Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206677 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206677.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloletého A. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., N. rad č. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov otca N.. Y. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., K. R. č. XX, a matky Z. C., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., N. rad č. XXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36862461, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 14A, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Michaela Bezáková, LL.M., advokátka a konateľka, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/158/2015-102 zo dňa 21.10.2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výrokoch o nariadení predbežného opatrenia (prvý, druhý a tretí výrok) a v závislom výroku o určení trvania predbežného opatrenia (piaty výrok) p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého v určenom čase riadne pripravené odovzdať otcovi pred domom, v ktorom s maloletým býva a otec je povinný v určenom čase maloletého na tom istom mieste odovzdať matke (prvý, druhý a tretí výrok), v prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (štvrtý výrok) a určil, že predbežné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7P/106/2012 (piaty výrok). V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci rozhodoval o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Po posúdení návrhu otca s prihliadnutím aj na doposiaľ vykonané dokazovanie v konaní vo veci samej vedenom pod sp. zn. 7P/106/2012 dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný. Okresný súd zdôraznil, že rodičia by si nemali brániť v styku s ich spoločným dieťaťom (ak nie sú u niektorého z nich dôvody pre obmedzenie alebo pozbavenie výkonu rodičovských práv) a doba, po ktorú sa jeden z rodičov nemôže stýkať s dieťaťom pre prekážky na strane druhého rodiča, by nemala byť neprimerane dlhá. Dospel k záveru o osvedčení tvrdenia otca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o tom, že matka maloletého dobrovoľne neumožňuje otcovi stretávať sa s maloletým. Okresný súd zdôraznil, že otec ako jeden z rodičov má zákonné právo stretávať sa s maloletým a nezistil dôvod, aby sa otec nemohol s maloletým stretávať. Podľa názoru okresného súdu bola osvedčená aj potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého v jeho záujme, nakoľko ak sa maloletý nebude pravidelne stretávať s otcom, môže dôjsť k ich odcudzeniu. Okresný súd však upravil styk otca s maloletým v užšom rozsahu, ako sa domáhal otec, a to každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod., nakoľko mal za to, že takto vymedzený styk s maloletým na túto dobu zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a je aj v prospech maloletého, pričom pri vymedzení rozsahu styku musel okresný súd zohľadniť, že styk sa nerealizoval dlhšiu dobu a je potrebné, aby došlo k obnoveniu vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým, pričom pokiaľ do budúcna maloletý prejaví záujem o častejšie stretávanie sa s otcom, pri opätovnom rozhodovaní vo veci samej môže dôjsť k úprave styku aj v širšom rozsahu. Z
uvedených dôvodov preto okresný súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 6 a ods. 8 prvá veta, § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti uzneseniu okresného súdu podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 10.11.2015 (č.l. 113-118 spisu). Domáhala sa zmeny uznesenia okresného v zmysle zamietnutia návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Vyjadrila názor, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uznesenie okresného súdu považovala za absolútne neodôvodnené, z čoho vyplýva jeho svojvoľnosť a arbitrárnosť procesného postupu okresného súdu pri jeho odôvodňovaní. Rozhodnutím súdu došlo k zásadnému zásahu do záujmov maloletého, pretože okresný súd bez náležitého odôvodnenia nariadil stretávanie otca s maloletým v neprítomnosti matky. Okresný súd posúdil predpoklady uskutočnenia styku bez zohľadnenia záujmov maloletého a preukázania vhodnosti tohto styku vzhľadom na jeho dopad na zdravý vývoj maloletého, pretože znalecké dokazovanie a odborné psychologické vyšetrenie maloletého, najmä na posúdenie vplyvu a vhodnosti stretávania maloletého s otcom, v konaní vo veci samej prebieha a nie je ukončené. V napadnutom uznesení sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou