácii v NCRzp pod sp. zn. 2401/2011, sp. zn. 5907/2011, sp. zn. 9150/2011, sp. zn. 5570/2012 a sp. zn. 1726/2014, ktoré osvedčujú vznik viacerých záložných práv k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám povinného (v postavení záložného dlžníka) v prospech záložných veriteľov, ktorými sú T. XX., nXX,. 1955, bytom A., Ľ. L. XXXX/X, G. F. L. a.s., K.: XX XXX XXX, so sídlom F., U. X/A, I. F. L., a. s., K.: XX XXX XXX, so sídlom F., U. X a X. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., A Q. XXXX/XX. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 11. 03. 2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 24. 02. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 10. 08. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, keď neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie uznesenia okresného súdu. 6. Podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. 7. Podľa § 151h ods. 6 OZ, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. 8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 9. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia plynú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj v súdnej exekúcii sa preto musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. To, že exekučné konanie tvorí súčasť súdnej ochrany, vyplýva aj zo systému opravných prostriedkov v exekúcii podľa Exekučného poriadku. O opravných prostriedkoch, námietkach a ďalších obranách povinného i oprávneného rozhoduje výlučne exekučný súd, a to podľa pravidiel o funkčnej príslušnosti. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. 10. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však nemá a ani nemôže mať absolútnu povahu. Zákon môže ustanoviť postup, ktorým sa toto základné právo obmedzí, zúži alebo iným spôsobom modifikuje. Na takýto postup musí existovať legitímny, všeobecne akceptovateľný a spoločensky prospešný cieľ, ktorého dosiahnutie odôvodňuje zásah do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. I pri takomto obmedzení však musí zostať zachovaná podstata práva na prístup k súdu, ktorý je jedným zo závažných aspektov spravodlivého konania pred súdom (k uvedenému pozri napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 20/05 a sp. zn. PL. ÚS 21/00). Cieľom odôvodňujúcim zásah do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je v danom prípade zvýšená právna ochrana záložného veriteľa vo vzťahu k uplatneniu práva na exekučné konanie na veci zaťažené zálohom. Záložný veriteľ ako prednostný veriteľ má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu, čo je práve účelom ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 151h ods. 6 OZ, ktoré umožňujú exekučné konanie na záloh viesť len v prípade, ak je oprávneným záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Ako však už bolo uvedené vyššie, i legitímny cieľ na ochrane záujmov záložného veriteľa, ktorý je realizovaný zásahom do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, musí zachovávať podstatu práva na prístup k súdu, t. j. nemôže úplne znemožniť uplatňovanie práv ostatných veriteľov (t. j. tých veriteľov, ktorí nemajú postavenie záložných veriteľov) voči dlžníkovi (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2014 a sp. zn.. PL. ÚS 20/05). Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečené tým, že podmienenie vedenia exekúcie súhlasom záložného veriteľa s ňou (alebo postavením oprávneného ako záložného veriteľa) je limitované na situácie, ak je exekúcia vedená na samotný predmet záložného práva (záloh). Ak však súdny exekútor vykonáva exekúciu spôsobom, ktorý sa predmetu záložného práva nedotýka (napr. vykonáva exekúciu predajom hnuteľných vecí povinného, zatiaľ čo predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti povinného), uvedený spôsob vykonávania exekúcie nijako nezasahuje do práva záložného veriteľa v prípade neuspokojenia záložným právom zabezpečenej pohľadávky dlžníkom uspokojiť sa z predmetu záložného práva, a preto ani uvedený spôsob vykonania exekúcie súdnym exekútorom nie je podmienený súhlasom záložného veriteľa. Preto prekážku exekučného konania z dôvodu existencie záložného práva je povinný exekútor preveriť skôr, ako vykoná prvý procesný úkon smerujúci k vymoženiu nároku priznaného v exekučnom titule, resp. skôr, ako jeho procesným úkonom vznikne inhibitorium a arrestatorium. V prípade existencie záložného práva, ak nezíska exekútor súhlas záložného veriteľa, bude musieť postihnúť exekúciou iný majetok povinného. Len v prípade, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok, je to dôvodom na zastavenie exekúcie v celku. Ak však povinný majetkom odlišným od predmetu záložného práva disponuje, súdny exekútor môže exekúciu vykonať postihnutím tohto iného majetku. Ak by však napriek neexistencii súhlasu záložného veriteľa chcel súdny exekútor zexekvovať majetok povinného, ktorý je zároveň zálohom, je to dôvodom na zastavenie exekúcie v časti, ktorá sa predmetného majetku, ktorý je zároveň zálohom, týka. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nie len, že nepreukázal, že sa exekúcia vedie spôsobom postihujúcim predmet záložného práva, ale takúto skutočnosť ani len netvrdil a navyše sa domáhal zastavenia exekúcie ako takej, bol záver okresného súdu o potrebe zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie v danom čase správny. 11. Ako však už odvolací súd uviedol v odseku č. 2 svojho rozhodnutia, povinný spolu so svojim odvolaním odvolaciemu súdu predložil o. i. príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky povinného z účtu v banke zo dňa 20. 