Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208358 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715208358.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu M.. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., G. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Hlavná 108, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 62 790 €, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/208/2015-68 zo dňa 12. 11. 2015, r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu žalobcu o náhradu škody vo výške 62 790 € aplikujúc ust. §-u 82 od. 1 a §-u 83 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“) v spojení s § 103 a § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.. Okresný súd zistil, že na tamojšom súde prebieha pod sp. zn. 12C/209/2015 na základe návrhu žalobcu zo dňa 15. 05. 2015 konanie o tej istej veci, prejednania ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha aj v tomto konaní, teda ide o konania, ktoré sa týkajú rovnakých účastníkov a predmet konania v oboch z nich, teda aj v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015, ako aj v tomto konaní (13C/208/2015) je totožný, nakoľko v obidvoch prípadoch odvodzuje žalobca svoje práva od rovnakých skutkových okolností, požaduje odškodnenie totožných zásahov a následkov v osobnom živote, súkromí, rodinnom, pracovnom a partnerskom živote. Keďže ide o totožný nárok na odškodnenie nemateriálnej ujmy, ktorý sa v uvedených konaniach odlišuje len spôsobom jeho vyčíslenia, potom konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 12C/209/2015 tvorí prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle §-u 83 O. s. p., a keďže ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie vedené pod sp. zn. 13C/208/2015 zastavil v zmysle §-u 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že samotný predmet žaloby bol vymedzený následkami na poškodenom zdraví - sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré je upravené v zákone č. 437/2004 Z. z.. Petit žalobného návrhu teda odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré ako následok viedli k poškodeniu na zdraví - jeho psychotraume, ktorá je podľa tohto zákona (zákon č. 437/2004 Z. z.) hodnotená ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu. Uvedená výška uplatňovanej náhrady v predloženom návrhu na predbežné prerokovanie, ako aj v žalobnom návrhu v celkovej sume 62 790 € je odôvodnená skutkovými okolnosťami podrobne opísanými v odbornom znaleckom posudku znalcaX U. D., podľa ktorého mu prináleží ohodnotenie poškodenia zdravia súčtom bodov 1 300, zvýšené na dvojnásobok na celkových 2 600 bodov. Domáha sa tak náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 41 860 € s príslušenstvom, ako aj náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 20 930 €, ako návrhu na 50 %-né zvýšenie. Suma 20 930 € predstavuje mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, okresný súd preto nesprávne konštatoval, že výška uplatneného nároku (62 790 €) je odôvodnená titulom nároku na náhradu škody za zníženie vážnosti, cti a dôstojnosti s následkom ohrozenia jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti, ako aj za zásah do súkromia v rodinnom a v partnerskom vzťahu, do intímnej a rodinnej sféry, myšlienkového a citového života. Žalobný návrh a príloha - znalecký posudok preukazujú, že celková suma 62 790 € je daná a určená titulom nároku na náhradu škody podľa osobitného zákona č. 437/2004 Z. z. v dôsledku poškodenia na zdraví, ktorá je v zmysle tohto zákona hodnotená ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Má za to, že okresný súd prehliadol skutočný základ uplatneného nároku ako rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorým je petit zdôvodnený. Jeho žalobný návrh je odôvodnený následkami na poškodenom zdraví a v petite určenej výške škody podľa osobitného zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý nie je možné zameniť s akýmkoľvek iným návrhom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 4. Okresný súd vydal napadnuté uznesenie dňa 12. 11. 2015. Vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu dňa 19. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: 7. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o zastavení konania na tom skutkovom základe, že na Okresnom súde Zvolen prebieha pod sp. zn. 12C/209/2015 na základe návrhu žalobcu za účasti totožných účastníkov i totožný predmet konania, nakoľko v oboch prípadoch odvodzuje žalobca svoje práva od rovnakých skutkových okolností, požaduje odškodnenie totožných zásahov a následkov v osobnom živote, súkromnom, rodinnom, pracovnom a partnerskom živote, teda ide o totožný nárok na odškodnenie nemateriálnej ujmy, ktorý sa odlišuje len spôsobom jeho vyčíslenia. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd stotožňuje. 8. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/209/2015 bolo zistené, že v uvedenom konaní, ktoré je vedené medzi totožnými účastníkmi sa vedie konanie, na základe ktorého sa žalobca voči žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, domáha uloženia povinnosti zaplatenia 1 000 000 €, ako nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na tom základe, že bol neodôvodnene obžalovaný, a pre ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 28. 09. 2011 spod obžaloby oslobodený. Žalobca si teda v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015 žiada náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je daná nezákonným trestným stíhaním, ako aj z dôvodu nezákonného zatknutia a nezákonnej väzby. 9. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/208/2015 vyplýva, že žalobca v odôvodnení svojho nároku poukazuje na totožné skutkové okolnosti, z ktorých si oba nároky uplatňuje, bez ohľadu na to, že sumu 62 790 € požaduje v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. ako sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie. Oba nároky však odvodzuje žalobca totožne od nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako je tomu v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015, ako aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré preukazuje znaleckým posudkom D.. U. D., sú nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má plniť satisfakčnú funkciu. Žalobné návrhy toho istého žalobcu smerujúce voči totožnému, pasívne vecne legitimovanému subjektu, t. j. Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, boli podané za účelom odškodnenia jeho nemateriálnej ujmy odvodzovanej od totožných skutkových okolností, a rôzny je len spôsob ich vyčíslenia podľa rôznych zákonov, na základe ktorých sa týchto finančných prostriedkov domáha. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto možno konštatovať, že v konaní 13C/208/2015 ide o totožnú vec, ktorá sa prejednáva v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015. Osobitná právna úprava zodpovednosti za škodu má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. 11. Odvolací súd poznamenáva, že v konaniach vedených pod sp. zn. 13C/208/2015 a 12C/209/2015 budú posudzované a preukazované totožné skutočnosti a zisťované totožné skutkové zistenia a z toho vyvodzované skutkové závery. Teda okresný súd bude ako jeden z dôkazov posudzovať i predmetný znalecký posudok. 12. Prekážka litispendencie je totiž daná vždy, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Odvolací súd uznáva, že v konaniach vedených pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 12C/209/2015 a v prejednávanej veci, teda veci vedenej pod sp. zn. 13C/208/2015 ide o totožných účastníkov, ako aj totožné skutkové okolnosti, od ktorých žalobca odvodzuje svoje práva, a súčasne ide aj o totožný predmet konania, bez ohľadu na to, ak v jednom z konaní uplatňoval žalobca nárok na náhradu škody titulom náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v ďalšom konaní, teda v tomto prejendávanom prípade ako nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., ak ako bolo uvedené vyššie osobitná právna úprava zodpovednosti za škodu má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým nárokom zo zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keď súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá nemajetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. 13. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok, alebo stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j., ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. V konaniach vedených po sp. zn. 13C/208/2015 a 12C/209/2015 ide o rovnaký právny dôvod, a tým je nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorého ako žalobca tvrdí, došlo ku škode na jeho zdraví, a súčasne zásahu do osobného života, súkromia, rodinného, pracovného a partnerského života. 14. Obdobne bola vec posúdená aj v prípade súbehu či konkurencie nárokov z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnostných práv, ak súdy dospeli k právnemu záveru, podľa ktorého právo na náhradu škody z titulu úhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523444'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka a právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252313'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným súdom. ( Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 426/2014 ). 15. Okresný súd preto správne konanie v tejto veci zastavil. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).