Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213989 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715213989.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s. , so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, proti povinnej Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. rad XXX, XXX XX X., vedenej pod sp. zn. Ex/8704/2015 súdnou exekútorkou Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o vymoženie 678,50 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 3Er/488/2015 - 40, zo dňa 10. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX/8704/2015, doručenú súdu dňa 05.10.2015, zamietol. V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdna exekútorka žiadala poveriť vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne a napriek jej formulácii všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Z hľadiska formy je súčasťou ustanovení formulárovej zmluvy, má povahu všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ktoré boli vopred pripravené a opakovane používané, ktorým obsah spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Zmluvné dojednania sú napísané drobným písmom, ide o takmer nečitateľný husto popísaný text, čo podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojedaní. Ide o neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ bol na základe takéhoto právneho úkonu vydaný exekučný titul ide o nulitný (neexistujúci) právny akt. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti. Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Exekučný súd pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského súdu. Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si oprávnený plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila. Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnej oprávneným na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.06.2012. Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva. Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v tzv. všeobecných Obchodných podmienkach pre úver ((bod 10.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 26.06.2012 v časti 3 bod 5 (resp. čl. III bod 5 ako uvádza okresný súd, aj rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku) pred podpismi účastníkov je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je končené a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ , všeobecné Obchodné podmienky pre úver, ktoré mali byť platné od 01.08.2011 a účinné od 15.08.2011, ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný dokument a ktorý bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci takéto všeobecné obchodné podmienky (písomný dokument) by aj boli technicky spojené so zmluvou o úvere, alebo poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere, nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu. Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, a to pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, uvedené ustanovenie nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p.). Veriteľ (oprávnený) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Aj časť 3 bod 5 zmluvy o úvere (obsahom ktorého je odkaz na konkrétne znenie rozhodcovskej doložky v čl. 10. II časti Všeobecných obchodných podmienok) je veriteľom formulovaný tak, že dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí. Všeobecné Obchodné podmienky pre úver v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí veriteľovi najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie však nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, pretože od absolútne a od počiatku (ex tunc) neplatnej rozhodcovskej doložky (ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka) sa odstúpiť ani nedá. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na platnej právnej úprave právneho poriadku SR účinnej v rozhodnom čase - Občianskeho zákonníka - teda súd aplikoval príslušné právne predpisy SR (pramene práva), v ktorých je smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutá. Z hľadiska právneho posúdenia veci nie je na škodu, že exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na cit. smernicu, ako aj ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora. Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.