Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208470 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715208470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobkyne V.. J. C., nar. X.X.XXXX, bytom R. F. XXX/XX, XXX XX H. H., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému TC TRADE, spol.s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 8458, 960 01 Zvolen, IČO: 36 054 321, zastúpenému advokátom Mgr. Iankom Troiakom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/29/2015-234 zo dňa 10.decembra 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/29/2015-234 zo dňa 10.decembra 2015 vo výroku, ktorým zrušil účasť žalobkyne v spoločnosti TC TRADE, spol.s.r.o. so sídlom Môtovská cesta 8458, 960 01 Zvolen, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd: Sro, vložka č. 7721/ S potvrdzuje. II. Vo výroku o trovách konania rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/29/2015-234 zo dňa 10. decembra 2015 mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 864,77 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil účasť žalobkyne v spoločnosti žalovaného a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 132,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 949, 06 Eur. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel po poručiteľovi V.. Z. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve JUDr. Jany Nirházovej, notárky ako súdneho komisára, sp.zn. 24D 703/2012 Dnot 169/2012 zo dňa 7.3.2013 v obchodnej spoločnosti TC TRADE, spol..s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 8458, 960 01 Zvolen, IČO: 36 054 321, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro,vložka 7721/S. Poručiteľ, manžel žalobkyne bol majiteľom obchodného podielu spoločnosti žalovaného o veľkosti 1, ktorému zodpovedal vklad poručiteľa do spoločnosti vo výške 3.000,-Eur s ohľadom na celkovú výšku základného imania spoločnosti, ktorá je vo výške 12.000,-Eur ( ďalej len „ obchodný podiel“ ). Žalobkyňa hneď po vážnej tragickej udalosti, ktorá sa stala XX.XX.XXXX deklarovala, že nemá z osobných dôvodov, práve v dôsledku týchto tragických udalostí záujem zotrvať, ako spoločníčka v spoločnosti, čo vyplýva z tvrdení žalobkyne uvedených vo vyjadrení k programu valného zhromaždenia zo dňa 7.10.2013. Pani K. C. je spoločníčka v spoločnosti TC TRADE, ktorej peňažný vklad spoločníka v spoločnosti v súčasnosti predstavuje sumu 3.720,-Eur a zároveň ako zákonný zástupca zastupuje záujmy zvyšných dvoch spoločníkov, maloleté deti W. a T. C., ktorých vklad v súčte predstavuje sumu 5.280,-Eur, teda celkovo zastupuje záujmy spoločníkov s podielom predstavujúcim peňažný vklad spoločníkov v súčte 9.000,- Eur, t.j. väčšinový podiel predstavujúci 75 % k základnému imaniu spoločnosti TC TRADE spol.s.r.o. Pôvodným zámerom žalobkyne bolo po tragickej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX dohodnúť sa s pani K. C. na predaji celej spoločnosti tretej osobe a v súlade s výškou podielov, ktoré obe spoločníčky nadobudli dedením po zosnulých manželoch, si rozdeliť cenu za obchodný podiel. K uzatvoreniu dohody však medzi spoločníkmi nedošlo. Podľa názoru žalobkyne existujú viaceré dôvody, pre ktoré nie je možné od nej spravodlivo požadovať účasť v spoločnosti, a ktoré sú hodné osobitého zreteľa, aby jej bolo priznané právo domáhať sa zrušenia účasti v spoločnosti v súlade s § 148 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa tiež konštatovala, že vážne konflikty medzi spoločníkmi existovali už v minulosti, ešte pred tragickou udalosťou a vyvrcholili práve tragickou udalosťou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa vážnym a výrazným spôsobom dotkla osoby žalobkyne aj jej rodiny. Vážny konflikt bol najmä medzi pánom V.. R., v tom čase konateľom spoločnosti a pánom V.. C., od ktorého sa domáhal vyplatenia svojich nárokov v spoločnosti. Práve tieto konflikty a nezhody, ako aj tragická udalosť zo dňa XX.XX.XXXX spôsobili, že žalobkyňa nemala záujem podieľať sa na podnikaní v spoločnosti TC TRADE a pred tragickou udalosťou sa ani nikdy osobne nezúčastňovala na pôsobení v spoločnosti, a preto chcela predať obchodné podiely v tejto spoločnosti tretej osobe. Pani K. C. sa rozhodla pokračovať v podnikateľských aktivitách spoločnosti TC TRADE naďalej. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej pracovná pozícia a zamestnanie jej nedovoľujú podnikať, resp. zúčastňovať sa na podnikaní v obchodnej spoločnosti. Tiež listom zo dňa 7.10.2013 deklarovala svoj nezáujem zotrvať v spoločnosti. Zároveň uviedla, že vzhľadom na minoritné postavenie spoločníka nemá možnosť ovplyvniť obchodné vedenie spoločnosti a ekonomickú situáciu v spoločnosti, pričom počas obchodného vedenia spoločnosti p. K. C. spoločnosť TC TRADE z roka na rok vykazuje a prehlbuje stratu. Medzi spoločníkmi dochádza k osobným konfliktom týkajúcim sa vedenia spoločnosti, nakladania s majetkom spoločnosti. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že tragická udalosť zo dňa XX.XX.XXXX sa tak isto dotkla pani C. aj jej dvoch dcér, ktoré pri tragickej udalosti prišli o dvoch najbližších členov rodiny - otca a starého otca. Pani K. C. bola priamym svedkom tragickej udalosti a nevedela, či sa jej podarí spoločnosť zachrániť. Vedela však, že je potrebné okamžite konať, nakoľko spoločnosť mala zamestnancov, záväzky voči banke, štátu a fondom a v prípade pasívneho postoja by spoločnosť skončila v likvidácii. Banka po tragickej udalosti zablokovala všetky účty žalovaného a zvažovala vyhlásenie jednorazového splatenia úverov. V tom čase bolo žalobkyňou najjednoduchšie zaujať stanovisko, že nemá záujem zotrvať v spoločnosti z osobných dôvodov, ale z dôvodu zabránenia krachu spoločnosti bolo nevyhnuté danú situáciu riešiť rýchlymi rozhodnutiami. Vďaka rýchlemu konaniu súdu sa podarilo v krátkom čase zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, menovať konateľa a tak odvrátiť hrozby. Novovymenovanej konateľke sa podarilo rokovaniami v banke dosiahnuť to, že banka odblokovala účty v spoločnosti, nevyhlásila splatnosť úverov a spoločnosť si teda mohla plniť svoje záväzky voči partnerom, štátu a zamestnancom a tiež plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ. Žalovaný tiež uviedol, že konateľka spoločnosti vyplatila žalobkyni na základe vzájomnej dohody v splátkach finančnú pôžičku, o vrátenie ktorej žalobkyňa požiadala, a to aj napriek tomu, že spoločnosť eviduje záväzky z titulu pôžičiek aj voči dedičom ostatných obchodných podielov, ktoré sú dokonca vo väčšej výške, ako bola teraz už splatená pôžička žalobkyne. Žalovaný žalobkyni splatil bez akejkoľvek zábezpeky a bez akéhokoľvek donútenia pôžičku vo výške cca 30.000,-Eur, a to napriek tomu, že postavenie žalobkyne bolo minoritné, pričom bola pri vyplatení pôžičky uprednostnená pred ostatnými dedičmi. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobkyňa nikdy neprejavila reálnu snahu pomôcť spoločnosti, avšak vždy ju zaujímalo to, aký profit zo spoločnosti môže mať. Zo strany ostatných spoločníkov je žalobkyňa informovaná o možnosti prípadného odkúpenia jej obchodného podielu spoločnosti, tieto ponuky však žalobkyňa odmietla. Tiež žalobkyni bolo oznámené, že svoj podiel môže previesť na tretiu osobu, nikdy však nebol z jej strany predložený návrh na schválenie prevodu jej podielu valnému zhromaždeniu. 4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi, ako aj prednesmi žalobkyne a konateľky žalovaného mal za preukázané, že medzi žalobkyňou, ako spoločníčkou žalovaného a konateľkou žalovaného je skutočne zlá ľudská komunikácia. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná konateľka žalovaného. Tak isto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z hľadiska citových väzieb po tragickej udalosti dňa XX.XX.XXXX, nie je možné spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby v spoločnosti zotrvala. Žalobkyňa od počiatku deklarovala, že nemá záujem zotrvať v predmetnej spoločnosti ako spoločníčka. Tiež konštatoval, že z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že žalobkyňa ako matka po predmetnej tragickej udalosti vzhľadom na zdravotný stav dcéry zobrala všetku zodpovednosť na seba a stala sa dedičkou po poručiteľovi V.. Z. C. výlučne ona. Súd tieto okolnosti považoval za také skutočnosti, pri