Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212741 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715212741.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej vo veci starostlivosti o maloletú V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, občianku SR, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Y. G., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, H. W., t. č. bytom N. cesta XXXX/XX-XX, XXX XX N., občianka SR, a otca C. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX H. W., občan SR, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletej voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/19/2015-43 zo dňa 30. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že určil otcovi maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 80 € na sumu 100 € mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa Zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 10. 2015 vo výške 40 € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/10/2013-39 zo dňa 14. 10. 0213 v časti o výške výživného. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným 7.9.2015 požiadala súd o zvýšenie výživného na maloletú V. G.. Návrh odôvodnila tým, že výživné na maloletú V. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 7P/10/2013-39 zo dňa 1.5.2013 vo výške 80 Eur mesačne. V tom čase mala maloletá V. 10 rokov a od tej doby náklady na jej výchovu podstatne vzrástli. Maloletá V. je žiačkou 8. ročníka Základnej školy J. E. vo A.. Do školy dochádza autobusom prímestskou linkou z N. na zastávku pri hoteli T. vo A. a potom prestupuje na MHD na L.. Uviedla, že s priateľom Y. L. býva v 2-izbovom byte, ktorá má maloletá V. svoju izbu. Náklady na bývanie si delia s priateľom na polovicu, ona platí 155 Eur, spláca pôžičku, ktorú si brala na zariadenie bytu vo výške 37 Eur a za mobil 20 Eur. Uviedla, že pracuje ako predavačka - pokladníčka v N. vo A. a jej zárobok v čistom je okolo 400 Eur. Otec maloletého dieťaťa je pravdepodobne oficiálne nezamestnaný, ale od maloletej V. vie, že pracuje ako predajca odevov a príležitostne robí rozvoz mlieka a vypomáha pri oprave automobilov v autoservise vo A.. Maloletá chodí každý druhý víkend k otcovi do domácnosti, kde spoločne s ním žijú aj jeho rodičia. Odporca maloletej nad rámec výživného nič nekupuje. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 140 Eur mesačne od 1.9.2015. Právny zástupca otca maloletého dieťaťa súdu predložil dňa 15.10.2015 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného nemôže súhlasiť, lebo suma, ktorú matka požaduje, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a nie je v možnostiach otca maloletého dieťaťa takú výšku výživného platiť. Uviedol, že otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný a nemá stabilný mesačný príjem. Jeho príjem momentálne nemôže pokryť ani jeho nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré má, pričom dáva do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť ku svojej dcére Nikole. Pokiaľ ide o jeho mesačné výdavky, tieto sú 80 Eur výživné na maloletú Karin, 40 Eur výživné na maloletú Nikolu, 116 Eur splácanie úveru a 60 Eur prispieva rodičom na bývanie, stravu, pranie a žehlenie. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že trvá na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch, ktoré uviedla v návrhu. Čo sa týka zdravotného stavu maloletej V., momentálne sa zisťuje, či má na vaječníku zhubný alebo nezhubný nádor. Zatiaľ s tým nie sú spojené finančné výdavky. Maloletá V. navštevuje Základnú školu na L., do ktorej dochádza prímestskou a mestskou hromadnou dopravou. Kvôli statike domu sa museli odsťahovať z H. W.. Odsťahovali sa do N. a V. potom z N. dochádza do školy na L.. Uviedla, že jej mesačný zárobok je okolo 400 Eur v čistom a okrem maloletej V. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Právny zástupca otca maloletého dieťaťa uviedol, že otec maloletého dieťaťa zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 15.10.2015. Vyjadrenie doplnil tým, že otec maloletého dieťaťa je od 1.3.2015 živnostníkom s predmetom podnikania - maloobchod, veľkoobchod a neskôr s poskytovaním služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Z príjmov, ktoré sa týkajú práve toho druhého predmetu podnikania, má otec vystavené iba 3 faktúry, ktoré si vzal so sebou. V júni 2015 fakturoval 394 Eur, v júli 2015 sumu 335 Eur a v auguste 2015 sumu 160,96 Eur. Okrem toho má príjmy z predaja ošatenia, teda využíva ten prvý predmet činnosti maloobchod a veľkoobchod. Mesačný príjem zo živnosti otec odhaduje na 250 - 300 Eur. S prihliadnutím na to, že živnosť začala 1.3.2015, nebolo doteraz podávané žiadne daňové priznanie. Príjmy preto vedia vydokladovať len predloženými faktúrami. Čo sa týka výdavkov otca maloletého dieťaťa, tento si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej V. vo výške 80 Eur, má druhú vyživovaciu povinnosť vo výške 40 Eur mesačne. Pritom ide o staršiu dcéru. Jednoducho jeho príjem nie je taký, aby mohol pokryť vo vyššej miere výživné. Okrem toho spláca sumou 116 Eur mesačne splátky úveru. Je to úver, ktorý sa bral na chod domácnosti ešte v čase spolužitia s matkou maloletého dieťaťa. Úver zostal iba pleciach otca dieťaťa. Za bývanie prispieva otec dieťaťa svojim rodičom mesačne sumou okolo 60 Eur. Dá sa povedať, že rodičia ho jednoducho a jednoznačne dotujú v bývaní, lebo za 60 Eur by asi nikde bývanie nezohnal. Majetkové pomery otca dieťaťa boli presne zistené v exekučnom konaní, ktoré iniciovala matka maloletej a bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn. 7Er/153/2012. Spis by sa mal nachádzať na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Zameškané výživné bolo uhradené a exekúcia na bežné výživné bola zastavená. O zastavení exekúcie ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Uviedol, že určite nie je daný priestor na platenie výživného vo výške 140 Eur mesačne. Uviedol, že chápe, že nejaké potreby u maloletej narástli, ale nedá sa dať tam, kde nie je. Výživné nie je na minimálnej úrovni, lebo otec platí výživné vo výške 80 Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že jeho príjem je okolo 250 až 300 Eur mesačne, pričom tržby môžu byť vo výške 500 až 600 Eur mesačne, ale od toho treba u živnostníka odpočítať platby ako dane, odvody. Čo sa týka jeho prvej podnikateľskej činnosti, tú musel zanechať s prihliadnutím na druhú podnikateľskú činnosť. Ako vodič motorového vozidla pracuje pre Poľnohospodárske družstvo T., kde zastupuje ich vodičov. Oni majú 2 vodičov a keď si títo napr. čerpajú dovolenku alebo keď ho PD T. potrebuje, tak ho zavolajú. Na nahliadnutie predložil faktúry, z ktorých bolo zistené, že faktúrou č. 12015, splatnou 22.7.2015 fakturoval otec dieťaťa PD T. sumu 394,72 Eur za mesiac jún 2015, faktúrou č. 22015 zo dňa 31.7.2015 fakturoval 335,15 Eur za obdobie júl 2015 a faktúrou č. 3/2015 zo dňa 24.9.2015 fakturoval 160,96 Eur. K faktúram boli pripojené aj príjmové doklady. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v zásade sa pridržiava správy z prešetrenia rodinných pomerov. Čo sa týka nákladov spojených s maloletou V., poukázala na to, že z I. stupňa sa dostala na II. stupeň štúdia na základnej škole. Maloletá V. podľa vyjadrenia matky podstatne fyzicky narástla. Pribudli ešte výdavky na cestovanie do školy. Poukázala aj na zdravotné problémy maloletej, ktoré sú gynekologického rázu. Pri predchádzajúcom určení výživného bol príjem matky maloletého dieťaťa v priemere okolo 500 Eur mesačne a teraz je to len okolo 400 Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa sa teraz s maloletou stretáva obmedzenejšie ako v minulosti a preto z jeho strany starostlivosťou je hlavne platenie výživného. V záujme maloletého dieťaťa je zvýšenie výživného a navrhla zvýšiť výživné na sumu 120 Eur mesačne. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné na maloletú V. G. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 7P/10/2013-39 zo dňa 14.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2013. V tom čase bol vykázaný priemerná zárobok (príjem) otca maloletého dieťaťa vo výške 374,04 Eur. U matky maloletého dieťaťa bol vykázaný priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 492,55 Eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 11.9.2015 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa C. G. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia bola v období od 8.2.2014 do 31.7.2014. Zo správy Obce H. W. zo dňa 17.9.2015, že matka maloletého dieťaťa býva aj so svojou maloletou dcérou V. v rodinnom dome v obci H. W., ktorého sa stala tretinovou vlastníčkou po smrti otca. Zdroj príjmov matky maloletého dieťaťa im nie je známy. K jej správaniu na verejnosti nemajú žiadne výhrady, v komisii verejného poriadku nebola prejednávaná. Otec maloletého dieťaťa žije v rodinnom dome svojich rodičov. Zdroj jeho príjmov im nie je známy. K správaniu na verejnosti nemajú žiadne výhrady, nie je výtržník a ani nikdy nebol prejednávaný v komisii verejného poriadku. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, zo dňa 21.9.2015 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa je poberateľom invalidného dôchodku. Podľa pripojeného potvrdenia zo dňa 21.9.2015 otec maloletého dieťaťa poberal invalidný dôchodok vo výške 164,70 Eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne Zvolen bolo zistené, že priemerný zárobok matky maloletého dieťaťa po odpočítaní odvodov v období od 1.4.2015 do 31.8.2015 dosiahol 450,57 Eur. Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 22.10.2015 bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa žije spolu s maloletou V. prechodne na adrese N. cesta XXXX/XX-XX N. spolu s priateľom Y. L., nar. XX.X.XXXX v 2-izbovom byte v podnájme. Izby sú štandardne zariadené nábytkom a osobnými potrebami rodiny. Byt je udržiavaný v poriadku a čistote. Maloletá V. navštevuje 8. ročník Základnej školy J. E. vo A.. Stretávanie sa otca s maloletou prebieha každý druhý víkend podľa rozhodnutia súdu. Otec platí výživné vo výške 80 Eur mesačne. Nad rámec výživného neprispieva, maloletej osobnej veci zakupujú starí rodičia. Matka maloletého dieťaťa pracuje ako predavačka v obchodnom reťazci N. na A. potoku vo A.. Jej čistý mesačný príjem je okolo 400 Eur, na maloletú V. poberá výživné vo výške 80 Eur a 24 Eur sú rodinné prídavky. Pravidelné platby matky dieťaťa sú 160 Eur nájomné (polovicu uhrádza priateľ matky), 10 Eur internet, 37 Eur spotrebný úver, 10 Eur telefón a 26 Eur cesta do školy a zo školy pre maloletú V.. Pri šetrení bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa žije v 3-izbovom rodinnom dome jeho rodičov. Rodinný dom je v osobnom vlastníctve rodičov otca maloletého dieťaťa. Maloletá V. tam má zariadenú svoju detskú izbu, kde má svoje lôžko, skrinky, stoly, stoličku a osobné potreby. S maloletou majú vytvorený pekný vzťah. Otec platí výživné vo výške 80 Eur mesačne a kupuje maloletej darčeky na sviatky. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí v takej výške ako uviedla ona, ale navrhuje sumu vo výške 100 Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa je od marca 2015 samostatne zárobkovo činnou osobou, je predajcom tovaru. Jeho čistý mesačný príjem je okolo 400 Eur. Jeho pravidelnými výdavkami sú platba za spotrebný úver vo výške 106 Eur, 70 Eur prispieva na bývanie rodičom a 50 Eur výživné na dcéru W., 80 Eur je výživné na maloletú X.a 30 Eur telefón. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je čiastočne odôvodnený. Súd mal preukázané, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 7P/10/2013-39 zo dňa 14.10.2013. Výživné bolo určené vo výške 80 Eur mesačne. V čase určovania výživného bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa zarábal mesačne priemerne 374,04 Eur. Matka maloletého dieťaťa v tom čase zarábala v priemere 492,55 Eur. Matka maloletého dieťaťa v tej dobe, ako aj v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť len k maloletej V. a otec maloletého dieťaťa v tom čase, ako aj v súčasnosti má aj druhú vyživovaciu povinnosť k staršej dcére W.. Obidvaja rodičia splácajú úver. Od posledného rozhodovania o výške výživného prešlo u otca maloletého dieťaťa k podstatnej zmene v tom, že od 1.1.2015 poberá invalidný dôchodok vo výške 164,70 Eur mesačne. Súd po zohľadnení všetkých skutočností, priemerných zárobkov (príjmov) rodičov maloletého dieťaťa, skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť, otec maloletého dieťaťa má 2 vyživovacie povinnosti, po zohľadnení skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa je poberateľom invalidného dôchodku a okrem toho má príjem zo živnosti, pričom živnostníkom je len od 1.3.2015, je primerané zvýšenie výživného o 20 Eur zo sumy 80 Eur na sumu 100 Eur mesačne. Navrhovaná výška výživného vo výške 140 Eur mesačne v súčasnej dobe nezodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Za obdobie od 1.9.2015 do 31.10.2015 vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 40 Eur, čo je za 2 mesiace po 20 Eur. Zameškané výživné predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodne určenou výškou výživného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zároveň v prevyšujúcej časti návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu“. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v súlade s § 204 OSP odvolanie matka maloletej. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej V. výživným v sume 140 € mesačne. Odvolanie podala z dôvodu, že má za to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkaz, ktoré doteraz neboli uplatnené, pretože ich ako účastníčka konania bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Jej výsluchom, prípadne ďalším dokazovaním neboli podrobne objasnené všetky okolnosti, ktoré dokresľujú jej potrebné životné náklady a príjmy, ako aj skutočné príjmy odporcu, - okrem v rozsudku uvedených nákladov je povinná splatiť aj pomernú časť dlhov jej zomretého otca - jej priemerný zárobok v období od 01. 04. 2015 do 31. 08. 2015 nedosahuje výšku 450 €˘, ako uviedla v správe sociálna poisťovňa, ale len 400 € (dôkaz výplatné pásky za uvedené obdobie) Má za to, že súd mohol vierohodnejšie zistil skutočné príjmy otca tým, že by preveril výpisy z jeho bankového účtu. Pokiaľ ide o splácanie úveru otcom vo výške 116 € mesačne, všetky veci, ktoré boli z týchto prostriedkov zakúpené, si po rozvode ponechal otec - odporca. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 30. 10. 0215. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletej navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní uviedla všetky skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré mala k dispozícii už počas pojednávania na prvostupňovom súde. Pokiaľ matka udáva, že je povinná splácať dlhy v pomernej časti po zomrelom otcovi, uviedol, že rozhodnutie bolo vydané dňa 19. 01. 2015, a rozhodnutie o výške výživného je zo dňa 30. 10. 2015, pričom na základe osvedčenia o dedičstve je matka maloletého nie len povinná plniť dlhy, ale rovnako aj dedila určitý majetok po zomrelom. Pokiaľ ide o splácanie úveru, ktorý otec spláca, tento bol nevyhnutný zobrať ešte počas trvania manželstva s matkou maloletej a následne aj splácať. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods.2 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 OSP a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Podľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v súdenej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky matky voči rozsudku okresného súdu považuje za nedôvodné. Odvolací súd v konaní nezistil, že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Práve naopak, z rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom rozsahu posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii je prvostupňový súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd ešte udáva. Podľa § 163 ods. 1,2 OSP rozsudok odcudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôvod výnimočnosti zmeny rozsudku spočíva v tom, že v pôvodnom rozhodnutí súd rozhodoval o dávkach a nemohol spoľahlivo predvídať, ako sa zmenia okolnosti rozhodujúce pre výšku a ich ďalšie trvanie v čase, keď nastala ich splatnosť. Platná právna úprava výživného, na ktorú odkázal v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd predpokladá úpravu výživného pre deti vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí a príjmov a majetkovým pomerom rodičov. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Predmetom konania bola zmena práv a povinností rodičov k maloletej V. G., a to návrh na zvýšenie výživného zo sumy 80 €, nakoľko došlo k zmene pomerov od rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/10/2013-39 zo dňa 14. 10. 2013. Prvostupňový súd správne ustálil a zistil, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov. Prvostupňový súd správne skúmal zmenu pomerov tak na strane matky, na strane otca, ako aj maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne odôvodnený. Od poslednej úpravy výživného určenej rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/10/2013-39 zo dňa 14. 10. 2013 a po zohľadnení všetkých skutočností, tak ako to uviedol prvostupňový súd v odôvodnení, (príjmov rodičov maloletého dieťaťa, skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť, otec maloletého dieťaťa má dve vyživovacie povinnosti, po zohľadnení skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa je poberateľom invalidného dôchodku od 01. 01. 2015, a okrem toho má príjem zo živnosti, primerane zvýšil výživné o 20 €. V prevyšujúcej časti nárok zamietol. Pri výživnom nejde len o pokrytie nákladov na výživu, v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine, má dieťa právo podieľať sa na dosiahnutej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, výška výživného závisí na schopnostiach a možnostiach osôb povinných výživou. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ v odvolaní matka namieta, že neboli podrobne objasnené všetky okolnosti, ktoré dokresľujú jej potrebné životné náklady a príjmy ako aj skutočné príjmy odporcu, k tomuto odvolací súd uvádza, že neuviedla také konkrétne okolnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa . Matka maloletej v odvolaní uviedla, že nedosahuje príjem vo výške 450 € ako to uviedla sociálna poisťovňa, odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ vychádzal prvostupňový súd zo schopností a možností matky konštatoval, že jej čistý mesačný príjem je okolo 400 €, tak ako to uvádza aj matka v odvolaní, nie teda z príjmu 450 €. Prvostupňový súd tiež zistil skutočné príjmy odporcu, ako aj jeho schopnosti a možnosti, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že je invalidný dôchodca a zároveň živnostník. Na iné rozhodnutie vo veci nemá vplyv ani skutočnosť uvedená matkou maloletej, že je povinná splatiť aj pomernú časť dlhov po jej zomrelom otcovi. V súlade s § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Dedičia sa podľa § 471 Občianskeho zákonníka môžu, ak je dedičstvo predlžené, s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak matka nadobudla majetok na základe dedenia, za dlhy zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, nie vo vyššej výške, jej majetkové pomery sa teda nezmenili v negatívnom smere. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie mohlo začať bez návrhu. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.