Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3CoE/147/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210840 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715210840.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí: P. M., narodený XX.XX.XXXX a W. M., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom R. F., X. Q. Y. H. vo N., deti rodičov: matka: H. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., A. M. XXXX/XX a otec: D. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., D. XX, o odvolaní otca maloletých detí zo dňa 15.08.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 8Em/7/2015-29 zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : Odvolanie otca maloletých detí o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil otcovi maloletých detí pokutu vo výške 200 eur postupom v súlade s ustanovením § 273 ods. 1 O.s.p. po tom, čo predošlá výzva súdu, zaslaná otcovi maloletých detí, ktorý neplní dobrovoľne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 O.s.p., zostala bezvýsledná. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že mal preukázané, že otec maloletých detí nerešpektuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/81/2014-13 zo dňa 05.11.2014 a rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/487/2013-220 zo dňa 08.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2016 a vykonateľnosť dňa 16.04.2016, keď z jeho strany dochádza k sústavnému a opakovanému porušovaniu povinnosti vrátiť deti ich matke po vykonaní styku s deťmi v mieste a v čase stanovenom súdnym rozhodnutím, a to aj napriek predchádzajúcej výzve zaslanej súdom povinnému rodičovi v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 O.s.p. s upozornením na možnosť ukladania pokút za ďalšie nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. 2. Otec maloletých detí podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie so stručným zdôvodnením, že podľa Ústavy SR nie je možné byť potrestaný dvakrát za ten istý skutok, uvedené skutky tak považuje za bezpredmetné, nakoľko bol už za tieto skutky riešený. 3. Podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. S účinnosťou od 01.07.2016 upravuje výkon rozhodnutia vo veciach maloletých nový procesný predpis zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok vo svojich ustanoveniach § 370 až 391, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V danej veci odvolacie konanie začalo v čase po nadobudnutí účinnosti už nových procesných úprav a to dňom podania odvolania - dňa 15.08.2016. 5. Z konštatovanej skutočnosti, že odvolacie konanie začalo už za účinnosti novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, je potom nutné posúdiť aj otázky prípustnosti podaného opravného prostriedku, ako aj funkčnej príslušnosti o tomto opravnom prostriedku rozhodnúť. 6. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 7. Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 59 až 73 CMP upravuje niektoré osobitné ustanovenia o odvolaní v mimosporových konaniach. 8. Otec maloletých detí odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým mu súd uložil v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých pokutu v súlade s postupom podľa ustanovenia § 273 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia, ktorému zodpovedá súčasné znenie ustanovenia § 382 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku. 9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 expessis verbis vymieňuje, v ktorých prípadoch je voči uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, pričom prípustnosť odvolania, ako opravného prostriedku voči uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o uložení pokuty v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, nevyplýva ani z lex generalis - Civilného sporového poriadku, ani z Civilného mimosporového poriadku, upravujúceho niektoré ustanovenia o odvolaní (§ 59-60 CMP). Civilný mimosporový poriadok v niektorých osobitných konaniach a v osobitných prípadoch upravuje výslovne možnosť podať voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, avšak vychádzajúc striktne zo zákonnej dikcie ustanovenia § 355 ods. 2 CSP CMP, pokiaľ ide o postup súdu pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých, upravený v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku, zákon výslovne pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 377 ods. 1 CMP). Pokiaľ upravuje Civilný mimosporový poriadok postup súdu pri ukladaní pokuty po tom, čo výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti zostala bezvýsledná, výslovne možnosť podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu procesná norma neupravuje (§ 382 ods. 1 a 2 CMP). Pokiaľ teda nie je možné zo žiadne ustanovenia tak CSP, ako aj CMP vyvodiť prípustnosť odvolania voči konkrétnemu uzneseniu súdu prvej inštancie, je nutné mať za to, že odvolanie voči uzneseniu súdu, postupujúceho podľa ustanovenia § 382 ods. 2 CMP, prípustné nie je. Nakoľko uznesenie vydal sudca, za daného stavu nie je potom možné z hľadiska prípustnosti opravného prostriedku vychádzať ani z ustanovenia § 239 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť a aplikovať tak ohľadom vyriešenia otázky funkčnej príslušnosti rozhodovať o podanom odvolaní ustanovenie § 248 CSP, kedy by o sťažnosti rozhodol súd prvej inštancie. 10. Napriek tomu, že v čase vydania uznesenia - dňa 12.05.2016, teda za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku súd prvej inštancie správne poučil účastníkov o možnosti podať voči uzneseniu odvolanie, avšak pokiaľ bolo predmetné uznesenie doručené otcovi maloletých detí až dňa 01.08.2016 a jeho odvolanie bolo podané dňa 15.08.2016, teda za účinnosti už novej procesnej úpravy, prípustnosť odvolania voči uzneseniu vydanému podľa ustanovenia § 273 ods. 1 O.s.p., zodpovedajúceho terajšiemu ustanovenou § 382 ods. 2 CMP, už z novej procesnej úpravy nemožno odvodiť. 11. Pokiaľ ide o rozhodnutie, voči ktorému ustanovenie § 355 ods. 2 v spojení s ustanovením § 357 CSP, resp. § 59 až 60 a § 382 ods. 2 CMP odvolanie nepripúšťa, a nie je voči nemu prípustná ani sťažnosť, ako osobitný opravný prostriedok voči uzneseniu vydanému súdnym úradníkom, je nutné mať za to, že bolo podané odvolanie smerujúce voči rozhodnutiu, voči ktorému opravný prostriedok prípustný nie je. Funkčnú príslušnosť rozhodovať si odvolací súd nemôže vyvodiť ani z intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 4 CSP, nakoľko odvolacie konanie začalo po 01. júli 2016. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nemožno eventuálne použiť ani ustanovenie § 376 CSP, umožňujúce súdu prvej inštancie rozhodnúť o odvolaní smerujúcom voči uzneseniu autoremedúrou a to pre neprípustnosť odvolania v danej veci. 12. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie otca maloletých detí, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odmietol. 13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).