ktorých nemožno spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby v spoločnosti zotrvala. Zároveň vyslovil názor, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako podať žalobu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručeným obmedzením, keďže rokovania s konateľkou žalovaného ohľadne odpredaja jej obchodného podielu neboli úspešné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené skutočnosti neumožňujú ďalšie fungovanie spoločnosti v zložení spoločníkov, ako bolo uvedené vyššie, a preto žalobe vyhovel. Zároveň konštatoval, že na iné dôvody uvádzané žalobkyňou, ako dôvody pre jej zrušenie účasti v spoločnosti neprihliadal, nakoľko ohľadne týchto dôvodov podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. 6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že odvolanie odôvodní v lehote 10 dní. 7. Nakoľko odvolanie žalovaného nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, súd prvej inštancie uznesením č.k. 13Cb 29/2015-259 zo dňa 10.2.2016 v súlade s § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje písomné podanie zo dňa 25.1.2016 tak, že opätovne zašle súdu podanie so všetkými náležitosťami v zmysle § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. vlastnoručne podpísané a doplnené o súdom špecifikované náležitosti. Zároveň poučil žalovaného o následkoch nesplnenia povinnosti v zmysle § 218 ods. písm. d) O.s.p. 8. Žalovaný v súdom stanovenej lehote doplnil odvolanie podaním zo dňa 25.1.2016, v ktorom žiadal, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pri jednom zo svojich tvrdení, podľa ktorých by mala dôvod na zrušenie jej účasti v spoločnosti, avšak svoje rozhodnutie zrušiť účasť žalobkyne v spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie odôvodnil údajnou zlou komunikáciou medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného, z hľadiska citových väzieb a z ľudského hľadiska, keď je podľa jeho názoru potrebné prihliadnuť na tragickú udalosť z XX.XX.XXXX. S týmto odôvodnením žalovaný nesúhlasí, a to hlavne z dôvodu, že konateľka žalovaného pri tragickej udalosti taktiež prišla o manžela, ako aj o G. a ostala vdovou s dvomi maloletými dcérami. Napriek tejto nezávideniahodnej situácii, nevzdala sa a hlavne sa nezľakla veľmi neľahkej situácie a zobrala si na zodpovednosť záchranu spoločnosti žalovaného a dala sa vymenovať za konateľku aj napriek tomu, že nikdy predtým nepodnikala, nemá strojárske, ani manežérske skúsenosti a odvážne sa postavila ku všetkým problémom. To všetko zvládla popri tom, ako sa sama musela starať o maloleté dcéry. Žalobkyňa jej v ťažkom období neponúkla žiadnu pomoc, ani sa nijako zvlášť nezaujímala o chod spoločnosti, resp. sa zaujímala o to, ako by mohla čo najvýhodnejšie speňažiť svoj obchodný podiel. Nebyť konateľky žalovaného, tak žalobkyňa, ako aj maloleté deti konateľky žalovaného, by s najväčšou pravdepodobnosťou dedili obchodné podiely v spoločnosti v likvidácii, alebo v konkurze. Z ľudského a citového hľadiska je teda podľa názoru žalovaného práve potrebné zvážiť aj situáciu konateľky žalovaného, ktorá sa napriek svojej enormnej snahe zachrániť a stabilizovať spoločnosť, čo sa jej aj podarilo a naďalej darí, bude v prípade zrušenia účasti žalobkyne v spoločnosti súdom, nútená postaviť sa voči ďalšej veľmi neľahkej situácii, ktorá môže ohroziť stabilitu a fungovanie spoločnosti, keď bude nútená vyplatiť vyrovnací podiel žalobkyni. Z ľudského hľadiska je preto potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že za zlú ľudskú komunikáciu medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného v značnej miere zodpovedá sama žalobkyňa, nakoľko pred tragickou udalosťou to boli rodiny, ktoré sa vzájomne navštevovali a spolu veľmi dobre vychádzali, avšak po tragickej udalosti to bola práve žalobkyňa, ktorá zmenila svoje správanie k osobe konateľky, túto, resp. jej rodinu obviňovala z tragickej udalosti a jej komunikácia s konateľkou žalovaného bola vždy zameraná len na to, ako profitovať zo zdedeného obchodného podielu. Práve pre konštruktívnejšiu komunikáciu žalobkyňa, ako aj konateľka žalovaného využívali najmä komunikáciu prostredníctvom