Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/302/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211128 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715211128.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci výkonu rozhodnutia starostlivosti o maloletého Petra J., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky Y. F., nar XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, M. a otca F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, M., o návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 8Em/8/2015-36 zo dňa 09. júna 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh matky na výkon rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/564/2008-56 zo dňa 21.01.2009 o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zamietol. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že posledná úpravu styku v zmysle vyššie uvedeného rozsudku nebola zo strany povinného (otca maloletého) porušená. Pokiaľ maloletý syn z vlastného rozhodnutia prichádza za otcom nad rámec súdom určeného styku a proti vôli matky maloletého (oprávnenej) aj v čase, kedy má byť v osobnej starostlivosti matky, z predložených dôkazov nie je možné uzavrieť, že by bolo zo správania otca evidentné, že by otec či už fyzickým alebo psychickým pôsobením ovplyvňoval vôľu maloletého a tým nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutie o úprave styku, resp. že k uskutočňovaniu styku otca s maloletým dieťaťom počas inkriminovaného obdobia nad rámec súdom judikovaného rozsahu došlo zavinením otca, nakoľko tento nebránil svojím konaním k návratu maloletého do domácnosti matky. Právne vec súd posudzoval podľa ust. § 272 a nasl. O. s. p. Súd apeluje na rodičov dieťaťa, aby obaja dokázali rozlíšiť rodičovskú rovinu a partnerskú rovinu vzťahu s tým, že akékoľvek nezhody medzi nimi by nemali presahovať a komplikovať výkon rodičovskej úlohy, pretože záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami rodičov. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote matka maloletého odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby uznesenie zmenil tak, že návrhu matky na nariadenie výkonu vyhovie. Namietala, že v odôvodnení rozhodnutia súd cituje vyjadrenia otca maloletého a s týmito vyjadreniami sa stotožňuje bez toho, aby si overil pravdivosť tvrdení otca i skutočný stav. Súd sa nezaoberal potrebným dokazovaním, ktoré bolo predpokladom, aby mohol zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Rovnako Úrad práce sociálnych veci a rodiny Zvolen pracovisko Detva vo svojej správe pre súd len cituje vyjadrenia povinného F. J., ktoré sú samá lož a nepravda. Úrad práce nevykonal žiadne objektívne zistenia, jeho správa nemá žiadnu dôkaznú a výpovednú hodnotu. Na zistenie skutkového stavu mal súd vypočuť aj druhú stranu, teda navrhovateľku, prípadne súd mohol svojimi vlastnými pracovníkmi zabezpečiť objektívne zistenia vo veci, potom by nemohol vydať zamietavé súdne rozhodnutie o jej návrhu. Je síce pravda, že otec fyzickým násilím nenútil maloletého niečo konať, resp. nekonať, ale premysleným a zákerným psychickým každodenným pôsobením spôsobil v duši maloletého to, že sa nechcel k matke vrátiť. Povinný si maloletého získava svojím benevolentným prístupom k jeho výchove a dovoľuje mu i to, čo mu ona v rámci jeho výchovy musí zakazovať. Maloletého si získava aj darčekmi. Kúpil koňa, telefón, psa, trampolínu, počítač, motorku. Jej ako matke v roku 2015 ani neumožnil, aby so synom strávila Vianoce a Silvester. Dňa 23.12.2015 maloletý odišiel do M. s tým, že ide kúpiť darčeky. Potom odišiel za otcom, otec ho domov nepriviezol a nechal ho u seba, hoci podľa súdneho rozhodnutia mal maloletý byť u matky. