Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207485 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715207485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., zast. Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Horná 54, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti časti zmluvy o revolvingovom úvere, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 9C/66/2015 - 114, zo dňa 28. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500096202 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 16.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500096202 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 16.12.2014 je neplatná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 258.,43 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.05.2015 domáhal určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú s odporcom uzavrel dňa 16.12.2014, je bezúročná a bez poplatkov, a Dohoda o poskytovaní služieb, ktorú uzavreli toho istého dňa, je neplatná. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že určovací návrh je dôvodný v celom rozsahu. Daná Zmluva o revolvingovom úvere aj Dohoda o poskytovaní služieb sú zmluvy spotrebiteľské, na ktoré sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z .z., chýbajú v nej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), a to termín konečnej splatnosti úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Potom poskytnutý úver podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohodu o poskytovaní služieb súd posúdil ako uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne, keď aj podľa čl. 1 bodu 1 tejto dohody „zákazník má právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, čím však nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu“. Dohoda o poskytovaní služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu vo veci a podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odporca namietal, že postupom súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutím došlo k porušeniu práv odporcu na spravodlivý súdny proces a k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. Rozhodnutie súdu nie je náležite odôvodnené, v dôsledku čoho bola odporcovi odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Osobitne poukázal na to, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením odporcu, že súdom „vyžadovaný“ rozpis splátky je súčasťou oznámenia o chválení úveru dlžníkovi, ani s tým, že výklad zákona o rozpisovaní splátky v takom zložení ako vyžaduje súd je v rozpore s ust. čl. 10 ods. 2 smernice o spotrebiteľskom úvere. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že Dohoda o poskytnutí služieb má povahu individuálneho právneho úkonu v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a že z čl. III. Dohody vyplýva o. i. možnosť jej ukončenia formou vzájomnej dohody s veriteľom. Súd neposúdil argumenty odporcu, neuviedol ani to, že sú nedôvodné a vo veci nepodstatné. Naopak, tvrdenia navrhovateľa prevzal súd bez ďalšieho, pritom sa napr. nezaoberal zistením, prečo navrhovateľ uzavrel predmetnú Dohodu, hoci nebola podmienkou poskytnutia úveru (čl. 1, ods. 6 danej Dohody), alebo prečo nenavrhol veriteľovi (odporcovi) jej ukončenie (čl. III.). Súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávne právne posúdil vec. Ak by malo platiť tvrdenie navrhovateľa o rozpisovaní splátky - teda ak by náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) mala spočívať v uvedení splátky istiny, úroku, iných poplatkov (rozdelení splátky), potom vzniká otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky ešte aj ich celkový súčet. Podľa názoru odporcu zákon takú povinnosť, aby sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku boli uvedené jednotlivo popri sebe, nevyžaduje. Odporca trvá na tom, že Zmluva o úvere obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti aj počet splátok. Záver súdu, že Dohoda o poskytovaní služieb mala byť navrhovateľovi vnútená a je neplatná, súd zakladá iba na vyhlásení navrhovateľa, že takúto zmluvu nechcel uzavrieť. K názoru súdu, že navrhovateľ má platiť za služby, ktoré sa mu neposkytujú, odporca uvádza, že navrhovateľ má možnosť požiadať o prerušenie poskytovania služieb, ide o zmluvne dohodnutú možnosť služby nevyužívať, čo však neznamená jednostrannú možnosť zbaviť sa povinnosti platiť, keďže zmena každej zmluvy je v zásade možná len vzájomnou dohodou zmluvných strán. Spájanie poplatku podľa Dohody o poskytovaní služieb s úverom, ako to urobil okresný súd, je nelogické, ide o iné platby. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Ani s ohľadom na námietky vznesené odporcom v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel prvostupňový súd. V odvolacom konaní odporca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal. S odvolateľom treba súhlasiť v tom, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého súdneho procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vyššie ubvedené atribúty spĺňa - rozsudok je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 157 O. s. p., rozsudok je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Obsahom odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je opísanie zisteného skutkového stavu a základných skutočností majúcich rozhodný vplyv na výsledok rozhodnutia, súd uviedol, ako zistené skutočnosti posudzoval a vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie. V rozhodnutí súd uvádza