a jednostranne prisvedčil subjektívnym tvrdeniam otca. Vyjadrila presvedčenie, že neexistujú dôvody dočasnej urýchlenej úpravy styku otca s maloletým, pretože skutočnosti uvedené zo strany otca nedosahujú potrebnú intenzitu dočasnej a rýchlej úpravy pomerov, resp. možné bezprostredné ohrozenie práv otca. Dočasná úprava stretávania otca s maloletým prostredníctvom nariadeného predbežného opatrenia je preto za daného skutkového a procesného stavu konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 7P/106/2012 predčasná. Otec vôbec nepreukázal naliehavosť potreby úpravy styku s maloletým. Matka zásadne odmietla tvrdenie, že dobrovoľne neumožňuje stretávanie otca s maloletým, pretože nejde o dobrovoľné konanie, ale v kontexte širších súvislostí o opodstatnenú reakciu na dlhodobé správanie otca a predovšetkým na reakcie maloletého na otca. V prejednávanej veci okresný súd rozhodol v rozpore s obsahom zisteného skutkového stavu v konaní o veci samej, pričom okresným súdom prijaté závery zo zisteného skutkového stavu nevyplynuli. Okresný súd iba stroho skonštatoval, že predbežné opatrenie nenahrádza meritórne rozhodnutie a z tohto dôvodu sa nevyžaduje ani úroveň dokazovania na takom stupni ako pri rozhodnutí vo veci samej. S uvedeným konštatovaním okresného súdu sa však matka nemôže stotožniť za situácie, kedy ide o záujmy maloletého, jeho život a zdravie, či zásadný zásah do jeho života. Okresný súd pri rozhodovaní nevychádzal zo skutkového stavu zisteného z pripojeného spisu sp. zn. 7P/106/2012, nevenoval mu náležitú pozornosť, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia neodkázal na žiadny konkrétny dôkaz; okresný súd sa v odôvodnení obmedzil len na všeobecné konštatovanie o práve otca na stretávanie s maloletým. Tieto skutočnosti zaťažujú rozhodnutie okresného súdu neodstrániteľnou vadou, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Matka zdôraznila, že na jej strane naďalej pretrvávajú dôvodné obavy o život a zdravie maloletého, či premiestnenie maloletého do zahraničia bez jej vedomia. Uvedený záver vychádza z faktu, že otec opätovne vôbec neuviedol akékoľvek informácie o súčasnom bydlisku, zamestnaní, životných pomeroch a podobne; otec účelovo v rámci prebiehajúceho konania doteraz neuviedol ani len zmienku o tom, kde sa v súčasnosti zdržiava, či je zamestnaný, aká je výška jeho príjmu, žiaden telefonický kontakt alebo iný údaj o osobných pomeroch, keď ani platenie výživného nikdy nerealizoval osobne v hotovosti alebo bankovým prevodom zo svojho účtu, ale vždy len prostredníctvom tretej osoby. Trvalý pobyt uvádzaný otcom na adrese R., J. č. XX, nezodpovedá skutočnému stavu a je zavádzajúci, nakoľko otec sa na danej adrese dlhodobo nezdržuje; otec zavádza súd aj o adrese prechodného pobytu na adrese G., K. R. č. XX, pretože na tejto adrese otec nemal nikdy prechodný pobyt a v meste G. nemá v súčasnosti žiadny pobyt. Za tejto skutkovej situácie, kedy objektívne a preukázateľne nie je možné určiť miesto pobytu a pôsobenia otca, nie je možné sa s ním nijako skontaktovať, súd ani matka nemajú vedomosť, kde sa zdržiava, kde pracuje, pričom tento trávi množstvo času v Spojených arabských emirátoch, súdu poskytuje výslovne klamlivé údaje o svojom prechodnom trvalom pobyte, predstavuje úprava styku obsiahnutá v predbežnom opatrení, t.j. stretnutia otca s maloletým bez prítomnosti matky, reálnu hrozbu, že maloletý bude bez súhlasu a vedomia matky neoprávnene otcom premiestnený, čo je bezpochyby v rozpore so záujmami maloletého. Matka poukázala na skutočnosť, že okresný súd rozhodol v rozpore so stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval upraviť styk otca s maloletým za jej prítomnosti. Tieto argumenty zásadného charakteru odôvodňujú zamietnutie návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Matka poukázala aj na nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý napadnuté uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia doposiaľ nedoručil jej právnemu zástupcovi. Na základe uvedeného navrhla matka zmenu napadnutého uznesenia tak, že odvolací súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne. K odvolaniu matka priložila potvrdenie o pobyte otca zo dňa 03.11.2015 (č.l. 119 spisu), podľa ktorého má otec evidovaný trvalý pobyt na adrese Mesto R. ako aj potvrdenie o pobyte zo dňa 10.11.2015 (č.l. 120 spisu), podľa ktorého bol otec prihlásený na prechodný pobyt na adrese G., J. L. č. XXX/XX v období od 14.02.2014 do 20.01.2015.
