Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208965 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715208965.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o maloletú G. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov - matky B. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, XXX XX Y. a O. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX E. S. č. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/343/2015-95 zo dňa 12. 04. 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/343/2015-145 zo dňa 22. 09. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženia výživného pre maloletú G. L., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletá“). zamietol (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti konanie zastavil (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/188/2013-44 zo dňa 27. 08. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2013, bolo rozhodnuté o rozvode manželstva matky maloletej (ďalej aj „matka“) a otca a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode, a to k X. L., nar. XX. XX. XXXX a k G. L., ktoré boli zverené do starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletého X. L. výživným v sume 90,- Eur mesačne a na maloletú G. v sume 70,- Eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol otec nezamestnaný, mal príjem z predávania vlastných výpestkov (predávanie F., F. X.). Bol vlastníkom rodinného domu, dvoch motorových vozidiel. V čase predchádzajúcej úpravy výživného matka mala príjem v priemere 462,- Eur a poberala daňový bonus vrátane rodinných prídavkov na dve deti vo výške 42,- Eur. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C 14/2016 súd prvej inštancie zistil, že otec podal návrh na zníženie výživného na plnoletého X. L.. Jeho návrh bol zamietnutý. Aktuálne je otec nezamestnaný, evidovaný je na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v J. od 10. 10. 2011. Je vlastníkom trojizbového rodinného domu v k.ú. obce E. S.. S deťmi sa nestýka, nekontaktuje ich (ani telefonicky) z dôvodu, že nejavia o neho záujem. Otec uviedol, že má príjem cca 270,- Eur z predaja vlastných K. zo Y.; mesačne má výdavky vo výške 120,- Eur (za energie) a 55,- Eur -výživné. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi (o ktorú nepožial), sociálnych, resp. nemocenských dávok. Matka v súčasnej dobe žije s maloletou a s plnoletým X. L. v dvojizbovom byte, ktorý patrí do jej osobného vlastníctva. Matka je zamestnaná ako B. S. alebo W. K.. Plnoletý syn je študentom X. ročníka M., maloletá je žiačkou X. ročníka základnej školy. Jej čistý priemerný mesačný zárobok je v sume 863,05 Eur, poberá rodinné prídavky a má uplatnený aj daňový bonus. Od júna r. 2015 otec platí na obidve deti minimálne výživné v sume 55,- Eur. Podľa názoru okresného súdu od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia o viac ako dva roky, pričom je nesporné, že sa zvyšujú náklady spojené s jej výživou. K zmene pomerov na strane otca nedošlo, pretože je naďalej nezamestnaný a okruh jeho vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Na strane matky došlo síce k zvýšeniu príjmu v priemere o 401,- Eur, avšak pri doteraz určenom výživnom zo strany otca, ktoré je nepostačujúce, vzhľadom na vek a potreby detí, matka zo svojho príjmu kompenzuje všetky náklady spojené s výchovou a výživou detí. Pokiaľ otec žiadal znížiť výživné na minimálnu výšku výživného, okresný súd jeho návrh zamietol ako nedôvodný, pretože otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal snahu si zvýšiť príjmy či už z predaja vlastných prebytkov, prípadne sa zamestnať. Celkový zdravotný stav otca je dobrý, je práceschopný. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca naďalej platiť výživné na maloletú vo výške 70,- Eur mesačne, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec návrh v časti o zníženie výživného na plnoletého syna vzal späť, a teda v dôsledku dispozičného oprávnenia otca okresný súd konanie v tejto časti zastavil (§ 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „ O.s.p.“). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p.. 2. Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd „zamietol“ rozhodnutie okresného súdu. Uviedol, že na jeho strane sú splnené predpoklady na zníženie výživného. V súčasnej dobe je nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky. Má XX rokov, pričom bezúspešne si hľadá zamestnanie. Príjem matky od rozvodu manželstva sa zvýšil zo 470,- Eur na 846,- Eur. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 46,- Eur, vlastní chatu, pozemky, byt na Y. Z. a taktiež aj nehnuteľnosti v A.. Doposiaľ nezaplatil poistné za rok 2016. Jeho podielové listy v Z. E. S. majú hodnotu 4,- Eur za kus (má ich v počte XX kusov). Jeho zdravotný stav sa zhoršuje pre sústavné trestné oznámenia zo strany matky maloletej, preto má B. a musí užívať lieky. Nie je pravdou, že má mesačne príjem vo výške 200,- Eur, ale vo výške 323,- Eur z predaja X. za 4 mesiace, čo predstavuje 80,77 Eur za mesiac. Živnosť musel zrušiť kvôli chorobe (I.). K lekárovi (ktorý je kamarátom matky) nechodí, pretože nemá nárok na vyplatenie práceneschopnosti. Výživné na maloletú uhradil z predaja vecí z interiéru a exteriéru, pričom mu finančne pomohla jeho priateľka. Opätovne zdôraznil, že sa jeho manželke zlepšila životná úroveň, ktorá môže predať nehnuteľnosti a jeho syn, ktorý je vysokoškolákom, má možnosť privyrábať si. 3. