Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206492 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206492.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Advocate s. r. o, IČO: 36 865 141, 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému R. S., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX T., A. H. XXXX/X, vedenej pod sp. zn. EX 16959/15, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 250,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 3Er/221/2015 - 14, zo dňa 07. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku (ďalej v texte aj „EP“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je konkrétny rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave. Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným. Okresný súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Právomoc rozhodcovského súdu tak nebola založená na základe platnej rozhodcovskej doložky a rozhodcovský rozsudok, vydaný v takomto konaní, nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Preto ho okresný súd považoval za materiálne nevykonateľný a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie oprávnený. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne z nie úplne zisteného skutkového stavu. V rámci preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, okresný súd neprípustne skúmal samotné rozhodcovské konanie. Okresný súd svojím postupom spôsobil, že k jeho zisteniam sa mohol oprávnený vyjadriť až v podanom odvolaní, čím došlo k pozbaveniu jeho práva na prejednanie veci. Uzavretá rozhodcovská zmluva je pre zmluvné strany záväzná a právomoc rozhodcovského súdu bola založená riadne. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach, súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, ktorý v čl. XL v § 9a ods. 1 uvádza, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona (z. č. 233/1995 Z. z.) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie; v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody oprávneného, odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). 8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie správne pristúpil k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovské doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pretože týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t. j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (viď uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011 - R 47/2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011 zo dňa 10. 10. 2012- R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo 230/2011 zo dňa 18. 09. 2012 - R 68/2013, sp. zn. 1MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo 239/2012 zo dňa 30. 04. 2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 5MCdo 25/2012 zo dňa 12. 06. 2013, sp. zn. 7Cdo 235/2012 zo dňa 12. 06. 2013; uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2012 zo dňa 22.08. 2012, sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 09. 12. 2010, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C - 76/2010 Pohotovosť, s. r. o., proti P. E. zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. 9. Z obsahu spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného titulu, bola uzavretá na osobitnom, vopred pripravenom tlačive, pripravenom oprávneným. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej rozhodcovskej zmluvy, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva netvorila súčasť všeobecných obchodných podmienok úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v rovnaký deň, ako zmluva o úvere, neodôvodňuje záver, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dohodnutá, a že svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá má povahu vopred pripraveného formulára, ktorého obsah nemohol povinný ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom a akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinný ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že oprávnený už vo všeobecných obchodných podmienkach úveru predpokladal uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Následne oprávnený, ako veriteľ, podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v samotnej rozhodcovskej zmluve. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Navyše v rozhodcovskej zmluve bol vopred výlučne zo strany oprávneného určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý bol oprávnený rozhodovať spory, vyplývajúce zo zmluvy o úvere, uzavreté medzi oprávneným a povinným, pričom takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia, či bránenia svojho práva nielen všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom, a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pretože nie je materiálne vykonateľný a tento nedostatok bráni vo vykonaní exekúcie. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol. 10. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).