Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203306 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203306.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa: G.. C.. G. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., Š. C. XXX/XX, t. č. E., ul. E. X, proti odporkyni: I. S., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., L.. D. XX, t. č. T., zastúpenej JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, M. XXXX/X, B., za účasti maloletého S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako žalovaná, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 5P/95/2015 - 92 zo dňa 10. 05. 2016 do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým otcovi G.. C.. G. S., nar. XX. XX. XXXX bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého S., nar. XX. XX. XXXX sumou 180,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V ostatných výrokoch sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, maloletého S. S., nar. XX. XX. XXXX, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180,- Eur mesačne, počínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov. Rozhodol tak s odôvodnením, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli tak vážne rozvrátené, že nebol predpoklad toho, aby sa tieto vzťahy obnovili, a preto nebolo možné očakávať, že by ešte manželstvo mohlo plniť v budúcnosti svoj účel. Keďže o maloleté dieťa sa matka starala, tak súd zveril maloleté dieťa do jej výchovy a opatery a otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 180,- Eur mesačne, keď mala za to, že v takomto rozsahu otec môže platiť výživné na maloleté dieťa. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku, ktorým bolo určené výživné, podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a zaviazať ho na platenie výživného v rozsahu 80,- Eur. Poukazoval na to, že nie je v jeho schopnostiach platiť výživné určené súdom vo výške 180,- Eur. V konaní pred súdom uviedol, aké príjmy dosahuje. Tieto príjmy mal okresný súd náležitým spôsobom riadne zohľadniť a vyhodnotiť tak, že len z tohto príjmu môže platiť primerané výživné, a toto by bol schopný len vo výške 80,- Eur. Okrem toho poukazuje na to, že sa mu narodilo dieťa dňa 13. 05. 2016 a bude potrebné, aby zabezpečoval krytie potrieb ja tohto dieťaťa. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 3. Na odvolanie otca maloletého dieťaťa sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku za vecne správne, a preto žiadal tento rozsudok vo výroku o výživnom potvrdiť. 4. Na odvolanie otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila aj odporkyňa, matka maloletého dieťaťa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Odvolanie otca nepovažovala za dôvodné. Je nesporné, že navrhovateľ má v súčasnej dobe partnerku, s ktorou žije a na túto je vedená aj obchodná spoločnosť, ktorá však nemôže existovať bez toho, keby garantom v nej nebol práve navrhovateľ. Táto osoba nemá totiž potrebné vzdelanie na to, aby mohla prevádzkovať B.. Nie je preto logické, aby otec, ak pracuje v takejto obchodnej spoločnosti, deklaroval ani len minimálnu mzdu. Potreby pre maloleté dieťa prevyšujú sumu 180,- Eur, ktorú uložil okresný súd otcovi platiť na výživu maloletého dieťaťa. Za daných okolností je teda presvedčená o tom, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav v danej veci, správne posúdil schopnosti a možnosti otca platiť výživné a taktiež určil rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 180,- Eur mesačne. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v dôsledku podaného odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je nateraz upravené v Zákone č. 161/2015 Z. z. CMP v § 92 a nasl. citovaného právneho predpisu. Konanie pred súdom prvého stupňa prebehlo podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) platného do 30. 06. 2016. 7. Súd prvej inštancie právoplatným rozsudkom rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania, o tom, že maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti matke, o určení výživného otca na maloleté dieťa na čas po rozvode, pričom styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode neupravil a súčasne rozhodol výrokom aj o trovách konania. Na základe podaného odvolania otca - navrhovateľa bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie len vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa. V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol a stal sa právoplatným za účinnosti právnych predpisov platných do 30. 06. 2016. V uvedených výrokoch preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie už preskúmavať nemohol. 8. Predmetom odvolacieho konania už potom bolo len posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. V čase rozhodovania súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Tomuto ustanoveniu obsahovo zodpovedá § 100 CMP, z ktorého vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 9. Keďže krajský súd rozhodoval už za účinnosti nových procesných predpisov, bolo potrebné pri ich aplikácii vychádzať z § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., z ktorého vyplýva, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, za použitia aj § 395 ods. 1, 2 prechodných ustanovení Zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 10. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Obsahovo je zhodné ustanovenie § 395 ods. 1, 2 CMP, ak v § 396 CMP nie je uvedené inak. V tomto ustanovení nie je osobitná úprava na konanie o rozvod manželstva a následnú úpravu práv a povinností. 11. V danej veci na základe podaného odvolania navrhovateľa sa preto krajský súd procesným postupom podľa nových procesných predpisov mohol zaoberať tým, či súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa v súlade s § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento aj správne vyhodnotil vo vzťahu k vyživovacej povinnosti navrhovateľa a vo vzťahu k maloletému dieťaťu. 15. Krajský súd po preskúmaní veci nezistil také dôvody, na základe ktorých by mohol prehodnocovať skutkové zistenia súdu prvej inštancie v danej veci a ani otec také podstatné okolnosti, ktoré by zistený skutkový stav okresného súdu mohli zmeniť, netvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti S., spol. s r.o., so sídlom D., pričom ku dňu 02. 02. 2016 ukončil pracovný pomer v tejto spoločnosti s tým, že odchádza na vlastnú žiadosť. V uvedenej spoločnosti mal vykázaný čistý priemerný mesačný príjem 334,42 Eur. Tiež je nesporné z výpisu zo živnostenského registra, že navrhovateľ mal živnosť, ktorá sa dotýkala aj prevádzkovania B. v E.. Jeho živnostenské oprávnenie zaniklo na jeho vlastnú žiadosť, pričom predmetnú prevádzku B. spravuje obchodná spoločnosť C., s.r.o., so sídlom Y. XX, E., kde konateľkou tejto spoločnosti je R. J., ktorá je družkou navrhovateľa. Ako zodpovedná osoba vykonáva prácu v tejto B. práve navrhovateľ, ako B., pričom je dohodnutá výška jeho mzdy vo výške 250,- Eur mesačne. Takto vykázanú mzdu ani krajský súd nepovažuje za objektívne určenú, keďže výdavky, ktoré uviedol navrhovateľ v konaní pred okresným súdom ďaleko prevyšujú príjmy, ktoré uvádzal, pričom je nepravdepodobné, aby ako B. vykonával takú zodpovednú prácu za sumu 250,- Eur mesačne. Okrem toho skončením pracovného pomeru si sám znížil aj ďalší svoj príjem. Pokiaľ vzhľadom na uvedené okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na svoj majetok a deklarované výdavky musí mať navrhovateľ vyšší príjem, ako uvádzal, aby tieto mohol hradiť a pokiaľ má na to príjem, tak môže platiť aj výživné v rozsahu 180,- Eur mesačne, tak tento záver súdu prvej inštancie považuje krajský súd za správny. 16. Na tom nemôže nič zmeniť ani pribudnutie vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľa, a to najmä za stavu, keď sám nevie objektívne deklarovať výšku svojich príjmov, a teda namieste by mohol byť aj analogický postup podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. 17. Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom za vecne správny, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 18. V nenapadnutých výrokoch sa rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd nedotkol. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).