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že je samoživiteľkou a z jedného platu je náročné vyživovať troch ľudí. Maloletá končí X. ročník základnej školy. Plnoletý syn A. a chce pokračovať v štúdiu. Podľa jej názoru výživné na maloletú v sume 70,- Eur a na X. L. v sume 90,- Eur nie je postačujúce. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní. Na obidve deti platí súhrnne výživné vo výške 55,- Eur. Posledné roky ich manželstva svojím správaním ich psychicky týral, zastrašoval, vyhadzoval ich z domu, čo negatívnym spôsobom vplývalo na ňu a na deti. Ich odchod z domu bol dramatický, pričom otec ich neustále SMS a listami zastrašuje, vyhráža sa im. Podľa jej názoru otec nechce pracovať. Od predchádzajúcej úpravy výživného sa na stane otca nezmenili pomery. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne poukázal na zvýšenie príjmu na strane matky. Uviedol, že sa nechce už kontaktovať s deťmi, ani s matkou. Jeho finančná situácia sa zhoršila. Deťom finančne pomáhajú aj rodičia matky. Opätovne zdôraznil, že kvôli svojmu veku a kvôli zdravotným problémom ho žiaden zamestnávateľ nezamestná, pričom si potrebuje oddýchnuť a vysporiadať si život. 6. Odvolanie otca bolo podané dňa 09. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). 7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP vyplýva: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 11. Pokiaľ ide o skutkové závery okresného súdu, na základe ktorých okresný súd dospel k tomu, že nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného pre maloletú, s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 12. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“, resp. „ZR“) na zmenu súdnych rozhodnutí explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Pretože predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.. 13. Z obsahu spisu odvolací zistil, že o predchádzajúcej úprave výživného na maloletú rozhodol Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 11P/188/2013-44 zo dňa 27. 08. 2013. Je nesporné, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo na strane maloletej k zmene pomerov, pretože výdavky spojené s jej výživou za tri roky vzrástli, čo je dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, nákladov na jej výživu a na uspokojenie jej osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili v súvislosti s jej vekom. Z toho logicky vyplýva, že v tomto prípade existuje základný zákonný dôvod na zvýšenie výživného na strane maloletej. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nedošlo porovnaním majetkových, sociálnych pomerov na strane otca oproti predchádzajúcej úprave k objektívnej ani k subjektívnej zmene okolností, ktoré by odôvodňovali úpravu výživného (spočívajúcu v jeho znížení) na maloletú. Otec je naďalej nezamestnaný, nevykonáva živnostenskú činnosť, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Síce otec v odvolaní namietal v rozsudku okresného súdu uvedenú aktuálnu výšku jeho príjmu (270,- Eur mesačne), avšak tento príjem z predaja vlastných Z. a K. Y. Y. deklaroval samotný otec v konaní pred súdom prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa otec kvôli jeho zdravotnému stavu nemohol zamestnať, eventuálne že si intenzívne hľadá zamestnanie (túto skutočnosť v konaní nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi). Otcovi taktiež nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto konaní okresnému ani odvolaciemu súdu neprislúchalo hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, pretože by došlo k neprípustnej reparácii pôvodného (už právoplatného) rozhodnutia, keďže sa otec vzdal práva podať odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/188/2013-44 zo dňa 27. 08. 2013, na základe ktorého mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 70,- Eur mesačne. Za uvedeného zisteného skutkového stavu veci by bolo v rozpore so záujmami maloletej, aby otec bol povinný na jej výživu zníženým výživným, a to s prihliadnutím na jeho nezodpovedný prístup k plneniu si svojej základnej rodičovskej povinnosti, t.j. vyživovacej povinnosti voči maloletej určenej súdnym rozhodnutím. 16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zvýšenie príjmu, eventuálne zmena majetkových pomerov na strane matky, resp. finančná výpomoc zo strany rodičov matky, nemá vplyv na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Ako už bolo uvedené, primárnou povinnosťou otca v rámci jeho rodičovských povinností je plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Nie je možné vyčítať matke, ktorá sa osobne stará o maloletú, že vyvíja maximálne úsilie za účelom zvýšenia príjmu, aby mohla zabezpečiť riadnu starostlivosť a výživu maloletej a plnoletého syna, ktoré by mal vyvíjať povinný rodič, a to otec (čo v danej veci absentuje). Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5, prvá veta ZR, z ktorého vyplýva: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.“, a teda nezaplatenie poistného (na ktoré otec v odvolaní poukazuje) je právne irelevantné. 17. Pretože v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov na strane otca, ktoré by vyžadovali zmenu rozhodnutia spočívajúcu v znížení výživného na maloleté dieťa, z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (tretí výrok), pri ktorom okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. účinného do 30. 06. 2016. 18. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže CMP neustanovuje inak. 20.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).