svojich právnych zástupcov, aj keď konateľka žalovaného bola pripravená komunikovať so žalobkyňou aj osobne. Pri zmene správania žalobkyne k osobe konateľky žalovaného, je táto pripravená komunikovať bez akýchkoľvek predsudkov a štandartne. Konateľka žalovaného má za to, že žalobkyňa má dôvod za záchranu spoločnosti prejaviť jej trochu úcty a správať sa k nej ako k osobe, ktorá sa starala doteraz o ich spoločný majetok tak, aby neskončil v konkurze. Čo sa týka zdravotného dôvodu dcéry žalobkyne, pre ktoré žalobkyňa bola nútená nadobudnúť po svojom zosnulom manželovi aj obchodný podiel v spoločnosti, má žalovaný za to, že pokiaľ by tento obchodný podiel aj nadobudla jej dcéra, napriek svojim zdravotným problémom sa nemusela zúčastňovať valného zhromaždenia, ani by nemusela riešiť svoje práva a povinnosti spoločníka osobne, nakoľko jej Obchodný zákonník aj Spoločenská zmluva spoločnosti umožňujú zastupovanie na základe plnej moci pri výkone práv a povinností spoločníka. 9. Žalovaný v odvolaní napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania, ako aj priznanú výšku. Podľa názoru žalovaného v danom prípade bolo namieste aplikovanie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol o zrušení účasti žalobkyne v spoločnosti nie sú dôvodmi, nakoľko žalovaný nijako nezavinil, nemohol ovplyvniť skutočnosť, že súd vzal do úvahy len ľudské a citové dôvody. V prípade, ak by odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., má žalovaný za to, že priznaná suma náhrady trov právneho zastúpenia je v rozpore so zákonom. Vo vyčíslení sa nachádza aj položka - tretí úkon podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 11.6.2015 vo výške 61,85 Eur, o ktorom podaní nemá žalovaný žiadnu vedomosť a takéto podanie mu nebolo zo strany súdu ani doručené, ani nebol uzrozumený o tom, že by takýto návrh bol zo strany žalobkyne v tejto veci podaný. Ak by aj bol podaný, považuje ho žalovaný za neúčelný, nakoľko už v predchádzajúcom konaní vedenom medzi tými istými stranami na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 16Cb 3/2014, bol návrh na vydanie predbežného opatrenia rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici právoplatne zamietnutý. Z uvedeného dôvodu priznaná náhrada za jeden režijný paušál v roku 2015 nie je dôvodná. Zároveň žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď právnemu zástupcovi žalobkyne priznal okrem náhrady trov za jednotlivé úkony právnych služieb aj náhradu za stratu času. Žalovaný má za to, že náhrada za stratu času nemala byť priznaná vôbec, a to za žiaden úkon právnej služby. Uvedené náklady, pokiaľ vôbec vznikli, nie sú trovami, potrebnými na účelné uplatňovania práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Pre priznanie náhrady za stratu času chýba účelnosť bránenia práva prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu so sídlom advokátskej kancelárie v mieste vzdialenom viac ako 100 km od miesta sídla súdu, na ktorom sa predmetné konanie viedlo. Aj keď má žalobkyňa právo zvoliť si advokáta, toto jej právo nemožno automaticky stotožniť s právom na náhradu trov konania. Súd teda musí okrem zásady úspechu vo veci prihliadať aj na účelnosť trov v tomto konaní vynaložených. Obe tieto podmienky sú rovnocenné a musia byť splnené súčasne. Tento názor žalovaný opiera o názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03 z 9.9.2004. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyni nebránila žiadna skutočnosť v tom, aby si zvolila advokáta so sídlom v sídle okresného súdu, ktorý vec prejednal, resp. podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktoré je vzdialené len 20 km od sídla súdu. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,74 Eur. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný v odvolaní nijako nespochybnil odôvodnenie súdu prvého stupňa a ničím nepreukázal pochybenie súdu pri rozhodovaní. Žalobkyňa poukázala na to, že v rámci konania bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného dochádzalo k viacerým konfliktom týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti a vzťahy medzi nimi znemožňujú žalobkyni spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. Nakoľko žalobkyňa nemohla jednostranne vystúpiť ako spoločník zo spoločnosti, nemala inú možnosť, ako domáhať sa svojich práv súdnou cestou, nakoľko všetky rokovania s konateľkou žalovaného ohľadom odpredaja obchodného podielu boli neúspešné. 