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca maloletého, že sa chcel s matkou dohodnúť na úprave styku, pretože keď mu telefonovala nedvíhal telefón a dokonca si jej číslo zablokoval. Keď bol maloletý u otca otec ho nikdy nepresviedčal o tom, že by sa mal po čase strávenom u neho vrátiť k matke. Naopak, umožňoval maloletému zotrvať u neho i mimo upraveného styku a vybudoval tak u neho názor, že nie je potrebné rozhodnutie súdu rešpektovať a dodržiavať. Bola ochotná umožňovať styk maloletého s povinným i nad rámec súdneho rozhodnutia, o čom svedčí aj ich dohoda spísaná na ÚPSVaR pracovisko Detva dňa 02.03.2016. Povinný to zneužil, snažil sa syna od nej odpútať. Nie je pravda, že otec syna vracal matke riadne a načas, ako sa konštatuje v správe ÚPSVaR. To nebola pravda a niky to ani nezisťovali. A pokiaľ toto pracovisko navštívila ona nikdy neboli ochotní riešiť jej oprávnené súdom uznané nároky, neboli vyhotovované žiadne zápisy z jej návštev a požiadaviek. K trestnému podaniu otca zo dňa 20.01.2016 uvádza, že v tento deň mal právo stretnúť sa so synom v čase od 16 do 18 hod. Syna otcovi v tento deň nedala len preto, že si bola istá, že by ho načas nevrátil, aby nemohla ona so synom ísť na výlet naplánovaný do Čiech nasledujúci deň. So synom nejednala drzým a neprimeraným spôsobom, ako tvrdí otec, synovi kľudným spôsobom len povedala, že také deti čo utekajú od rodičov môžu dať aj do polepšovne. Pravdivé nie je ani tvrdenie otca, že sám maloletý sa rozhodol, že bude bývať u neho a nechce sa vrátiť k matke, povedal jej to sám syn, ale potom to poprel. Rešpektuje právo dieťaťa na to, aby sa samé vyjadrilo, u ktorého rodiča chce bývať, ale jedná sa o syna ešte veľmi malého, aby mohol sám a správne zvážiť účinky a správnosť svojho rozhodnutia. Matka má výhrady aj voči starostlivosti otca o maloletého. Keď bol syn u otca skoro sa obesil na kovovom oplôtku, okrem toho aj veľmi spadol, čo jej otec zatajil, ale syn mal na hrdle viditeľné stopy a tento úraz má zapísaný aj v zdravotnej dokumentácii. Rovnako keď syn ochorel, otec to matke zatajil. Otec má nevlastného brata, ktorý je zdravotne postihnutý (downov syndróm), ku ktorému vozil aj maloletého. Postihnutý maloletého bil a vyzliekal sa pred ním, a maloletý sa jej tiež sťažoval, že keď ujo robí zle, vyčítajú to jemu. Počas doby u otca maloletý často plakal a bál sa z dôvodu, že otec mal incidenty so svojou tetou a jej synom Y., viackrát zasahovala aj polícia. Otec pracuje v lese s traktorom a syna niekedy nosí so sebou a pri práci v lese je s ním v kabíne traktora. Obáva sa o zdravie a život maloletého. Čo sa týka oblečenia od otca chodí syn špinavý a tiež u otca nemá dostatok vhodného oblečenia. 4. Otec maloletého navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým súd návrh matky zamietol, považuje za správne. Podľa jeho názoru súd vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodol nezávisle a nestranne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z relevantných dôkazov, teda nielen z vyjadrení otca, ale aj z vyjadrení matky, zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva a z trestných spisov nachádzajúcich sa na OO PZ Hriňová. V odôvodnení súd výslovne uvádza, že „... zo zhodných tvrdení účastníkov vykonávacieho konania vyplýva jednoznačný záver, že k situácii, že maloletý sa nachádza u otca aj počas obdobia kedy má byť podľa rozhodnutia súdu v osobnej starostlivosti matky, dochádza na základe samotného rozhodnutia maloletého o čom svedčia vyjadrenia nachádzajúce sa v spise na viacerých miestach. ...“ Samotná matka v konečnom dôsledku spochybňuje predmetné rozhodnutie súdu, resp. aj odôvodnenie, nakoľko uviedla že „nebránim synovi v styku s matku, neporušujem povinnosti vyplývajúce mi zo súdom upraveného styku s maloletým tým, že by som ako otec svojvoľne a nad rámec súdnej úpravy vykonával styk s maloletým, čím by som zasahoval do oprávnení preferenčného rodiča v tomto prípade matky.