Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206428 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206428.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 302-Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 10801/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/218/2015-15 zo dňa 30. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/218/2015-15 zo dňa 30. septembra 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 5Er/218/2015-15 zo dňa 30. septembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 08743/14 zo dňa 29. októbra 2014 bol vydaný v rozpore so zákonom. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 302,-Eur s príslušenstvom. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 23. júla 2012 medzi oprávneným a povinnou. Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil a z množstva ním uvádzaných argumentov odvolací súd v tejto časti svojho rozhodnutia poukazuje len na tie, ktoré považuje za zásadné pre odôvodnenie právneho názoru exekučného súdu. Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným vyhodnotil exekučný súd ako vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ako aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, ktorou mala byť v danom prípade založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, exekučný súd poukázal na právnu úpravu zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), ktorý v § 4 ods. 1 ustanovuje, že rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme doložky k zmluve. Skutočnosť, že v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy ešte nepreukazuje, že jej jednotlivé ustanovenia boli dojednané individuálne. Ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve nie je obmedzená len na zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ale týka sa akéhokoľvek zmluvného dojednania, s ktorým sa v zmysle § 53 ods. 2 OZ spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy mal exekučný súd preukázané, že ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojedaním, a to ani sama o sebe a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ale naopak sama pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Do tejto zmluvy bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa, identifikačné údaje o zmluve o úvere, a to jej číslo a dátum jej uzavretia a údaj o dátume jej podpisu. Všetky ostané zmluvné dojednania boli vopred naformulované a dlžník nemal možnosť ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu pokiaľ ide o obsah, ktorý bol v čl. I. bod 1. Rozhodcovskej zmluvy vopred určený, ale nemal ani možnosť akékoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť (a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde). Povinný ako dlžník nemal teda možnosť ovplyvniť okruh otázok, na ktorom sa môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK dohodnúť, pričom podstatu resp. obsah rozhodcovskej zmluvy tvorí práve úprava týchto otázok. Na základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy - konkrétne čl. I. bod 1., ktorý obsahuje určenie osoby rozhodcu a čl. II. bod 1., ktorý obsahuje vymedzenie vecného okruhu sporov, na riešenie ktorých sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, neboli so spotrebiteľom dohodnuté individuálne vzhľadom na to, že nemohol ovplyvniť obsah, reps. podstatu týchto zmluvných dojednaní. Len samotnú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena v zmysle § 53 ods. 3 OZ, naopak z bodu 13 veta druhá Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere, vyplýva, že dodávateľ už v samotných všeobecných obchodných podmienkach počítal dopredu s rozhodovaním vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje možnosť voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom možnosť voľby má vždy žalobca. S ohľadom na ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZRK je zrejmé, že ak žalobca, ktorým bol aj v danom prípade dodávateľ, už raz voľbu spočívajúcu vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, tak žalovaný, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľ, už nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť. Ďalej exekučný súd poukázal aj na Dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorej dôsledkom je, že už v čase uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy získal oprávnený možnosť uplatniť v rozhodcovskom konaní voči dlžníkovi nielen pohľadávky zo zmluvných pokút obsiahnutých v zmluve o úvere, ale aj možnosť zahrnúť ich do zmenkovej sumy, ktorá bude voči dlžníkovi znamenať nesporný a abstraktný zmenkový záväzok. Ani zmluvné dojednania o zmluvných pokutách obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ani dohoda o vyplnení zmeniek neboli s dlžníkom individuálne dojednané. Neprijateľnosť ustanovení rozhodcovskej zmluvy vyhodnotil exekučný súd v zmysle § 53 ods. 11 OZ podľa okolností v čase uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy a nie na základe neskorších právnych a skutkových záverov rozhodcovského konania. Neprijateľnosť bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nebola dojednaná platne, preto konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť, v dôsledku čoho je exekučný titul formálne aj materiálne nevykonateľný. Na základe uvedeného potom exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to podľa § 205 ods. 2 písm. f) a c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti ZRK. Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom. Exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva resp. doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Namietal, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadísk a dôvodov uvedených v odvolaní. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 26. februára 2015 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 302,-Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 08743/14 zo dňa 29. októbra 2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 15.decembra 2014 a vykonateľnosti 18.decembra 2014. Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 23. júla 2012. Oprávnený a povinný sa podľa článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú pred rozhodnutím v konaní pred rozhodcovským súdom riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný postup, ktorým bude viesť procesné strany k riešeniu sporov dohodou a ďalšie náležitosti mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra. Dňa 23. júla 2012 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená Rozhodcovská zmluva. Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23. júla 2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenie zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. 601102907, ktorú dňa 23. júla 2012 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Z textu rozhodcovskej zmluvy z 23. júla 2012 je zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve o úvere, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy podľa § 4 ZRK, je zmluvou medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 OZ), podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku zmluvy o úvere č. 601102907 zo dňa 23. júla 2012, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju exekučný súd správne posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp. rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež nenamieta, že by v prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.