Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/246/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214166 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715214166.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu IMPOL, s. r. o. Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO:36 482 978, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomír KUČMÁŠ, V. X, XXX XX Q. proti žalovanému KOLIBA Trade, s. r. o., Krivec 3057, 962 05 Hriňová, zastúpenému advokátom JUDr. Radkom Petruňom so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO:40 242 315, o zaplatenie 26.694,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/51/2015-20 zo dňa 15. marca 2016 takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/51/2015-20 zo dňa 15. marca 2016 v napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.601,75 eur potvrdzuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : . Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.601,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 26.694,72 eur s príslušenstvom. Žalobca súdu doručil písomné podanie z 13.11.2015, doplnené dňa 1.2.2016, v ktorom uviedol, že berie návrh v celom rozsahu späť, pretože mu žalovaný po podaní žaloby uhradil uplatnenú sumu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie s poukazom na § 96 O.s.p. konanie vo veci zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a keďže žalobca vzal návrh späť na základe správania sa žalovaného, ktorý po podaní návrhu na súd zaplatil žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť trovy konania. Súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.601,75 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb. 2. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že ani uvedený postup, hoc by podmienka predpokladaná ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. bola splnená, nemôže súd uplatňovať mechanicky, nezohľadňujúc prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v konkrétnom prípade odôvodňovali postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalobca si voči spoločnosti žalovaného uplatňoval okrem pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania aj ďalšie dve pohľadávky (vo výške 24.184,20 eur a 5.314,95 eur), ktoré pohľadávky žalobca neuplatnil jednou žalobou, ale troma samostatnými žalobami. Všetky žaloby boli datované dňom 6.10.2015 a doručené prvostupňovému súdu v jeden deň - 8.10.2015. Podľa názoru žalovaného niet rozumného, resp. akceptovateľného dôvodu, pre ktorý by mal žalobca uplatňovať voči žalovanému tri rôzne pohľadávky (vyplývajúce z troch nezaplatených faktúr) v jeden a ten istý deň troma rôznymi žalobami. Pokiaľ samozrejme týmto dôvodom nie je snaha žalobcu účelovo navyšovať trovy konania na úkor spoločnosti žalovaného v snahe maximalizovať „výnos“ z uplatňovania práv súdnou cestou. Všetky spomínané žaloby vychádzajú prakticky z rovnakých skutkových okolností a opierajú sa o rovnakú právnu kvalifikáciu. Rozdiel medzi uvedenými žalobami spočíva len v číselných údajoch (číslo faktúry, dátum splatnosti, výška žalovanej pohľadávky, trovy právneho zastúpenia a podobne), v ostatnom medzi uvedenými žalobami rozdiel nie je. Za uvedených okolností bolo na mieste, aby súd neaproboval účelový postup žalobcu vedúci k neúčelnému navyšovaniu trov konania tým, že mu v každom takto nezmyselne a neúčelne vyvolanom konaní prizná náhradu trov konania. Pokiaľ tak súd učinil, priznal tým podľa názoru žalovaného šikanóznemu výkonu práva žalobcu právnu ochranu, čo je neprípustné. Má za to, že takéto trovy nemožno považovať za bezpodmienečne nevyhnutné, ktoré by musel žalobca vynaložiť na dosiahnutie súdnej ochrany svojho porušeného práva, a to práve a výlučne podaním troch samostatných žalôb, keď podaním jednej žaloby by sa jednoduchším a hospodárnejším spôsobom dosiahol rovnaký cieľ. Ak by prvostupňový súd postupoval v prejednávanej veci podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p., majúc na pamäti požiadavku účelnosti a hospodárnosti konania, bol by predmetom konania voči spoločnosti žalovaného nárok na zaplatenie celkovej sumy 56.193,87 eur a v prípade, že by vzal žalobca takúto žalobu späť, predstavovali by trovy právneho zastúpenia pri zastavení konania sumu 2.315,06 eur. Keďže prvostupňový súd podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p. nepostupoval, vystupňovalo to výšku trov konania na sumu 3.877,19 eur. Poukázal na tú skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia v konaniach vedených pod sp. zn. 14Cb/52/2015 (v sume 1.558,03 eur) a pod sp. zn. 9Cb/35/2015 (v sume 717,41 eur) žalovaný žalobcovi už v celom rozsahu uhradil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.8.2014 sp. zn. I. ÚS 400/2014-8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby sudca prvostupňového súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva, a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v odvolacom konaní vo výške 106,24 eur. 3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu v danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 8.10.2015 na Okresný súd Zvolen proti žalovanému návrh na zaplatenie sumy 26.694,72 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dodal na základe objednávky žalovaného žalovanému tovar v druhoch a v množstvách uvedených v dodacom liste. Za dodaný tovar bola žalovanému vystavená faktúra č. VS XXXXXXXX na sumu 26.694,72 eur, ktorá bola splatná dňa 14.5.2015. Na požiadanie súdu prvej inštancie žalobca doručil do spisu dodací list a faktúru. 6. Podaním zo dňa 13.11.2015 doručenému Okresnému súdu Zvolen dňa 16.11.2015 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná suma bola žalobcovi zaplatená po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, o čom predložil výpis z účtu a požiadal o priznanie náhrady trov konania pozostávajúcich z troch úkonov právnej služby v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keďže žaloba bola podaná dôvodne a vzatá späť pre správanie žalovaného. 