Otec vo vyjadrení zo dňa 02.12.2015 (č.l. 122-124 spisu) k odvolaniu matky uviedol, že nie je pravda, že nemá zabezpečené bývanie; od februára 2014 do januára 2015 býval v dvojizbovom byte na adrese G., J. L. č. XX, keď túto adresu oznámil aj v konaní o veci samej. Po podaní znaleckého posudku si myslel, že maloletého už konečne bude mať a preto si prenajal trojizbový byt na adrese G., K. R. č. XX, aby mal maloletý vlastnú izbu a túto skutočnosť nahlásil súdu na pojednávaní dňa 07.01.2015. Aj keď túto skutočnosť zabudol nahlásiť na mestský úrad, neznamená to, že nemá zabezpečené bývanie, a táto skutočnosť je okresnému súdu známa, pretože na podnet súdu bola u neho na šetrení pomerov aj „sociálka“. Z toho vyplýva, že neklamal a vyvracia obvinenie zo strany matky, ktorá hľadá len dôvody na bránenie styku s maloletým a „vymazanie otca z hlavy dieťaťa“. Poukázal na to, že matke nič nebráni odpovedať na jeho elektronickú poštu a môžu sa dohodnúť na návšteve jeho bytu, aby všetko videla na vlastné oči a rozprávala sa s majiteľkou bytu a susedkami, aby sa sama presvedčila, že maloletý bude mať vysokú úroveň bývania a vlastnú izbu. Pokiaľ matka uviedla, že nie je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, poukázal na skutočnosť, že za viac ako tri roky videl maloletého len jedenkrát a matka mu bráni v stretávaní s maloletým. Konštatoval, že matka má záujem len brániť mu v stretávaní sa s maloletým. Neumožnila mu stretnúť sa s maloletým ani na základe napadnutého predbežného opatrenia a nie je ani schopná mu už štyri roky umožniť pogratulovať maloletému k narodeninám, vidieť ho a dať mu darčeky. K vyjadreniu pripojil otec okrem iného výňatok zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 18.02.2015 (č.l. 126 spisu), podľa ktorého vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice šetrenie pomerov v domácnosti otca na adrese G., K. R. č. XX, v prenajatom trojizbovom byte so zistením, že domácnosť je kompletne zariadená; otec je zamestnaný v Anglicku v meste V. s príjmom približne 2.000,- libier mesačne ako aj komunikáciu otca s matkou prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 128 spisu), z ktorej vyplýva adresa elektronickej pošty otca.
Vyjadrenie otca doručil okresný súd matke na vedomie dňa 23.12.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 130 spisu).
Dňa 31.12.2015 doručil okresný súd spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní matky.
Dňa 08.01.2016 doručila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu písomné podanie zo dňa 08.01.2016 s prílohami (č.l. 132-138 spisu), ktorými boli správa elektronickej pošty otca zo dňa 21.12.2014 a jeho SMS správa, ktorými mienila preukázať postoj otca k maloletému, rodine matky a výchovnému prostrediu maloletého a k plateniu výživného maloletému zo strany otca.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolanie matky nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd si v nevyhnutnej miere zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. V prejednávanej veci ide o predbežné opatrenie počas konania vo veci samej, ktorým je konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 7P/106/2012; toto konanie nie je podľa zistenia odvolacieho súdu
právoplatne skončené (č.l. 140 spisu); ide pritom o konanie vo veci rozvodu manželstva matky a otca a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode; v predmetnom konaní súd právoplatne rozhodol o rozvode manželstva matky a otca a o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode (tieto výroky nadobudli právoplatnosť dňa 05.10.2013); výrok rozsudku o výživnom odvolací súd zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vrátane rozhodnutia o úpravy styku otca s maloletým. Vo veci samej bol podaný aj znalecký posudok na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom (znalecký posudok znalkyne N.. V. A. zo dňa 19.09.2014 je aj súčasťou procesného spisu, nakoľko ho otec pripojil k návrhu), z ktorého záverov jednoznačne vyplynulo, že je v záujme maloletého, aby sa stretával s otcom. Na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu odvolací súd v prvom rade uvádza, že podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie potreby dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov konania, pretože predbežné opatrenie má zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Účastník konania domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia preto musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov (alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia), dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa (§ 75 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., (rovnako v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p.) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov (naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa a teda ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy). Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. (účinným od 01.01.2012), kde podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa; preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia v týchto konaniach od 01.01.2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad (napr. ak je priamo ohrozená výživa maloletého dieťaťa, ak musí byť maloleté dieťa okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia alebo ak ide o iné dôležité záujmy maloletého dieťaťa). Práve táto naliehavosť alebo záujem maloletého dieťaťa je príčinou toho, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčených skutočností tvrdených navrhovateľom bez toho, aby musel byť tvrdený nárok aj nepochybne preukázaný. Nariadenie predbežného opatrenia je odôvodnené v prípade, kedy je potrebné rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. v situácii, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený, prípadne ak potreba dočasnej úpravy pomerov je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na rozsah dokazovania a na provizórnosť úpravy nariadenej predbežným opatrením by mal súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré môžu nastať pre účastníkov konania tak, aby nariadením predbežného opatrenia nedošlo k neprimeraným zásahom do práv niektorého z účastníkov konania, resp. aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania nevytvoril nenávratný stav. Pre účely nariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých však súd prioritne skúma najmä záujem maloletého dieťaťa a predovšetkým z tohto hľadiska hodnotí aj podaný návrh na jeho nariadenie (skúmanie záujmu maloletého dieťaťa je v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia limitované len obmedzeným rozsahom dokazovania, resp. osvedčenia rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie súdu).
Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia okresného súdu, odvolania matky a obsahu spisu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie nezistil žiadne také závažné a bezprostredne hroziace skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu (v rozsahu odvolaním napadnutých výrokov), ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako čiastočne dôvodný. Maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené dňom XX.XX.XXXX, pričom maloletý bol zverený
do osobnej starostlivosti matky a doposiaľ nebolo rozhodnuté o výživnom a úprave styku otca s maloletým. V konaní bol aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčený záujem maloletého na nariadení predbežného opatrenia, ktorý vyplýva najmä zo skutočnosti, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k nemu v časti realizácie stretávania otca s maloletým. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou matky, že nie je dôvod na úpravu pomerov účastníkov konania predbežným opatrením. Za situácie, kedy obidvaja rodičia majú rodičovské práva k maloletému, zverenie maloletého do starostlivosti matky samo osebe neznamená obmedzenie práva otca na stretnutie s maloletým. Ak nie je iný závažný dôvod na odopretie tohto práva otcovi, nie je dôvod neumožniť otcovi stretnutia s maloletým aj bez prítomnosti matky (toto právo otca preto nie je potrebné bližšie odôvodňovať, pretože vyplýva z jeho postavenia ako rodiča maloletého). Dôvodom na neumožnenie stretnutí otca s maloletým preto nemôže byť nekonkretizovaná a konkrétnymi skutkovými okolnosťami nepodložená obava matky s únosu maloletého otcom. Na odôvodnenie potreby úpravy stretávania otca s maloletým preto postačuje skutočnosť, že otec sa s maloletým už dlhšiu dobu napriek svojej snahe a prejavenému záujmu nestretol z dôvodov na strane matky. Stretávanie otca s maloletým jednoznačne odporučil aj súdom ustanovený znalec ako opatrenie v záujme priaznivého vývinu osobnosti maloletého a jednoduchý nesúhlas matky so závermi znaleckého posudku tak nemôže byť dôvodom na zamedzenie stretávania sa otca s maloletým. Takýmto dôvodom nemôže byť sama osebe národnosť otca ani skutočnosť, že má rodinu v arabskom svete. Ani z podaného znaleckého posudku nevyplývajú tendencie v osobnosti otca k takému riešeniu problémov v stretávaní sa s maloletým, ktorý v konaní súdu podsúva matka. Zo spisu vyplýva, že otec vytvoril podmienky na stretnutia s maloletým v prenajatom byte v meste G. (čo potvrdila aj správa príslušného úradu práce v Leviciach na základe jeho šetrenia v tomto byte); zo spisu je tiež zistiteľná adresa elektronickej pošty otca. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je preto primerané skutkovým okolnostiam prejednávanej veci. Pokiaľ má matka vedomosť o konkrétnych skutočnostiach, z ktorých vyplýva dôvodná obava z občianskoprávneho únosu maloletého zo strany otca, nič jej nebráni podať návrh na zákaz vycestovania otca s maloletým mimo územia Slovenskej republiky; odvolací súd však žiadne takéto konkrétne skutočnosti zo spisu zatiaľ nezistil, preto nemohol pristúpiť k takémuto rozhodnutiu z úradnej povinnosti, pretože každé rozhodnutie súdu (hoci aj v takej citlivej sfére ako výkon rodičovských práv k maloletým deťom) musí byť založené na konkrétnych dôvodoch a nie len na nepodložených obavách. Právny poriadok neumožňuje súdu vydať rozhodnutie „pre istotu“ a za situácie, kedy neumožnenie stretávania s maloletým zasahuje do práv a postavenia jedného z rodičov (a v konečnom dôsledku aj do práva samotného maloletého na rozvíjanie vzťahu s obidvomi rodičmi) nemôže súd zo svojej podstaty tento stav odobriť svojim rozhodnutím, ak na to nemá zo spisu vyplývajúci a dostatočne osvedčený racionálny a konkrétny dôvod. Takýmto dôvodom nie je sám osebe ani nesúhlas kolízneho opatrovníka s umožnením stretnutí otca s maloletým v neprítomnosti matky, pretože ani kolízny opatrovník na vysvetlenie tohto postoja žiadny konkrétny dôvod neuviedol; takýmto dôvodom nie je ani v odvolacom konaní zo strany matky predložená emotívne a expresívne ladená správa otca, ktorá je zjavne reakciou na podaný znalecký posudok pod vplyvom frustrácie z dlhodobého neumožnenia stretávania sa s maloletým. Aj konanie v prejednávanej veci o nariadenie predbežného opatrenia je vo svojej podstate dôsledkom (súčasťou) rozhodnutia matky založiť si rodinu s otcom, ktorý pochádza z iného kultúrneho prostredia; za situácie keď tento vzťah skončil, nie je možné kontakt s otcom úplne prerušiť, keďže časť tejto inej kultúry je súčasťou osobnosti samotného maloletého. Odvolací súd len podotýka, že vyššie uvedené samozrejme nič nemení na skutočnosti, že nariadené predbežné opatrenie umožňuje otcovi stretnúť sa s maloletým v určenom čase len na území Slovenskej republiky a neumožňuje otcovi s maloletým opustiť územie Slovenskej republiky. Ani podľa odvolacieho súdu nebol dôvod nariaďovať úpravu stretávania otca s maloletým len v prítomnosti matky, pretože je zrejmé, že vzťahy matky a otca sú napäté a nie je v záujme maloletého byť svedkom rodičovských konfliktov. Odvolací súd zdôrazňuje najmä dočasný charakter nariadeného predbežného opatrenia, ktoré nemá žiadny vzťah k rozhodnutiu vo veci samej. Ohľadne konečnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v rozsahu vyživovacej povinnosti a úpravy stretávania prebieha na okresnom súde konanie vo veci samej, v ktorom okresný súd vykoná riadne dokazovanie za účelom zistenia najvhodnejšieho rozsahu stretávania otca s maloletým. Nateraz je však v záujme maloletého stretávať sa s otcom aspoň v nariadenom rozsahu podľa predmetného predbežného opatrenia. Vzhľadom na odvolaciu námietku matky, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nebolo doručené jej právnemu zástupcovi odvolací súd udáva, že plná moc na zastupovanie matky v prejednávanej veci bolo do spisu doložené až s podaným odvolaním; vznik zastúpenia s ohľadom na procesnú povinnosť doručovania rozhodnutí môže byť voči súdu účinné až v okamihu, keď sa o ňom dozvie. Na druhej strane zo spisu síce vyplýva, že vyjadrenie otca k odvolaniu matky doručoval okresný súd nesprávne len matke a nie jej právnemu zástupcovi, vzhľadom na skutočnosť, že
toto vyjadrenie sa predsa len dostalo do dispozičnej sféry matky (ktorá mala možnosť ho konzultovať so svojim právnym zástupcom) ako aj na nevyhnutnosť rozhodnúť v odvolacom konaní v zákonnej lehote, dospel odvolací súd k záveru, že uvedené procesné pochybenie nespôsobuje odňatie možnosti matky konať pred súdom. Odvolací súd poukazuje aj na osobitnú úpravu konania o nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorej o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia možno rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.) a dokonca aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (§ 75 ods. 8 O.s.p.).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.