konkrétne skutkové fakty, skutkové zistenia týkajúce sa predmetu daného konania, konkrétne dôkazy a závery, ktoré z nich vyvodil, ako aj ich právne posúdenie. Skutočnosti rozhodné a významné pre rozhodnutie vo veci sú obsahom odôvodnenia rozsudku a súd k nim zaujal konkrétne stanovisko. Súd pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 16.12.2014 a pri určení neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb zo dňa 16.12.2014 dbal na náležité zistenie skutkového stavu a zohľadnil všetky zistené okolnosti, ktoré mohli byť a boli významné pre správne rozhodnutie vo veci. V rozhodnutí osobitne poukázal na také skutočnosti, ktoré okrem ostatných najvýraznejšie prispeli k určitému (konečnému) verdiktu súdu. Za porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces (zaručeného Ústavou SR čl. 46 ods. 1) nemožno považovať, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o žalobnom návrhu. Námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní nie sú dôvodné. Súd v rozhodnutí odôvodnil, v čom videl naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení - uviedol, že naliehavý právny záujem je daný priamo zákonom, konkrétne ust. § 3 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový, je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. V prejednávanom prípade prvostupňový súd okrem nedostatku termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov úveru, konštatoval aj absenciu ďalšej neopomenuteľnej náležitosti, a to konečnej splatnosti úveru (trvania úveru). Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd si neosvojil taký názor vo vzťahu k uvádzaniu „termínov splátok úveru“, aký zastáva odporca, v tomto nemožno mať rozhodnutie súdu za neodôvodnené, ako namieta odporca. Niet žiadnych pochýb o tom, že v odporcom predloženej Zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený termín splatnosti splátky (žiadny konkrétne určený deň splatnosti splátky) a okresný súd správne konštatoval, že jednoznačne chýba náležitosť výslovne zákonom vyžadovaná v ust. § 9 ods. 2 písm. k). Taktiež odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu dáva jednoznačnú odpoveď na to, že súd nezastáva taký názor odporcu, že konečná splatnosť úveru je dostatočne zadefinovaná, ak je možné iba vyvodiť ju z dohodnutého celkového počtu splátok úveru - v danej Zmluve o revolvingovom úvere je v kolónke „splatnosť úveru/počet splátok“ uvedené číslo „42“ - čo bezpochyby nezodpovedá dikcii ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona o konečnej splatnosti úveru. Uvedené nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere nemožno obhájiť ani tvrdením odporcu, že tieto náležitosti - teda splátky a konečná splatnosť úveru - mali byť, či boli uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Takéto osobitné oznámenie súdu predložené nebolo (nie je obsahom spisu), potom ani nebolo úlohou okresného súdu, resp. sa súd ním ani nemohol zaoberať. A hoci by aj dlžník (navrhovateľ) s podmienkami v takomto osobitnom oznámení bol oboznámený, ak malo ísť o dokument, ktorý veriteľ má zasielať dlžníkovi v zmysle bodu 2.2. tzv. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (domnienka odvolacieho súdu), tak tieto dojednania majú charakter Všeobecných obchodných podmienok dodávateľa - nie sú účastníkmi podpísané, potom zjavne mohlo ísť iba o dokument jednostranne informujúci dlžníka o schválení úveru. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako Zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova zmysle, že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky, ako tvrdí odporca. Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom dlžníkovi (navrhovateľovi) bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nie je zrejmé, či dlžník (navrhovateľ) pochopil význam a zmysel Dohody o poskytovaní služieb, služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia so Zmluvou o revolvingovom úvere, či dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto Dohody o poskytovaní služieb. Tvrdenie odporcu, že „ak by navrhovateľ nemal záujem o podpis akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel“, je arbitrárne. A pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľ mal možnosť s odporcom dohodnúť sa na zmene Dohody po jej podpise (ukončiť jej trvanie aj takýmto spôsobom), tak takáto možnosť bola viacmenej len iluzórna, keďže sám odporca v odvolaní zdôraznil, že zmena každej zmluvy je v zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných strán - teda k zrušeniu Dohody sa vyžadoval súhlas odporcu, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo - stratil by možnosť výberu ďalších (nemalých) platieb od dlžníka, platených nad rámec úverových splátok. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že Dohoda obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, neprijateľné a dodávateľ (odporca) pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú možno považovať za nekalú. Odhliadnuc od dôvodov nekalosti, ktoré uviedol okresný súd, nekalosť treba vidieť aj v tom, keď odporca použil, resp. vo všeobecnosti používa formulárový text dohody (ale aj zmluvy a všeobecných obchodných podmienok) s takmer nečitateľným (drobným) písmom. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci). V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý náhradu trov neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu ani nevznikli, preto odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.