11. K námietke žalovaného ohľadne priznaných trov konania žalobkyňa uviedla, že pri rozhodovaní o trovách konania sa aplikuje zásada úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia §150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak len ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitého zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Svoj právny názor oprela o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2M Cdo 17/2009 a uviedla, že žalovaný vo svojom odvolaní relevantne neodôvodnil dôvod, pre ktorý by súd mal uplatniť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa teda považuje rozsudok za zákonný a dostatočne odôvodnený. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi ( § 380 ods. 1 CSP ), nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ) pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil účasť žalobkyne v spoločnosti žalovaného nie je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, ako vecne správne potvrdil. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil v zmysle § 388 CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený odvolacím súdom podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu. 13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.6.2015 domáhala zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. v spoločnosti TC TRADE, spol.s.r.o. Zvolen podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. Samostatným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.6.2015 žiadala žalobkyňa o vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému previesť, scudziť, ani inak zaťažiť právom tretích osôb, dlhodobo prenajať, ani inak nakladať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., obec F., k.ú. F., ako parcela registra „C“, pod parcelným číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX.m2, pod parcelným číslom XXXX/XX . zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX.m2, pod parcelným číslom XXXX/XXX. zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXm2, pod parcelným číslom XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX.m2, stavba - garáže súpisné číslo XXX postavené na parcele č. XXXX/XX a stavba - S. G. súpisné číslo XXXX postavené na parcele č. XXXX/XX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13Cb 29/2015-69 zo dňa 2.7.2015 návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že v návrhu nie je preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobkyni k nezvrátiteľnému následku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2015. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyni vyhovel a rozhodol o jej zrušení účasti spoločnosti žalovaného. 14. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení ( ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 15. Podľa § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka, obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane. 16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel v spoločnosti žalovaného dedením v súlade s § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka po svojom zosnulom manželovi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného bola komunikačná bariéra následkom tragickej udalosti, ktorá sa udiala dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej zahynul manžel žalobkyne, ako aj manžel a G. konateľky žalovaného. V konaní bolo súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistené, že žalobkyňa obviňuje rodinu konateľky žalovaného za smrť svojho manžela, následkom čoho sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že od žalobkyne nie je možné spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvala. Žalobkyňa pred podaním žaloby na súd robila kroky, následkom ktorých chcela, aby celá spoločnosť bola odpredaná tretej osobe, s čím konateľka žalovaného nesúhlasila. Taktiež bola ochotná