7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. 8. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. platnom a účinnom do 30.6. 2016, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (pôvodne § 150 ods. 1 O.s.p.). 10. Odvolací súd si vyžiadal z Okresného súdu Zvolen spisy sp. zn. 9Cb/35/2015 a 14Cb/52/2015, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, keď tvrdil, že všetky spomínané žaloby vychádzajú z rovnakých okolností a opierajú sa o rovnakú právnu kvalifikáciu, keď rozdiel spočíva len v číselných údajoch. Odvolací súd zistil, že žaloba 9Cb/35/2015 a aj žaloba 14Cb/52/2015 bola Okresnému súdu Zvolen doručená dňa 8.10.2015. 11. V žalobe 9Cb/35/2015 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 5.314,95 eur na základe nezaplateného tovaru dodaného dodacím listom č. 2389 z 2.4.2015. Okrem faktúry pripojil žalobca k žalobe aj dodací list. 12. V žalobe 14Cb/52/2015 si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 24.184,20 eur na základe dodacieho listu č. 2579 z 15.4.2015. K žalobe okrem faktúry z 22.4.2015 pripojil aj dodací list. 13. V obidvoch prípadoch súd konanie vo veci zastavil a zaviazal žalovaného nahradiť žalovanému trovy konania, pretože k zastaveniu konania došlo z viny žalovaného. V konaní 6Cb/51/2015 (ktoré je predmetom odvolania) si žalobca uplatnil od žalovaného zaplatenie sumy 26.694,72 eur titulom nezaplatenej sumy na základe dodacieho listu č. 2570 zo dňa 14.4.2015, keď okrem faktúry predložil dodací list. Žalovanú sumu žalovaný uhradil po podaní žaloby, dňa 12.11.2015. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného, že bol súd prvej inštancie povinný všetky tri žaloby podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p. spojiť nestotožnil, keďže na spojenie veci dôvod nebol. Žiadna zo strán spojenie veci nenavrhla, každá žaloba napadla inému zákonnému sudcovi, ktorý nemusel mať vedomosť, že u iného sudcu toho istého súdu sa nachádza obdobná žaloba tých istých účastníkov konania. V danom prípade nepochybne žalobca mal právo domáhať sa zaplatenia svojich pohľadávok vzniknutých z obchodno- právneho vzťahu so žalovaným z rôznych období na základe rôznych dodacích listov samostatnými žalobami. Faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu, bola splatná dňa 14. 5. 2015, žalobu žalobca doručil Okresnému súdu Zvolen dňa 8.10.2015, t. j. 5 mesiacov potom, ako faktúra nadobudla splatnosť a žalovaný uhradil žalovanú sumu dňa 12.11.2015, teda 1 mesiac po podaní žaloby žalobcom. Žalobca až 5 mesiacov po splatnosti faktúry podal žalobu na súd, žalovaný mal teda dostatok času si svoju povinnosť voči žalobcovi splniť a tak sa vyhnúť tomu, aby bol žalobca nútený podať žalobu na súd. Obdobne v konaní 9Cb/35/2015 sa žalobca domáhal uhradenia pohľadávky na základe faktúry splatnej dňa 2.5.2015, žaloba podaná dňa 8.10.2015 a v konaní 14Cb/52/2015 sa jednalo o faktúru splatnú dňa 15.5.2015, žaloba podaná dňa 8.10.2015. Vo všetkých konaniach bola žaloba podaná približne päť mesiacov po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný uhradil žalobcovi pohľadávky až po podaní žalôb, preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania vznikol. Čo sa týka poukázania žalovaného na uznesenie Ústavného súdu SR, v tomto prípade sa malo jednať o uplatnenie jedného nároku na náhradu škody žalobkyňou viacerými návrhmi, ktorými sú samostatne uplatňované jednotlivé položky, z ktorých celkový nárok na náhradu škody pozostáva. V danom prípade však žalobca nerozdelil svoju pohľadávku vyplývajúcu z jedného právneho vzťahu, na základe jedného dodacieho listu z jednej faktúry na viaceré čiastkové plnenia, neuplatňuje si zaplatenie sumy, ktorá by mohla byť žalovaná jednou súhrnnou sumou. Žalobca si uplatňoval zaplatenie rôznych súm vzniknutých na základe troch obchodno-právnych vzťahov, rôznych dodacích listov a rôznych faktúr. 14. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania s odôvodnením, že zapríčinili, že sa konanie muselo zastaviť. 15. Žalovaný v odvolaní poukazoval na možnosť nepriznania náhrady trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (t. č. § 257 CSP). Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu. Podľa neho súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Pri posudzovaní dôvodov hodného osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, aj toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá a všímať si okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie NS SR 3 M Cdo 5/2016, M Cdo 14/1999 z 1. 9. 2000 zverejnené ZSP č. 1/2000). 16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval za potrebné uviesť, že tvrdenia uvádzané žalovaným v odvolaní, že žalobca mal všetky tri pohľadávky uplatňovať jednou žalobou a tak predísť navýšeniu trov konania nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia. Nemožno hovoriť o výnimočnosti prípadu, ktorá by spočívala v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu. Súd nemal preukázané ani to, že dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v osobných, majetkových, zárobkových, resp. iných pomeroch žalovaného, ani v okolnosti, ktorá viedla žalobcu k uplatneniu práva na súde. Uvedené skutočnosti neodôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t. j. nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, keď to bol práve žalovaný, ktorý tým, že svoje záväzky voči žalobcovi nezaplatil včas, zapríčinil, že žalobca bol nútený domáhať sa zaplatenia svojich pohľadávok cestou súdu. 17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP. 19. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP a rozhodol, že žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).