Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3CoE/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206470 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206470.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a členov senátu JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. č. XX, XXX XX T., vedenej pod sp. zn. EX 18045/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 194,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/220/2015-15 zo dňa 30.09.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 11353/14 zo dňa 10.11.2014. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník). Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola platne dojednaná. Rozhodcovská zmluva je z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine. Ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, pričom dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. 1 bod 1 rozhodcovskej zmluvy vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť (čl. II bod 1.). Rozhodcovská zmluva preto nebola vo vyššie uvedených bodoch individuálne dojednaná a len samotnú skutočnosť, že bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena v zmysle § 53 ods. 3/ Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II bod 1. rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu sú vyššie uvedené dojednania rozhodcovskej zmluvy neprijateľnými podmienkami obsiahnutými spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetný exekučný titul nespĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 5. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11353/14 zo dňa 10.11.2014. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2012. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným v ten istý deň ako zmluvu o úvere. 6. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 470 ods. 1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 10. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie sú. 11. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12. Podľa § 7 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 13. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 63 ods. 1, 2/ CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní pokračuje najmä vtedy, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 16. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. 17. Podľa § 470 ods. 1/ Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 18. Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania, je procesná subjektivita, teda spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva alebo ukladá. Pri fyzických osobách procesná subjektivita zaniká smrťou. Ak po začatí súdneho konania účastník- fyzická osoba stratí v dôsledku smrti procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), postup súdu v konaní upravuje ustanovenie § 63 ods. 1, 2 CSP. Je potom vecou súdu, aby zistil, či smrť povinného ako účastníka konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s jeho právnymi nástupcami. 19. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/100/2015, Dnot 191/15 zo dňa 24.02.2016 vydanom súdnym komisárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom mal odvolací súd za preukázané, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, a to ešte pred vydaným odvolaním napadnutého rozhodnutia (dňa 24.09.2015). Uvedená skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu jeho procesnej subjektivity. V danom prípade je predmetom konania vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Z osvedčenia o dedičstve pritom vyplýva, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudol jediný dedič, a to jeho dcéra L. P., nar. XX.XX.XXXX. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že povinný zomrel dňa 24.09.2015, a teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebol účastníkom konania, pričom do jeho práv a povinností vstúpil právny nástupca. Povinný tak v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nemal procesnú subjektivitu a súčasne jeho právnemu nástupcovi, ktorý už v konaní vystupoval ako účastník konania, bola odňatá možnosť konať pred súdom, z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvej inštancie konal s právnym nástupcom povinného ako s účastníkom konania. 21. Z vyššie uvedených dôvodov sa potom odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).