odpredať obchodný podiel konateľke žalovaného, avšak sa na cene prevádzaného obchodného podielu nedohodli. Z dôvodu, že ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje zásadu, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby o zrušení jej účasti v spoločnosti žalovaného. Zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti môže súd len v prípade, ak od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Odvolací súd sa v danom prípade v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z ľudského hľadiska, ako aj vzhľadom na vzťahy medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného je daný dôvod na zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že skutočnosť, že žalobkyňa viní za smrť svojho manžela, G. konateľky žalovaného, následkom čoho má jej dcéra vážne zdravotné problémy možno považovať za takú skutočnosť, na základe ktorej nemožno od žalobkyne požadovať, aby v spoločnosti žalovaného naďalej zotrvala. Je preukázané, že žalobkyňa sa snažila pred podaním žaloby dospieť s konateľkou žalovaného k dohode, avšak bezúspešne. Tvrdenia žalovaného, že jeho konateľka utrpela minimálne takú istú traumu, ako žalobkyňa, sú v danom prípade právne irelevantné, nakoľko konateľka žalovaného chce pokračovať v podnikateľskej činnosti a zotrvať ako spoločníčka aj so svojimi deťmi v spoločnosti žalovaného. Aj keď trauma konateľky žalovaného je evidentná a tragická udalosť na ňu mala také isté dôsledky, ako na žalobkyňu, odvolací súd poukazuje na to, že konateľka žalovaného sa rozhodla sama ďalej pokračovať v podnikateľskej činnosti žalovaného. Išlo výlučne o jej rozhodnutie, ktoré však nemôže mať vplyv na žalobkyňu, ktorá z dôvodu smrti manžela nie je schopná a ani ochotná v spoločnosti žalovaného zotrvať. 17. K odvolaniu žalovaného ohľadne trov konania odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v danom prípade mala v spore plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neaplikoval v danom prípade ustanovenie § 150 O.s.p., nakoľko práve žalovaný prostredníctvom svojej konateľky zavinil vznik sporu, keďže so žalobkyňou aj napriek jej pokusom nebola uzatvorená žiadna dohoda. Odvolací súd sa však stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia a k tomu prislúchajúcemu režijnému paušálu spolu s DPH za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( predtým predbežného opatrenia), nakoľko žalobca bol vo veci tohto návrhu neúspešný. Aj pre rozhodnutie o náhrade trov celého konania je určujúci procesný výsledok konania o podanej žalobe. Každý úkon, každé platenie trov podlieha však ďalšej podmienke pre priznanie ich náhrady, a to z pohľadu ich účelnosti. Ak s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( predtým predbežného opatrenia ) žalobkyňa v konaní neuspela, nemožno ani náklady s tým spojené považovať za účelne vynaložené. Preto jej za úkon právnej služby - podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( predbežného opatrenia ) v sume 61,85 Eur, režijný paušál v sume 8,39 Eru, DPH v sume 14,05 % a súdny poplatok v sume 33,-Eur nevznikol nárok. Preto odvolací súd trovy konania priznané súdom prvej inštancie znížil o 33,- Eur súdny poplatok a o 84,29 Eur trovy právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 18. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že právnemu zástupcovi žalobkyne nevznikol nárok na náhradu straty času stráveného cestou, nakoľko žalobkyňa má právo zvoliť si advokáta bez ohľadu na jeho vzdialenosť, a preto žalobkyni vzniklo právo aj na náhradu trov konania za stratu času strávenú cestou jej advokáta, ktorý úspešne zastupoval jej záujmy v konaní. 19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je rozsahu zrušenia účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 864,77 Eur. 20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci samej v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP, v nadväznosti na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie. 21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP. 22. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je príustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)