10. 2015, ktorým súdny exekútor banke (Citibank Europe plc.) prikázal odpísať pohľadávku vo výške 500 EUR s príslušenstvom z účtov povinného. K uvedenému odvolací súd v prvom rade uvádza, že pohľadávka z účtu v banke predstavuje právo veriteľa na peňažné plnenie voči banke z titulu existencie záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý je spravidla založený zmluvou o bežnom účte (§ 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.) alebo zmluvou o vkladovom účte (§ 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.). Majiteľ bežného alebo vkladového účtu nie je vlastníkom peňažných prostriedkov na účte v banke, ale má len pohľadávku voči banke vo výške zostatku na tomto účte. Ide teda o peňažnú pohľadávku, ktorá môže byť predmetom záložného práva medzi záložcom (majiteľom účtu) a záložným veriteľom (spravidla treťou osobou, nie je však vylúčené, že ním môže byť aj banka sama) s poukazom na § 151d ods. 1 OZ. 12. Ďalej z listinných dôkazov predložených povinným až v odvolacom konaní vyplýva, že povinný (v postavení záložného dlžníka) skôr ako bolo vydané rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, zriadil záložné právo nie len v prospech svojej manželky (kde aj podľa názoru odvolacieho súdu môžu vznikať odôvodnené pochybnosti o tom, že účelom uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva bolo výlučne zabezpečenie nevymáhateľnosti pohľadávok veriteľov záložcu, a teda, že predmetná zmluva obchádza zákon), ale aj záložné právo v prospech V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Ľ. L. XXXX/X, G. F. L. a.s., K.: XX XXX XXX, so sídlom F., U. X/A a I. F. L., a. s., K.: XX XXX XXX, so sídlom F., U. 5. Odvolací súd pritom preskúmaním jednotlivých potvrdení o registrácii v NCRzp, ktoré povinný predložil až v odvolacom konaní, zistil, že minimálne záložné právo zriadené v prospech UniCredit Banky Slovakia a.s., IČO: 00 681 709, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A (registrované v NCRzp pod sp. zn. 9150/2011 odo dňa 19. 5. 2011) sa vzťahuje na pohľadávku povinného opísanú v príkaze na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky povinného z účtu v banke zo dňa 20. 10. 2015, keď záloh je v predmetnom výpise o registrácii záložného vymedzený ako „práva na výplatu vkladu z účtu podľa zmlúv o pohľadávke uzavretých ku dňu podpísania Zmluvy o zriadení záložného práva, práva na výplatu vkladu z účtu podľa zmlúv o pohľadávke uzavretých kedykoľvek v budúcnosti za trvania účinkov zmluvy o zriadení záložného práva“. K uvedenému odvolací súd (reflektujúc i na argumentáciu okresného súdu ohľadne určiteľnosti predmetu záložného práva) uvádza, že z ust. § 151d OZ vyplýva, že zálohom môže byť vec, právo (predovšetkým pohľadávka) alebo majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh môže byť aj byt a nebytový priestor, tiež súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Podstatným znakom pre predmet záložného práva je jeho prevoditeľnosť na inú osobu. Záložné právo možno zriadiť k zálohu, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, teda k zálohu, ktorý síce objektívne existuje, ale nie je vo vlastníctve záložcu, resp. záložca nemá k nemu právo, ktoré ho oprávňuje záloh založiť. Okrem toho možno založiť taký záloh, ktorý iba v budúcnosti vznikne, alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (v takomto prípade záložné právo k zálohu vznikne až nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré majú byť zálohom, záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.). Pri zmluvnom záložnom práve môže byť záloh určený jednotlivo alebo vymedzením čo do množstva alebo druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. V prejednávanom prípade je zálohom registrovaným v NCRzp pod sp. zn. 9150/2011 právo na výplatu vkladu z účtu jednak podľa zmlúv, ktoré povinný uzavrel ku dňu podpísania zmluvy o zriadení záložného práva a jednak podľa zmlúv, ktoré povinný uzavrie kedykoľvek v budúcnosti za trvania účinkov zmluvy o zriadení záložného práva. Zálohom sú tak existujúce i budúce pohľadávky povinného (čo platná právna úprava § 151d ods. 1 a 4 OZ pripúšťa), vymedzené podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s § 151b ods. 4 OZ tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť, keď záložný veriteľ bude v čase výkonu svojho záložného práva presne vedieť čím (pohľadávkami povinného na výplatu peňažných prostriedkov z ktorých konkrétnych účtov povinného) je pohľadávka zabezpečená ( k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 53/2008). 13. Zo všetkého, čo už odvolací súd uviedol vyššie, teda vyplýva, že povinný v odvolacom konaní preukázal, že exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Lermontovova 17, pod sp. zn. EX 17/15 postihuje majetkové právo povinného na výplatu peňažných prostriedkov z účtov vedených v Citibank Europe plc., ktoré majetkové právo je zálohom, a to všetko bez súhlasu záložného veriteľa s takouto exekúciou. Zároveň však nebolo preukázané, že by predmetná exekúcia postihovala akýkoľvek ďalší majetok alebo právo povinného, ktorý je zálohom. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmeniť, exekúciu zastaviť len v tej časti, ktorá postihuje právo povinného na výplatu peňažných prostriedkov z účtov vedených v Citibank Europe plc. a vo zvyšku návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).