Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206576 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206576.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávnených: 1/ maloletá J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX H., 2/ maloletý D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX,XX, obaja zastúpení matkou T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX H., právne zast. AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, proti povinnému G. P., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom J. H. XX, X., XXX XX X. Z., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Vranovičom, Exekútorský úrad so sídlom P.O.BOX 36, Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď, pod sp.zn. EX 143/2015, o uspokojenie pohľadávky oprávnených na zameškanom výživnom 950,-- Eur na každé dieťa bežnom výživnom, titulom tvorby úspor vo výške 100,-- Eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 01.04.2015 naďalej, bežnom výživnom titulom príspevku na výživu vo výške 350,-- Eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 01.05.2005 naďalej a trov exekúcie, o odvolaní oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 3Er/226/2015-43 zo dňa 28. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 3Er/226/2015-43 zo dňa 28. októbra 2015 v napadnutej časti výroku, ktorou námietkam povinného zo dňa 08.06.2015 proti exekúcii čiastočne vyhovel, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 3Er/226/2015-43 zo dňa 28. októbra 2015 námietkam povinného zo dňa 08.06.2015 proti exekúcii čiastočne vyhovel vo výške 700,-- Eur, námietky povinného vo zvyšnej časti zamietol a námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie nevyhovel. 2. Rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie čiastočne vyhovel námietkam povinného proti exekúcii súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z listinných dôkazov predložených povinným, t.j. z fotokópií výpisov účtu povinného v peňažnom ústave Y. E. I. J., X. Z. mal preukázané, že povinný dňa 16.12.2014 poukázal sumu 500,-- Eur, dňa 26.01.2015 sumu 400,-- Eur, dňa 15.02.2015 sumu 400,- Eur, dňa 15.03.2015 sumu 300,-- Eur, dňa 20.04.2015 sumu 200,-- Eur na účet oprávnenej T. P., matky maloletých detí. Dňa 16.02.2015 poukázal sumu 200,-- Eur, dňa 12.03.2015 sumu 200,-- Eur a dňa 15.04.2015 sumu 200,-- Eur na osobitný účet titulom tvorby úspor pre maloletú J. a maloletého D.. Povinný zaplatil na výživnom spolu 2.400,-- Eur. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že povinný zaplatil na tvorbu úspor za február sumu 200,-- Eur na obe deti, za marec 2015 sumu 200,-- Eur na obe deti a za apríl 200,-- Eur na obe deti a na výživnom zaplatil matke detí od januára 2015 do apríla 2015 celkovú sumu 1.800,-- Eur na obe deti. Súd prvej inštancie povinnému do tejto sumy započítal aj platbu, ktorú uskutočnil dňa 16.12.2014 vo výške 500,-- Eur, nakoľko jej zaplatenie mal preukázané z výpisu z účtu povinného zo dňa 17.12.2014. Povinný teda zaplatil oprávneným na výživnom do 30.04.2015 spolu 2.400,-- Eur. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietky povinného sú oprávnené v časti týkajúcej sa sumy 700,-- Eur, ktorá pozostáva zo sumy 500,-- Eur, ktorú povinný zaplatil ešte v decembri 2014 a zo sumy 200,-- Eur, ktorú zaplatil v marci 2015 na tvorbu úspor pre deti. Zaplatenie uvedených súm povinným mal súd prvej inštancie preukázané z výpisov z účtov povinného. Uviedol, že povinný nemá pravdu v tom, že aj bežné výživné mal platiť až od februára , pretože toto bol povinný plniť od januára 2015. Keďže ho neplnil v súdom určenej výške, návrh na začatie exekúcie bol v tejto časti podaný dôvodne. Súd prvej inštancie preto čiastočne vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vo výške 700,-- Eur, ktoré povinný zaplatil do 30.04.2015, t.j. do dňa doručenia návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol, lebo nebolo preukázané zaplatenie výživného vo väčšej miere. