Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207346 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715207346.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému U. B., bytom K., P. XXXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 22287/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 187,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/124/2015-33 zo dňa 09.11.2015, takto r o z h o d o l : Návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 09. 11. 2015 zastavil exekučné konanie z dôvodu, že v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zistil, že o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na začatie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, už exekučný súd právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 25Er/406/2009 zo dňa 9. 09. 2013, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Exekučný súd uviedol, že v danom prípade už súd právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie vedenej na základe predmetného exekučného titulu a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci (§ 103, 104 ods. 1 a 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O.s.p.“). Je neprípustné, aby si oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z toho istého exekučného titulu, ktorý už bol vyhodnotený ako nespôsobilý. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP a § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237písm. f/ OSP), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP). Poukázal na to, že okresný súd porušil svojim rozhodnutím, zákonné pravidlo obsiahnuté v ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku založilo prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho prejednania. Oprávnený teda žiadal aby súd vytýčil vo veci ústne pojednávanie. Oprávnený navrhol predmetné konanie prerušiť aj podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právne istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa predovšetkým, ako s prvoradou otázku, vysporiadal s návrhom oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ OSP a c) OSP, odvolací súd dospel k záveru, že tieto návrhy je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov: Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné a preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze z 10.júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26, a to, že podľa § 254 ods. 3 OSP na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP (vrátane III. časti, v ktorej je§ 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 OSP, pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo. Odvolací súd návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP nevyhovel a tento zamietol aj z dôvodu, že ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval nepovažuje za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky. Oprávnený namietal nesúlad ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s princípmi právneho štátu. V tomto ustanovení zákonodarca zveril exekučnému súdu právomoc pred udelením poverenia exekútorovi, preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania garantom jeho zákonnosti, čo sa najvýraznejšie prejavuje v tomto štádiu exekučného konania teda v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný súd dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenie zamietne a exekučné konanie zastaví. Takáto právomoc exekučného súdu je plne v súlade s princípmi právneho štátu, nie je preto dôvod na prerušenie konania. Navyše ústavný súd SR sa k tejto otázke už vyjadril v uznesení Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 545/2010-15, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Oprávnený navrhol konanie prerušiť aj podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, či sa „má tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť potom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Odvolací súd nepovažuje za potrebné predložiť takúto prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, pretože má za to, že exekučný súd je oprávnený ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu. K naznačenej otázke sa už Súdny dvor EÚ vyjadril, a to dokonca vo veci týkajúcej sa oprávneného, čiže oprávnený musí mať o tomto závere Súdneho dvora EÚ vedomosť. Súdny dvor EÚ dňa 16.11.2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť s.r.o. proti U. D. uzavrel, že Smernica Rady 93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. V predmetnej veci je nesporné, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti dlžníka, preto v zmysle citovaného záveru Súdneho dvora EÚ exekučný súd bol oprávnený posudzovať aj bez návrhu nekalú povahu zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere. Navyše otázka, pre ktorú žiada oprávnený konanie prerušiť a predložiť ju Súdnemu dvoru EÚ je formulovaná všeobecne, bez vzťahu k prejednávanej veci a bez poukazu na konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré má byť predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ. Pretože odvolací súd nedospel k záveru, že v prejednávanom prípade existuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na SD EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 14. 03. 2015 bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému F.F. bytom K., P. XXXX/ XX, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 09862/08 zo dňa 27. 10. 2008. Následne dňa 21.05.2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý si uplatnil na základe zmluvy o úvere zo dňa 15. 04. 2008 uzavretej medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a povinným, a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 187,81 Eur s príslušenstvom. V rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd zistil, že oprávnený sa už v minulosti domáhal výkonu uvedeného exekučného titulu proti povinnému, teda podal na jeho základe návrh na začatie exekučného konania a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v uvedenom prípade uznesením č.k. 25Er/406/2009-21 zo dňa 09. 09. 2013 exekúciu zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorého právomoc bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda je absolútne neplatná. Keďže rozhodcovskému súdu chýbala právomoc, právny akt je nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hladí sa naň akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo exekučné konanie právoplatne zastavené. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže iniciovať oprávnený, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania sú upravené predovšetkým v Exekučnom poriadku, ako aj v Občianskom súdnom poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa teda na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku neupravenú v Exekučnom poriadku, aplikuje sa subsidiárne Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať, sú splnené procesné podmienky konania, ktoré musí konajúci súd skúmať predtým, ako sa začne zaoberať vecou samou. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo nie (odstrániteľné alebo neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok konania). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, musí skúmať splnenie procesných podmienok konania. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V predmetnom prípade z predloženého súdneho spisu a pripojeného rozhodnutia č.k. 25Er/406/2009-21 zo dňa 09. 09. 2013 vyplýva, že na Okresnom súde Zvolen už bolo vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi - oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a povinným U. B. bytom K., P. XXXX/ XX, na podklade tohto istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 09862/08 zo dňa 27. 10. 2008. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ako už bolo uvedené, medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo. Ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému na základe toho istého exekučného titulu, je potom nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. K posudzovaniu prekážky veci rozhodnutej v exekučnom konaní je potrebné pristupovať vždy s prihliadnutím na špecifiká vykonávacieho konania a zohľadniť osobitosť rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 25Er/406/2009-21 bola exekučné konanie zastavené z dôvodu že okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku a teda absolútne neplatnú Uvedené rozhodnutie má charakter konečného rozhodnutia a je zdôvodnené takými nedostatkami exekučného titulu, ktoré nie je možné reparovať a teda na základe toho exekučného titulu nie je možné znovu viesť proti povinnému exekučné konanie. Prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania a je dôvodom na zastavenie konania, preto odvolací súd považuje rozhodnutie exekučného súdu za správne a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.