Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203741 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203741.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: H. F., nar. XX. R. XXXX, bytom J. F. XXXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 61,74 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 609/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/119/2015 - 27 zo dňa 03. júna 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/119/2015 - 27 zo dňa 03. júna 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/119/2015-27 zo dňa 03. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. mája 2007 je vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“). Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom na jednej strane (v tomto konaní „oprávnený“), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom (v tomto konaní „povinný“), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou uvedenej poistnej zmluvy zo dňa 22. mája 2007. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach je to, že povinnej bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného). Povinná sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu cestou všeobecného súdu. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej doložky, tento bol dodávateľom (oprávneným) vopred pripravený a povinná ho nemala možnosť ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku preto nemožno na základe uvedeného považovať za individuálne dohodnutú a ďalej podľa názoru okresného súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Ďalej poukázal na to, že pod zámienkou účelnosti bola na základe rozhodcovskej doložky vybraný oprávneným rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prevyšujú výšku predmetu konania. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu je neprijateľnou a absolútne neplatnou a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky je materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneneí neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Oprávnený podal proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nezákonnosti a nesprávnosti tohto rozhodnutia podľa §205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p, a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa mu exekučný súd svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny, a to tým, že si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy bez účasti oprávneného. Tým, že exekučný súd vykonal dôkazy listinou, a to konkrétne Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej zásady umožniť oprávnenému sa k takto vykonaným dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadriť. Exekučný súd takto zákonne nepostupoval. Rovnako exekučný súd porušil aj zásadu kontradiktórnosti konania, keď oprávnený nemal možnosť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Oprávnený ďalej namietal postup konajúceho súdu, keď v konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, to znamená kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Ďalej namietal, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, to znamená vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, nachádza sa v Osobitných zmluvných dojednaniach a tieto sú obsahovo aj graficky odčlenené od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok, sú zvýraznené hrubo označeným nadpisom a ich prijatie je podmienené osobitným podpisom. Podľa Európskych princípov zmluvného práva, k individuálnemu dojednaniu dôjde, ak rozhodcovská doložka bola predmetom rokovania a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu podmienku prijať. Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. To, že došlo k splneniu všetkých požiadaviek v predzmluvnej fáze potvrdzuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska ku Záznamu o potrebách klienta. Postupom súdu bolo oprávnenému zabránené predložiť dôkaz - stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré potvrdzuje, že rozhodcovská doložka vchádza do kalkulácie poistného, a preto súd mal aplikovať 19.recitál Smernice 93/13/EHS. Súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď nezohľadnil relevantný právny predpis. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve (ako výnimočnej spotrebiteľskej zmluve ovládanej pravidlami poistnej matematiky) teda v dôsledku priameho účinku smernice nepodlieha súdnemu prieskumu lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Súd náležite nezistil skutkový stav, a preto ani nemohol vykonať správne test primeranosti, v dôsledku toho vec nesprávne posúdil, pretože nemohol správne aplikovať relevantnú právnu normu - § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd priznal spotrebiteľovi také práva, ktoré právne predpisy Slovenskej republiky spotrebiteľovi nepriznávajú. Okresný súd ďalej vec nesprávne právne posúdil, pretože aplikoval nesprávnu právnu normu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez preukázateľného splnenia jej predpokladov a zároveň nesprávne interpretoval zákon č. 244/2005 o rozhodcovskom konaní. Ako neprípustný označil aj postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ale len realizujú svoj oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného priadku. Exekučný súd ďalej podľa oprávneného riadne nezdôvodnil dôvody zistenia, že sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah a celkovo oprávnený považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“ Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku uvedenú v bode XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, keďže je súčasťou vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu svojim spotrebiteľom jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi tak bol vnútený spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.