Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213646 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715213646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú O. R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/ XX, XXX XX B. U. a otca L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. G. - V. XXX, XXX XX P., v konaní o zvýšenie výživného na maloletú o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/344/2015-69 z 12. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej O. R. M. zo sumy 49,79 Eur mesačne na 80,- Eur mesačne za obdobie od 01. 10. 2015 do 01. 09. 2016 a na sumu 100,- Eur mesačne od 01. 09. 2016 naďalej a otcovi uložil povinnosť platiť takto určené výživné k rukám matky maloletej vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od októbra 2015 do augusta 2016 vo výške 440,- Eur povolil otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej z nich. Konštatoval, že svojím rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/705/2006-46 z 18. apríla 2007 v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 1.1 Pre účely rozhodnutia vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že o výživnom rozhodol naposledy Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 5P/705/2006-46, právoplatným 7. mája 2007, ktorým bola maloletá O. R. M. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 49,79 Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia maloletá O. R. navštevovala materskú školu. Zárobok matky bol vykázaný na 214,17 Eur a príjem otca u posledného zamestnávateľa na 191,38 Eur. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane každého z účastníkov. Maloletá O. R. v septembri 2016 nastúpila na strednú školu mimo svojho bydliska, navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie v M.. Matka maloletej sa vydala a z manželstva sa jej narodil maloletý syn U. F., nar. XX. XX. XXXX. Matka žije v spoločnej domácnosti s manželom U. F., ktorý je zamestnaný. Matka je na dlhodobej práceneschopnosti od novembra 2015. Kým matka pracovala, bol jej vyplácaný priemerný čistý zárobok 521,- Eur mesačne. Od novembra 2015 poberá len nemocenské dávky a prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur. Vyživovacia povinnosť pribudla aj otcovi z manželstva, ktoré je už v súčasnosti rozvedené k maloletému U. M., nar. XX. XX. XXXX a súdom bola určená na 80,- Eur mesačne. Otec je zamestnaný a prácu vykonáva v 10 dňových turnusoch po celom Slovensku. Podľa potvrdenia zamestnávateľa je výška jeho čistého mesačného priemerného zárobku 446,03 Eur a sú mu vyplácané aj cestovné náhrady v priemere 303,- Eur mesačne pri odpracovaní celého mesiaca. 1.2 Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodnutia o výživnom a aktuálnych pomerov maloletej matky a otca dospel súd prvej inštancie k názoru, že sú splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s výškou určeného výživného s tvrdením, že nie je schopný výživné v tejto sume platiť. Súd prvej inštancie nesprávne zistil jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosti v takejto výške. Nesúhlasil s tým, že do jeho mesačného príjmu je potrebné zarátať aj cestovné náhrady, ktoré slúžia na zabezpečenie jeho výživy a ktoré už boli v tom ktorom mesiaci spotrebované. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že výživné na maloletú O. R. bude určené iba 70,- Eur mesačne, aby aj jemu po zaplatení výživného na syna pochádzajúceho z manželstva zostali nejaké peniaze na živobytie. 3. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla len to, že s ním nesúhlasí. 4. Vec starostlivosti o maloletých prejednáva súd v zmysle § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“). Podľa Civilného mimosporového poriadku. Na konania podľa C. m. p. sa podľa § 2 ods. 1 C. m. p. použijú aj ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak. 5. Na prejednanie veci v dôsledku odvolania otca nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne, ním vykonané dokazovanie nebolo potrebné doplniť ani zopakovať. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku aj v jeho odôvodnení, z tohto dôvodu ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 6. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletej na zvýšenie výživného podľa § 78 ods. 1 a § 62 ods. 245 Zákona o rodine. V súlade s týmito zákonnými ustanoveniami skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutia o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie správne aplikoval aj ustanovenie § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ktoré upravujú, v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu maloletých detí (podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov) a aké kritériá je potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť (ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, výdavky rodičov a ich charakter). 7. Zmena pomerov konštatovaná súdom prvej inštancie nastala. Výživné na maloletú bolo určené naposledy pred 9 rokmi, keď maloletá O. R. navštevovala materskú škôlku. Teraz je študentkou 1. ročníka strednej školy v M.. Podstatnou zmenou majúcou vplyv na vyživovaciu povinnosť otca je aj zvýšenie jeho príjmu o 558,- Eur mesačne oproti obdobiu od posledného rozhodnutia. Bezdôvodne vytýka otec súdu prvej inštancie, že do jeho priemerného mesačného príjmu započítal aj cestovné náhrady, ktoré sú mu vyplácané podľa zistenia súdu v priemere vo výške 303,- Eur mesačne, ak odpracuje celý mesiac. Cestovné náhrady zvyšujú príjem otca, teda celkové jeho majetkové pomery. Súd musí pri majetkových pomeroch otca zohľadniť akýkoľvek príjem, z ktorého môže pokrývať svoje náklady. Ak si otec hradí stravu a iné svoje potreby z cestovných náhrad, nepotrebuje na ich pokrytie míňať príjem zo mzdy. Mesačný príjem matky, kým bola zamestnaná sa oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom zvýšil len o 307,- Eur. Dlhodobá práceneschopnosť od novembra 2015 má vplyv na schopnosť matky zabezpečovať výživu maloletej. O maloletú O. R. sa osobne stará matka. Styky otca s maloletou sú veľmi sporadické. Ďalšia vyživovacia povinnosť pribudla obom rodičom. Za takto zisteného skutkového stavu považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, že bolo potrebné zvýšiť výživné na maloletú R. na sumu 80,- Eur mesačne do doby, kým nenastúpila na strednú školu a na 100,- Eur mesačne od 1. septembra 2016 z dôvodu, že cestovaním na strednú školu sa opätovne zvýšili náklady na výchovu a výživu maloletej. Ak z celkového príjmu 749,03 Eur (priemerný čistý mesačný zárobok otca 446,03 Eur + 303,- Eur cestovné náhrady) zaplatí otec výživné 180,- Eur na dve maloleté deti, stále mu zostane 569,03 Eur na pokrytie jeho životných nákladov. Pokiaľ otec nedokáže z príjmu, ktorý dosahuje u súčasného zamestnávateľa plniť si svoje vyživovacie povinnosti k deťom a uživiť sám seba, nič mu nebráni, aby v produktívnom veku hľadal také zamestnanie, kde bude dosahovať vyšší príjem. 8. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania žiaden z účastníkov konania nepodal, z tohto dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje výrok o trovách odvolacieho konania. 9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).