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým námietkam povinného zo dňa 08.06.2015 proti exekúcii čiastočne vyhovel, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnení 1/ a 2/. V odvolaní uviedli, že zo strany súdu došlo nesprávne k započítaniu sumy 500,-- Eur uhradenej zo strany povinného v mesiaci december 2014 na výživné. Zdôraznili, že povinnému vznikla povinnosť prispievať na výživu oprávnených na základe rozsudku prvýkrát za mesiac február 2015. Preto považovali za nesprávne, ak súd prvej inštancie na povinnosť, ktorá sa prvýkrát vzťahuje na mesiac február 2015 započíta plnenie povinného realizované v mesiaci december 2014. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o námietkach v súvislosti so započítaním plnenia povinného za mesiac december 2014 vo výške 500,-- Eur rozhodoval nad rozsah samotných námietok povinného a nad rozsah ním vymedzeným dôvodom, pre ktoré podával námietky. Poukázal na to, že každý z rodičov má povinnosť bez ohľadu na skutočnosť, či existuje súdna regulácia, alebo nie, prispievať na potreby svojich maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to tak po stránke materiálnej, ako aj po stránke osobnostnej. Preto ak by plnenie povinného realizované v mesiaci december 2014 považovali za jeho príspevok na výživu maloletých, je zrejmé, že sa nemôže jednať o plnenie na výživné za mesiac február 2015 a nasledovné, v súvislosti s ktorými bol iniciovaný výkon rozhodnutia. Dané plnenie je možné maximálne z časového hľadiska započíta na výživné za mesiac január 2015, pričom uvedené výživné nie je predmetom daného výkonu rozhodnutia. Aj preto oprávnení považovali záver súdu prvej inštancie o tom, že čiastočne vyhovel námietkam povinného na základe zaplatenia výživného vo výške 500,-- Eur ešte v mesiaci december 2014 za nesprávny záver a za nereflektujúci jednak skutkový stav veci, ako aj právnu skutočnosť spočívajúcu v tom, že rozsudok zaväzujúci povinného plniť príspevok na výživu maloletých je rozsudkom konštitutívnym. Platba vo výške 500,-- Eur realizovaná povinným v mesiaci december 2014 sa mala započítať na plnenie jeho vyživovacej povinnosti v období od 21.10.2014 do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.12.2015, č.k. 37P/478/2014-153 o rozvode manželstva povinného s matkou maloletých, t.j. do 14.02.2015. Preto považovali námietky povinného v časti výživného vo výške 500,-- Eur za nedôvodné. 5. Oprávnení ďalej namietali, že z výpisu z účtu vedeného na meno J. P. vo J., a.s. nevyplýva že by povinný za mesiac marec 2015 realizoval úhradu príspevku na torbu úspor maloletých. Zároveň namietali, že podklady, ktoré povinný doložky spolu s námietkami proti exekúcii, ako podkladmi preukazujúcimi plnenie jeho vyživovacej povinnosti a na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie sú v X. jazyku, pričom povinný nepredložil spolu s námietkami proti exekúcii aj preklad jeho príloha do slovenského jazyka. Vzhľadom na to, že ide o konanie vedené pred slovenským štátnym orgánom, podľa slovenského právneho poriadku a v slovenskom štátnom jazyku, mali byť prílohy predložené zo strany povinného preložené do slovenského jazyka. Navyše ak sa súd na dané listiny odvoláva v rámci napadnutého uznesenia, mal byť zabezpečený ich úradný preklad. Z dôvodu neznalosti cudzieho jazyka nie je na ich strane daná objektívna možnosť posúdiť obsah listín predložených povinným. Z daných listín nie je podľa ich názoru zrejmé, či finančné prostriedky reálne aj boli z účtu povinného odpísané alebo nie, pričom suma 200,-- Eur nebola podľa im dostupným podkladom na bankový účet v mesiaci marec 2015 pripísaná. Mali za to, že jediným hodnoverným spôsobom, ako bolo možné tvrdenie povinného o úhrade sumy 200,-- Eur v mesiaci marec 2015, je predloženie výpisu z účtu povinného, z ktorého tento prispieval na výživu maloletých a na tvorbu ich úspor, čo ale zo strany povinného realizované nebolo. Z uvedených dôvodov navrhli, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku zmenil a námietky povinného v celom rozsahu zamietol. 