“ Jediné na čo matka poukazuje v odvolaní je skutočnosť, že premysleným a zákerným psychickým každodenným pôsobením spôsobujem v duši syna to, že sa nechce vrátiť k matke. Z uvedeného vyplýva, že nie ja porušujem povinnosti zo súdom upraveného styku s maloletým, sama matka uvádza, že sa k nej syn nechce vrátiť. Táto skutočnosť však nie je predmetom vedeného konania resp. jej vzťah so synom. Nie sú založené na pravde tvrdenia matky týkajúce sa toho, že syn je zrejme pod mojím vplyvom, silným a emotívnym tlakom, nakoľko 10-ročný maloletý vie dostatočne, jasne a pravdivo bez akéhokoľvek ovplyvňovania vyjadriť svoj názor, kde sa chce a kde nechce naďalej zdržiavať. Nikdy som svojho syna nepoužil ako nástroj pomsty voči matke, hoci s matkou nemám dobrý vzťah. Zároveň nie je pravdivé ani jej tvrdenie, že jej neustále vyčítam náš rozchod a to, že si našla nového priateľa. Ďalej otec poukazuje na to, že na Okresnom súde vo Zvolene je vedené súdne konanie vo veci návrhu otca na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému pod sp. zn. 5P/259/2015, že k podaniu tohto návrhu otca viedla skutočnosť, že maloletý chce tráviť čas u neho. Preto navrhuje, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Súčasťou tohto návrhu je aj úprava styku matky s maloletým, z čoho je zrejmé, že zo strany otca nedošlo k bráneniu styku matky so synom a podstatné je i to, že pokiaľ vykonával styk s maloletým nad rámec súdneho rozhodnutia k tomuto došlo na základe rozhodnutia maloletého. V spomenutom konaní bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru pedopsychológie. Toto nezávislé a odborné znalecké posúdenie bude významné aj pre toto konanie. V odvolaní matka opísala mňa, ako otca veľmi nezodpovedného, ktorý priamo ohrozuje zdravie maloletého, že maloletý chodí špinavý. V protiklade s týmto však došlo medzi nimi ako rodičmi k spísaniu dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dňa 02.03.2016. Zo znenia dohody je zrejmé, že matka súhlasí s rozšíreným stykom, resp., že syn je do času rozhodnutia súdu o zmene výkonu rodičovských práv oprávnený zostať u otca (od 06.03.2016), preto sa otcovi celé toto konanie o výkon rozhodnutia javí ako obštrukčné a nedôvodné. 5. Opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Predmetný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol na súd podaný dňa 04.08.2015 a okresný súd o ňom rozhodol dňa 09.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané dňa 21.07.2016 a vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 07.09.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb.. Zákon č. 99/1963 Zb. Nahradili ho tri procesné kódexy, a to okrem uvedeného CSP, aj zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), taktiež účinné od 01.07.2016. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Právnej úprave výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravenej v ust. § 272 a nasl. O. s. p. zodpovedá od 01.07.2016 nová právna úprava obsiahnutá v ust. § 370 a nasl. CMP. Aj v zmysle novej právnej úpravy platí, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP), ktorým bol upravený styk s maloletým (§ 370 ods. 1 CMP) - daný prípad. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky spolu s napadnutým uznesením okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody matky odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. 