Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206399 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206399.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený: Advocate, s. r. o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Q. XX, vedenej pod spisovou značkou EX 25955/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 74,76 € s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 20. 10. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/216/2015-21 zo dňa 01. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 19.3.2015 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 74,76 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 00050/10 zo dňa 15.4.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2010 a vykonateľnosť dňa 13.5.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 5.5.2015. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 974,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 645,76 Eur od 20.10.2009 do 18.1.2010, zo sumy 595,76 Eur od 19.1.2010 do 17.2.2010, zo sumy 545,76 Eur od 18.2.2010 do 17.3.2010, zo sumy 495,76 Eur od 18.3.2010 do zaplatenia a nahradenie trov konania vo výške 272,78 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučnému súdu je z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 121 Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať, že na Okresnom súde Zvolen sa viedlo konanie pod sp. zn. 27Er/878/2010 medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci, t.j. oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 a povinným bola B. T., nar. XX.X.XXXX. J. exekučný titul v uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok ako v prejednávanej veci, t.j. rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 00050/10 zo dňa 15.4.2010. Oprávnený sa v prejednávanej veci domáha vymoženia sumy 74,76 Eur s príslušenstvom. Vo vyššie označenom konaní Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 27Er/878/2010-9 zo dňa 23.5.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.7.2010, nakoľko uzavrel, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej oprávnený inicioval rozhodcovské konanie, je neplatná, keďže predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovský rozsudok bol preto vydaný orgánom (rozhodcovským súdom), ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, ide teda o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Označené uznesenie Okresného súdu Zvolen o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011. Následne uznesením č.k. 27Er/878/2010-20 zo dňa 11.4.2012, právoplatným dňa 29.8.2012, Okresný súd Zvolen exekučné konanie zastavil. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 1 a 3 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012). V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27Er/878/2010, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o zastavení exekučného konania. Súd mal teda preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či sa nejedná o konanie zaťažené prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní je takýmto predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do úvahy, je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej. V predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi na tunajšom súde pod sp. zn. 27Er/878/2010 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom, keď predmetný rozhodcovský rozsudok súd (prvostupňový aj odvolací) posúdil ako nevykonateľný a nespôsobilý exekučný titul. Rozpor exekučného titulu so zákonom, resp. nedostatok jeho materiálnej vykonateľnosti, ktorý bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predchádzajúcom exekučnom konaní, nemôže byť nijako konvalidovaný či reparovaný. Keďže v tomto exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/216/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému tej istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Zvolen vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 27Er/878/2010-9 zo dňa 23.5.2011 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného súdu predstavuje prekážku res iudicata. Na tomto mieste je potrebné doplniť, že k vyššie uvedeným právnym záverom dospel v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorej vystupoval totožný oprávnený, aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5CoE/20/2015 zo dňa 25.02.2015 (zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového exekučného súdu, ktorý zastavil exekučné konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci v skoršom exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, rovnako ako by takémuto skúmaniu bránilo napr. späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku) alebo existencia prekážky litispendencie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný súd preto exekučné konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. O trovách exekučného konania súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyúčtovanie k dispozícii, a preto o nich rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Dôvodil, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci; svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zastáva názor, že vo fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V procesnej situácii neboli dané procesné predpoklady pre zastavenie konania. Oprávnený najmä namietal, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res judicata. Záverom odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dodáva. Odvolací súd si nemohol nepovšimnúť, že oprávnený v obdobných veciach, keď už právoplatne bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, podáva oprávnený opätovne tie isté návrhy na vykonanie exekúcie v tej istej veci na základe toho istého rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd už viackrát vyslovil dôvody pre ktoré je možný postup upravený v ust. § 159 ods. 3 OSP aj v exekučnom konaní. Oprávnenému zrejme ušli dôvody týchto rozhodnutí (ktoré sú ináč prístupné na webovej stránke súdu) a preto považuje odvolací súd za vhodné uviesť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je označená ako prekážka res judicata, je charakterizovaná ako neodstrániteľná prekážka konania, ktorá bráni tomu, aby vec právoplatne rozhodnutá bola znovu prejednávaná. Táto prekážka spočíva v tom, že nie je možné rozhodovať v tej istej veci znova. V tomto prípade, ako aj vo všeobecnosti platí, že o tú istú vec ide vtedy, ak je daná totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov. V exekučnom konaní ide teda o totožnú vec, ak ide o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania sú tí istí účastníci. Za totožnosť účastníkov sa považuje aj stav, ak bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom konaní, ktorého účastníkom bol právny predchodca účastníka uvedeného v exekučnom titule. V sporovom konaní býva posúdenie otázky res judicata zväčša jednoznačné. Ide o to, či rozhodnutie súdu bolo alebo nebolo vydané vo veci samej. V exekučnom konaní to však nemusí tak byť vždy. Exekučné konanie sa totiž vždy nekončí vydaním rozhodnutia; je skončené napr. aj upustením od exekúcie. Jednoznačná odpoveď nemusí vyplývať ani z výroku uznesenia o zastavení konania alebo zastavení exekúcie. Vo všeobecnosti sa za rozhodnutie vo veci považuje taký výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o tom, čo bolo v navrhovanom petite žiadané. To isté platí aj pre exekučné konanie. Za rozhodnutie vo veci samej v exekučnom konaní je preto treba považovať vydanie exekučného príkazu s uvedením spôsobu exekúcie a následnou konkretizáciou predmetu exekúcie (určením veci, pohľadávky, účtu a pod.). To však platí len za stavu, že v exekučnom príkaze uvedeným spôsobom aj došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného (ak bolo predmetom plnenia peňažné plnenie). Za rozhodnutie vo veci samej pri exekúcii treba považovať aj právoplatné zastavenie exekúcie, ale iba do času, kým dôvod, pre ktorý exekúcia bola zastavená, neodpadol. Odpadnúť môže dôvod napr. pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP, podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, § 57 ods. 1 písm. d) EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 57 ods. 1 písm. i) EP. Pri exekúcii podľa § 57 ods. 1 písm. b), e), f), g), j) EP však dôvod zastavenia exekúcie spravidla neodpadá a takto posudzovanú exekúciu podľa ust. § 159 ods. 3 OSP treba dôvodne považovať za res judicata. K tvrdeniu o nesprávnosti postupu procesného súdu, ktorý zastavil exekúciu ešte pred tým, než bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné uviesť. Z postupu exekútora vyplýva, že ak exekútor zistí, že návrh na vykonanie exekúcie nie je možné vykonať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, predloží návrh so svojím stanoviskom exekučnému súdu. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto prípade exekútor nepodáva. Súd zastaví konanie podľa ust. § 104 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP. Ak vo veci nemožno konať pre neodstrániteľnú procesnú prekážku, súd konanie zastaví (§ 103 OSP). Je kontraproduktívne, aby súd v takomto prípade vydal najprv poverenie na vykonanie exekúcie. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.