Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5CoE/195/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205105 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205105.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Petra Chovanka, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátka kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - B. č. XXXX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 139,10 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 1833/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/162/2015-43 zo dňa 18.05.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou IG-C/0411/0611 zo dňa 23.03.2012. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 03.06.2008 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava) poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať nárok oprávneného a vo veci rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“), ktoré sú integrálnou súčasťou zmluvy o úvere. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy úvere. Pri vyslovení uvedeného právneho záveru vychádzal súd z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a okolností jej uzatvorenia, z ktorých mal za preukázané, že ide o právny vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné aplikovať na tento právny vzťah aj normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zaručujúce spotrebiteľom ochranu ich práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. S poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatoval, že v prípade spotrebiteľských zmlúv má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Pri skúmaní neprijateľných podmienok v spotrebiteľskom právnom vzťahu poukázal súd na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky je nutné považovať za neprijateľné s tým, že pod písmenom r/ tohto ustanovenia je ako neprijateľná podmienka uvedené také dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek možnosti výberu riešenia sporu pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom je iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je značne obmedzený. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa podľa súdu javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v prípade, ak je iniciátorom sporu dodávateľ, ktorý nemá upravenú možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom tak ako spotrebiteľ. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nie je spôsobilé eliminovať ani ustanovenie, ktoré rovnocennú možnosť výberu riešenia sporu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len v tom prípade, ak sa rozhodne sám stať žalobcom. Rozhodcovská doložka tak podľa súdu smerovala k tomu, aby sa spotrebiteľ vzdal svojho práva na spravodlivý proces. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou aj z toho dôvodu, že nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, pretože je súčasťou vopred naformulovaných Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvu mohol spotrebiteľ prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť, vrátane VOP. Významnou pre právne posúdenie súdu bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, ktorá skutočnosť takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. 5. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka upravená vo VOP napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4, písm. r/ v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere, ako aj v ďalších súvislostiach, sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. 7. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu princípu zmluvnej slobody. Taktiež sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 04.2001 uviedol, že aj právna úprava po 01.01.2008, podľa ktorej sa prezumuje, že podmienka nebola dohodnutá individuálne, nič nemení na aktuálnosti uvedených záverov, keďže práve možnosť oprávneného vyjadriť sa k doteraz vykonaným dôkazom, ktoré podľa exekučného súdu určujú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, je nevyhnutným predpokladom na označenie dôkazných prostriedkov pre prípadný dôkaz opaku domnienky individuálneho nedojednania zmluvnej podmienky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. 8. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný, je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Taktiež nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/ EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. 9. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 11. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 18.05.2016 a odvolanie oprávneného doručené Okresnému súdu Zvolen dňa 09.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 12. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným JUDr. Jozefovi Ďuricovi dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 1139,10 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod spis. značkou IG-C/0411/0611 zo dňa 23.03.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012 a vykonateľnosť dňa 04.05.2012. Vychádzajúc z tvrdenia rozhodcu základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 03.06.2008. 15. Preskúmavaným uznesením zo dňa 18.05.2016 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. 16. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietok voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre vedenie exekúcie, avšak pokiaľ zistil nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na ustanovenia zmluvy o úvere, uvedené právne závery považuje odvolací súd za predčasné a nezodpovedajúce obsahu súdneho spisu. 17. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu konštatuje zmluvný vzťah medzi účastníkmi exekučného konania založený zmluvou o úvere zo dňa 03.06.2008, ktorá má mať spotrebiteľskú povahu a cituje znenie rozhodcovskej doložky, ktorá má byť uvedená v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok. 18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. 19. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že z dôkazov predložených oprávneným, a to predovšetkým z predloženého rozhodcovského rozsudku a Všeobecných obchodných podmienok ako tvrdenej neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktoré by založilo právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko v obsahu spisu absentuje právny základ zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktoré listinné dôkazy neboli súdu prvej inštancie predložené. Na základe predložených listinných dôkazov preto súd prvej inštancie nemohol konštatovať, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol uzavretý zmluvný vzťah a nemohol ani prijať záver o platnom, resp. neplatnom dojednaní predloženej rozhodcovskej doložky na základe Všeobecných obchodným podmienok. Zároveň je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemal preukázané, či sú predložené Všeobecné obchodné podmienky súčasťou oprávneným tvrdeného zmluvného vzťahu. 20. Pretože súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené právne závery súdu prvej inštancie ako predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 21. V prípade, že rozhodcovská doložka bola v prípade preukázania existencie zmluvného vzťahu dohodnutá tak, ako ju do rozsudku prevzal Stály rozhodcovský súd, je nepochybné, že sa nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie opätovne zhodnotí, či uvedená rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom je potrebné, aby zabezpečil v ďalšom konaní všetky potrebné listinné dôkazy, t.j. zmluvu medzi oprávneným a povinným a jej neoddeliteľné súčasti potrebné pre posúdenie otázky, či exekučný titul predložený oprávneným je po formálnej i materiálnej stránke vykonateľný, a teda na jeho základe je možné viesť exekúciu. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).