6. K odvolaniu oprávnených 1/ a 2/ sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu, ktorá bol po právnej stránke kvalifikovaný správne. Odvolanie oprávnených považoval za účelové. Z výpisov je jednoznačne zrejmé, aké sumy boli v rozhodujúcom časovom období poskytnuté. Skutočnosť, že predložené výpisy z účtu boli v cudzom jazyku nepovažoval za prekážku toho, aby z nich bolo súdu zrejmé kedy a v akej výške boli jednotlivé platby realizované. Podľa jeho názoru preklad týchto výpisov by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše matka maloletých žiadnym spôsobom nepoprela a ani nespochybnila výšku ním uvádzaných úhrad, ktoré preukázal uvedenými výpismi z účtu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávnených 1/, 2/ v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou námietkam povinného zo dňa 08.06.2015 proti exekúcii čiastočne vyhovel, ako vecne správne potvrdil. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30.04.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnených 1/ a 2/ na vykonanie exekúcie proti povinnému. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení 1/ a 2/ domáhali vymoženia sumy dlžného výživného titulom príspevku na tvorbu úspor maloletých, mesačných zrážok bežného výživného na maloletých oprávnených po 350,-- Eur na každého oprávneného mesačne počnú 01.05.2015, sumy dlžného výživného titulom príspevku na tvorbu úspor maloletých, mesačných zrážok bežného výživného titulom tvorby úspor na maloletých oprávnených po 100,-- Eur na každého oprávneného počnúc 01.04.2015. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 11.05.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/238/2014-290 zo dňa 09.12.2014, ktorým manželstvo matky maloletých oprávnených a povinného rozviedol a povinnému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých oprávnených každému sumou 350,-- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a na tvorbu úspor pre maloletých oprávnených každému sumou 100,-- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy 15-teho dňa toho ktorého mesiaca. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.06.2015 súdny exekútor zaslal námietky povinného proti exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. V námietkach proti exekúcii povinný namietal nesprávne doručenie upovedomenia o vykonaní exekúcie, že z upovedomenia nie je zrejmé, akým spôsobom dospel poverený súdny exekútor k jednotlivým zložkám vymáhanej pohľadávky a ani to, kedy sa stal exekučný titul vykonateľným. Ďalej uviedol, že s exekučným titulom sa prvýkrát oboznámil prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý bol dňa 27.01.2015 nahliadnuť do spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 37P/238/2014. Preto mal za to, že prvým mesiacom, kedy bol povinný zaplatiť súdom určené výživné bol február 2015. Uviedol, že okrem úhrad vykonaných v mesiacoch február až máj 2015 spolu vo výške 1.950,-- Eur zaplatil za január 2015 výživné vo výške 400,-- Eur a za december 2015 (správne malo byť uvedené december 2014) výživné vo výške 500,-- Eur. Vzhľadom na to, že každý mesiac (počnúc februárom) platil spolu 200,-- Eur deťom na sporenie do vymáhanej pohľadávky nemalo byť zahrnuté aj vymáhanie tvorby úspor pre deti. Ďalej namietal výšku vymáhaných trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, trovy notárskeho overenia a nesprávnosť určenia výšky trov exekúcie. Ako prílohu k námietkam proti exekúcii povinný pripojil výpisy z účtu vedeného v Y. E. I. J., X. Z., z ktorých vyplýva úhrada výživného a úhrad na tvorbu úspor pre maloletých oprávnených. Vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii oprávnení uviedli, že povinný mal prvýkrát uhradiť v zmysle exekučného titulu príspevok na výživu a na tvorbu úspor za mesiac február už v mesiaci január. Povinný začal čiastočne uhrádzať príspevok na výživu a tvorbu úspor pre maloleté deti až za mesiac marec 2015, nakoľko ako prvé platby uvádza platby realizované v mesiaci február 2015. Z