Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212809 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715212809.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - otca U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., L. XXXX/XX a matky Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., F. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/19/2015-96 zo dňa 26. 01. 2016, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť na maloletého Y. F., nar. XX. XX. XXXX, a to ku dňu 01. 09. 2015 a výživné neurčil. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/325/2013 zo dňa 25. 11. 2013 v časti týkajúcej sa výživného. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica dňa 25. 11. 2013, keď rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý Y. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Obaja rodičia v rámci konania potvrdili, že striedavá osobná starostlivosť prebieha plynule, bez väčších problémov s tým, že sa vedia dohodnúť v prípade onemocnenia alebo iných okolností. Obaja rodičia potvrdili v priebehu konania, že sa vedia dohodnúť aj na financovaní výdavkov v súvislosti so starostlivosťou o maloletého tak, že každý z rodičov znáša náklady v polovici. Zhodne uviedli aj to, že otec si vyživovaciu povinnosť uloženú mu vyššie uvedeným rozhodnutím vo výške 100 € mesačne neplnil. Matka maloletého tieto finančné prostriedky od neho ani nepožadovala a nikdy reálne jej zo strany otca neboli vyplácané. Okresný súd aplikujúc ust. § 26 Zákona o rodine skúmal, k akej zmene pomerov, či už na strane otca alebo matky, prípadne maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania ohľadne výživného došlo. Od rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v priebehu roku 2014 - 2015 sa zmenili pomery tak na strane matky, ako aj otca. Matka začala koncom roku 2014 vykonávať podnikateľskú činnosť, má uzatvorenú zmluvu o spolupráci so spoločnosťou SkinMedical, s. r. o., so začiatkom účinnosti od 28. 11. 2014. Príjem podľa zmluvy prvé tri mesiace bol dohodnutý v sume 600 €, následne 800 € mesačne. Ďalšia zmena na strane matky spočívala v tom, že žije vo K. a má prenajatý byt, o čom doložila Zmluvu o prenájme zo dňa 18. 07. 2014 s dohodnutou výškou nájmu 300 € mesačne. Rovnako u otca maloletého došlo k zmene pomerov s tým, že od 01. 01. 2015 došlo k Dohode o zmene pracovnej zmluvy a jeho príjem bol dohodnutý v sume 190 € mesačne. Súčasne doložil otec maloletého aj potvrdenie o príjme zo závislej činnosti za obdobie roku 2015, kedy jeho priemerná čistá mzda predstavovala 194,78 € mesačne. Otec maloletého pracuje pre spoločnosť ARCOIRIS, s. r. o.. Za členstvo v dozornej rade v spoločnosti EAGLY SECURITY nepoberal žiaden príjem za rok 2014, ale ani za rok 2015. Od posledného rozhodovania ohľadom maloletého Y. v roku 2014 otec maloletého predal garáž a v rovnakom roku čerpal úver za účelom rekonštrukcie rodinného domu a prefinancoval osobné motorové vozidlo z firmy na seba Zmluvou o autokredite z mája 2014. Na základe takto vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že nie je v rozpore so záujmami maloletého, že súd výživné na maloletého neurčil a zrušil otcovi maloletého vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená na základe Dohody rodičov zo dňa 25. 11. 2013. V konaní bolo totiž preukázané, že došlo k zníženiu príjmu na strane otca, pričom majetkové pomery týkajúce sa bývania, motorového vozidla a vlastníctva rodinného domu boli už v čase rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica známe. Jediná zmena je v tom, že v čase rozhodovania pred Okresným súdom Banská Bystrica bolo motorové vozidlo financované z prostriedkov spoločnosti, keďže otec maloletého podnikal a v čase podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti bolo auto na základe prefinancovania splácané otcom maloletého ako fyzickou osobou. Bolo preukázané, že na strane otca sa podstatne znížil príjem zo zárobkovej činnosti, a to výrazne oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu. Naopak na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že táto začala pracovať, má vlastný príjem, ktorý v čase rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica nemala a ako uviedla, živil ju priateľ, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Okresný súd uznal, že z príjmu, ktorý dosahuje, platí matka maloletého nájomné, avšak ostatné finančné