13. Okresný súd v podrobnostiach a do detailov uvádza všetky zistené skutočnosti a dôkazy, na ktorých je založený výsledok rozhodnutia. Matka maloletého v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, či okolnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali okresným súdom zistený skutkový stav vo veci a v nadväznosti na tento skutkový stav prijaté závery okresného súdu. Predmetom konania okresného súdu bolo rozhodovať o návrhu na výkon exekučného titulu - právoplatného rozhodnutia o úprave styku maloletého s otcom, nebolo preto dôvodné a účelné zaoberať sa takými námietkami matky (ako zmenou v citovej náklonnosti dieťaťa, či už k rodičovi povinnému alebo k rodičovi preferenčnému a pod. hoci len v dôsledku nesprávneho pôsobenia povinného rodiča....), ktoré s týmto konaním priamo nesúvisia, a na ktoré bolo prihliadané v konaní základnom teda v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, resp. ktorými námietkami bude úlohou súdu zaoberať sa (v inom konaní) v konaní o zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré ako zo spisu vyplýva prebieha pod sp. zn. 5P/259/2015 na Okresnom súde Zvolen na návrh otca maloletého (podľa zistenia odvolacieho súdu uvedené konanie k dnešnému dňu nie je skončené, na deň 22.11.2016 je vo veci vytýčené pojednávanie). 14. V prejednávom prípade ide o osobitú situáciu, kedy realizácia styku maloletého s otcom neprebieha tak ako ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie (exekučný titul), ale prebieha nad rámec súdom upraveného styku, avšak na základe rozhodnutia samotného maloletého, teda okolností, ktoré povinný rodič ovplyvniť nedokáže a ktoré mali za následok vážne zmeny v celkovom vzťahu dieťaťa, či už k rodičovi povinnému alebo k rodičovi preferenčnému (v tomto prípade k matke). V takomto prípade je potrebné o to viac dôsledne skúmať, či si povinný rodič (otec) mohol alebo nemohol splniť svoju povinnosť dieťa vrátiť matke v presne stanovený čas, resp. styk v čase neurčenom súdnym rozhodnutím maloletému odmietnuť (či uskutočnenie výkonu rozhodnutia formou obmedzenia styku na presne súdom určený čas trvania proti vôli dieťaťa nepoškodí dieťa v jeho psychickej popr. i jeho fyzickej stránke). Ak by realizácia vykonateľného rozhodnutia formou jeho výkonu bola v rozpore so záujmami maloletého, najmä v rozpore s jeho právom na zdravý fyzický i psychický vývin vtedy platí, že napriek tomu, že je základným účelom vykonávacieho konania zabezpečenie splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím, tento účel nie je možné dosiahnuť tak, že by samotným núteným výkonom boli porušené práva dieťaťa, ktoré mali byť právoplatným a vykonateľným rozhodnutím garantované. A je na posúdení súdom v inom konaní (nie vykonávacom konaní), či uvedené zmeny (napr. aj v citovej náklonnosti) predstavujú tak významnú zmenu pomerov, že ne/odôvodňujú zmenu rozhodnutia o styku rodiča s dieťaťom. 15. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že vykonateľné rozhodnutie súdu nie je zo strany povinného plnené len z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, uvedený záver plne zodpovedá obsahu spisu, zohľadňuje právo dieťaťa na zdravý fyzický a psychický vývin, ktoré právo (ako už bolo uvedené vyššie) je nutné povýšiť nad (iba) formálne vzatý výkon rozhodnutia, ktoré rozhodnutie naviac (to treba zdôrazniť) bolo prijaté zo značným časovým odstupom dňa 13.02.2009, právoplatnosť nadobudlo dňa 14.04.2009, teda pred siedmimi rokmi, v čase kedy bol maloletý útleho veku (mal 3 roky) a zohľadňovalo vtedajšie potreby maloletého. Práve vekový aspekt môže byť jedným z dôvodov, že syn s pribúdajúcim vekom v širšom rozsahu vyhľadáva spoločnosť otca než matky, čo však ešte nemusí znamenať zmenu hĺbky citovej náklonnosti syna k matke, ale môže ísť o prirodzené správanie sa chlapca v jeho veku zodpovedajúce formovaniu jeho nových záujmov s pribúdajúcim vekom typických skôr pre mužské pohlavie. 16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).