uvedených dôvodov v rámci návrhu na vykonanie exekúcie uviedli aj platbu povinného realizovanú 28.01.2015, nakoľko táto sa vzťahuje na výživné za mesiac február. Z uvedených dôvodov zotrvávali na nimi uvedenom rozsahu splnenia povinnosti povinného vyplývajúcej z exekučného titulu za mesiace 02/2015 až 05/2015. Uviedli, že úhrada vo výške 250,-- Eur titulom príspevku na výživu oboch maloletých a vo výške 200,-- Eur titulom príspevku na tvorbu úspor na maloletých realizované v mesiaci máj 2015 neboli premietnuté v návrhu na výkon exekúcie z dôvodu, že k týmto platbám došlo po okamihu začatia exekučného konania. K tvrdeniu povinného, že si v celom rozsahu splnil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloleté deti v celom rozsahu uviedli, že z údajov vyplývajúcich z účtu vedeného na meno J. P. vo J., a.s. nevyplýva, že povinný za mesiac marec 2015 realizoval úhradu príspevku na tvorbu úspor maloletých. Ďalej namietali, že podklady doložené povinným spolu s námietkami proti exekúcii sú v X. jazyku. Nakoľko v danom prípade ide o konanie vedené pred slovenským štátnym orgánom, podľa slovenského právneho poriadku a v slovenskom štátnom jazyku, mali byť prílohy predložené povinným preložené do slovenského jazyka. Inak nie je možné z ich strany zaujať kvalifikované stanovisko k týmto listinným dôkazom a nie je možné posúdiť, či napr. reálne aj finančné prostriedky boli z účtu povinného odpísané alebo nie. Z uvedených dôvodov uviedli, že zotrvávajú na návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj na nimi vyčíslených trovách. Uznesením č.k. 3Er/226/2015-43 zo dňa 28.10.2015 námietkam povinného zo dňa 08.06.2015 proti exekúcii čiastočne vyhovel vo výške 700,-- Eur, námietky povinného vo zvyšnej časti zamietol a námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie nevyhovel. 9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. 10. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). 11. Z vyššie citovaného § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že povinný môže proti exekúcii vzniesť námietky vtedy, ak o vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. 12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal z výpisov z účtu povinného vedeného v Y. E. I. J., X. Z. predložených súčasne s námietkami proti exekúcii, že povinný pred začatím tohto exekučného konania (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) zaplatil výživné na maloletých oprávnených v decembri 2014 vo výške 500,-- Eur a v marci 2015 zaplatil na tvorbu úspor sumu 200,-- Eur. Z povinným predložených výpisov z účtu vedeného v X. banke aj napriek tomu, že tieto nie sú v X. jazyku je zrejmé kto, v akej výške, na aký účet, kedy platil a na aký účel bola platba zaslaná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd bol toho názoru, že by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania, keby súd prvej inštancie zabezpečoval úradný preklad týchto výpisov z účtu povinného do jazyka slovenského. 13. Odvolací súd z obsahu námietok povinného proti exekúcii odvolací súd zistil, že povinný týchto námietkach uviedol, že zaplatil na výživnom v mesiaci december 2015 výživné vo výške 500,-- Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval aj túto námietku oprávnených za nedôvodnú. 14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom preukázané, že povinný zaplatil sumu 700,-- Eur pozostávajúcu zo sumy 500,-- Eur zaplatenej na výživnom v mesiaci december 2014 a zo sumy 200,-- Eur zaplatenej na tvorbu úspor v mesiaci marec 2015, t.j. po vzniku exekučného titulu a pred začatím predmetnej exekúcie, t.j. pred 30.04.2015, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku čiastočne vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vo výške 700,-- Eur. 15. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku, ktorou námietkam povinného zo dňa 08.06.2015 proti exekúcii čiastočne vyhovel vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. 16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).