prostriedky, ktoré získa, používa na vlastnú potrebu a na výživu maloletého syna, a to len v čase, keď je v jej osobnej starostlivosti. Ani jeden z rodičov nedokladovali a neuvádzali zmenu pomerov na strane maloletého a obaja potvrdili, že maloleté dieťa ma rovnaký štandard, či u otca alebo u matky a na financovaní výdavkov sa podieľajú spoločne. Naviac okresný súd uviedol, že obaja rodičia potvrdili, že matka nikdy finančné prostriedky, teda výživné, ktoré bolo dosiaľ ustálené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica od otca nepožadovala, nepotrebovala ich a nechýbali jej a nedožadovala sa ich plnenia od uzavretia dohody o striedavej starostlivosti pred Okresným súdom Banská Bystrica. V snahe predísť akémukoľvek napätiu medzi rodičmi maloletého tak, aby to nemalo dopad hlavne na výchovu a starostlivosť o dieťa, bol súd toho názoru, že neurčenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch je v záujme dieťaťa, ak došlo k takej zmene pomerov na strane matky, ako aj na strane otca maloletého, ktorá v plnom rozsahu odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie matka maloletého s tým, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že okresný súd vyhodnotil predložené dôkazy jednostranne v prospech navrhovateľa - otca maloletého. Vôbec nezohľadnil skutočnosť, že otcom preukazovaný príjem nepostačuje na jeho bežnú mesačnú réžiu vzhľadom na jeho vysoký životný štandard, na čo poukazovala počas celého konania. Ak by bol navrhovateľ skutočne v takej zlej finančnej situácii ako tvrdí v návrhu na zrušenie výživného, nemal si brať úver za účelom rekonštrukcie nehnuteľností, ktorý treba pravidelne splácať, a taktiež nemal pristúpiť k prefinancovaniu vozidla zo svojej spoločnosti na neho, ak ho aj tak musel splácať, pričom nevyužil možnosť, že prevedie tento svoj záväzok na tretiu osobu za odstupné. Majetkové pomery navrhovateľa sú naopak nadštandardné, keďže vlastní lukratívne nehnuteľnosti, a to byt ako aj dve garážové miesta, rodinný dom aj s pozemkami, ktorú využíva ako chatu, pričom ako výlučný vlastník v celosti uvedenej nehnuteľnosti vystupuje navrhovateľ od januára 2014. Dovtedy, čiže v čase rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica bol spoluvlastníkom podielovým. Navrhovateľ vlastní aj motocykel, čo svedčí o omnoho vyššej životnej úrovni akú má odporkyňa. Ak teda navrhovateľ predložil dôkaz o jeho príjme, reálne nemožno z neho vychádzať, nakoľko podľa výdavkov navrhovateľa musí jeho príjem predstavovať minimálne 1 000 €. Uznáva, že v čase, kedy naposledy rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica o výživnom, nemala žiaden príjem, ale v tom čase bývala u navrhovateľa a nemusela ani nič platiť. V neposlednom rade sa okresný súd nezaoberal ani návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že nie je v záujme maloletého. Na záver poukázala na to, že frekvencia striedavej osobnej starostlivosti o maloletého je síce u oboch rodičov rovnaká, ale aj napriek tomu má za to, že životná úroveň navrhovateľa je omnoho vyššia ako jej, a preto suma 100 € mesačne nie je sumou, ktorú by v súčasnosti nemohol otec maloletého dieťaťa na jeho výživné prispievať. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletého konštatoval, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi tvrdeniami matky v odvolaní. Zotrval na svojich vyjadreniach pred prvostupňovým súdom, teda doporučení návrh otca na zrušenie výživného zamietnuť. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne. Okresný súd sa vo svojom odôvodnení podľa neho podrobne zaoberal dôvodmi, ktoré uviedol ako dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletému v dôsledku zmeny pomerov na jeho strane. V čase kedy bolo naposledy rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti sa rozhodol prispievať na maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne, nakoľko v tom čase bola matka dieťaťa nezamestnaná a on naopak zamestnaný bol. Situácia sa však zmenila, a to podstatným spôsobom, a to i na strane matky maloletého, ktorá už tohto času pracuje a dosahuje príjem 800 € mesačne. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, ktoré prefinancoval, bol nútený ho „predať“ leasingovej spoločnosti, a to len preto, aby mal nejakú hotovosť na krytie základných potrieb, ako aj potrieb maloletého. Má snahu nájsť si nejakú zákazku, avšak reálna situácia na trhu práce je taká, že sa mu to v poslednom období nedarí. Predmetné osobné motorové vozidlo používa aj na lekárske návštevy v Novej Bani, kam pravidelne so synom chodieva na fyzioterapeutické cvičenia a vozidlo je pre neho potrebné aj z dôvodu, že dieťa máva často laryngitické záchvaty a sú situácie, ktoré nie je schopný s dieťaťom doma zvládnuť a musí ísť bez meškania na detskú pohotovosť. Pokiaľ ide o motorku, ide o staré jednostopové vozidlo, ktoré bolo vyrobené v roku 2001. Na záver zdôraznil, že v súčasnej dobe sa pri starostlivosti o maloletého Y. s matkou striedajú. Má za to, že sa o dieťa starajú rovnako, a preto nevidí dôvod, aby naviac mesačne prispieval výživným na maloletého. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie matky maloletého v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú s tým, že musí ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, preto v jednotlivostiach naň odvolací súd odkazuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné: Matka maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli zo strany okresného súdu zohľadnené, či na ktoré by pri rozhodovaní neprihliadal. Zo strany matky je spochybňovaná vecná správnosť rozhodnutia len jej tvrdením, že otcom preukazovaný príjem nepostačuje na jeho bežnú mesačnú réžiu vzhľadom na jeho vysoký životný štandard, avšak uvedené skutočnosti v konaní neboli matkou preukázané. Takýmto dôkazom nie je ani vlastníctvo motocykla, ak ide o motorku vyrobenú v roku 2001. Okresný súd na strane 5 a 6 napadnutého rozhodnutia v odôvodnení podrobne zohľadnil všetky okolnosti, ktoré v priebehu konania preň vyplynuli pre posúdenie, či v porovnaní s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, kedy bola naposledy vyživovacia povinnosť otca voči maloletému ustálená, došlo či nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorá umožňuje zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a jeho následné neurčenie. Nemožno opomenúť, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 11. 2013 zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletého, ktorá v čase poslednej úpravy o výživnom nemala žiaden príjem, bola nezamestnaná a v súčasnej dobe dosahuje príjem vo výške 800 € mesačne. Zároveň k podstatnej zmene pomerov došlo i na strane otca maloletého, u ktorého došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu, ktorý v minulosti dosahoval. Tvrdenie matky, že príjem otca podľa jeho výdavkov možno predpokladať vo výške minimálne 1 000 €, je len jej tvrdením, z ktorého okresný súd nemohol vychádzať. Uvedené tvrdenia matky maloletého sú zároveň rozporuplné aj s prihliadnutím na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ si otec fakticky vyživovaciu povinnosť ustálenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica neplnil, a sama matka maloletého uviedla, že výživné vo výške 100 eur od otca maloletého nikdy nepožadovala, nepotrebovala ich a nedožadovala sa ich plnenia od uzavretia dohody pred Okresným súdom Banská Bystrica o striedavej osobnej starostlivosti. Jej odvolanie možno považovať za účelové, ak sama v konaní uviedla, že na financovaní výdavkov v súvislosti s maloletým Y. sa rodičia vedia dohodnúť a tieto výdavky každý z rodičov znáša v polovici. K námietke matky maloletého spočívajúcej v tom, že konajúci súd vyhodnotil predložené dôkazy jednostranne len v prospech otca maloletého, odvolací súd uvádza nasledovné: Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Na záver odvolací sú poznamenáva, že pokiaľ i kolízny opatrovník maloletého v konaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, ide o jeho stanovisko, ktorým chráni práva a záujmy maloletého dieťaťa v konaní. Z uvedeného však samo osebe nevyplýva, že by rozhodnutie okresného súdu nebolo zákonné a spravodlivé. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, že neurčenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch je v záujme dieťaťa, ak každý z rodičov znáša náklady na starostlivosť o maloletého Y. v polovici, keď dôvodne vyhodnotil, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, či už na strane matky, ale aj na strane otca maloletého. Tvrdenie matky maloletého v odvolaní, že okresný súd sa zo stanoviskom kolízneho opatrovníka nezaoberal, preto neobstojí. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako je tomu i v prejednávanom prípade. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.