Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/431/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215857 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715215857.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobkyne I.. L. Z., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX J. N., právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Q.. L. Z., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX/ XX, XXX XX J. N., právne zastúpený JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, so sídlom SNP č. 708, 924 01 Galanta, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/284/2015-48, zo dňa 29. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 352,01 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Ľubomíra Ivana, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavil. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spolu vo výške 352,01 Eur. Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súd mal za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný a aplikujúc ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. žalobkyni priznal náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia. 2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žalovaný už dňa 31. 03. 2015 prejavil svoju vôľu ukončiť podnikateľskú činnosť, a to tým, že podal žiadosť o zrušenie osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, pričom toto osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka bolo zrušené ku dňu 31. 03. 2015. Následne žalovaný ukončil podnikanie vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 19. 12. 2015, pričom k rozhodnutiu ho viedli ekonomické dôvody. Žalobkyňa už v čase podania návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva mala na tieto skutočnosti prihliadať a zohľadniť ich, nakoľko už v čase podania predmetného návrhu bolo vykonávanie ohlasovacej živnosti žalovaného prerušené. Podanie žalobkyňou žalovaný považuje za účelové, resp. ako prejav vôle, ktorým potvrdzuje svoj nezáujem zotrvať so žalovaným v manželskom spolužití, nakoľko v súčasnosti sa na Okresnom súde Zvolen vedie konania pod sp. zn. 13P/29/2015 na základe návrhu žalobkyne na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu zo dňa 21. 12. 2015. Vo vzťahu k účelovosti žaloby na zrušenie BSM poukázal na to, že žalobkyňa niekoľkokrát svojvoľne odo dňa podania predmetného návrhu začala si prisvojovať veľké množstvo hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v ich spoločnej domácnosti. Z tohto dôvodu žalovaný podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde Zvolen zo dňa 08. 01. 2016, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 18C/5/2016. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010 s poukazom na to, že v konaní nebolo preukázané, že späťvzatie návrhu bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, správanie žalobkyne žalovaný považuje za účelové a za zastavenie konania zodpovedá žalobkyňa v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jej prejav spočívajúci v späťvzatí návrhu. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v časti výroku trov konania zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa domnieva, že žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti vyjadrujú len jeho vnútornú ľudskú nespokojnosť s napadnutým rozhodnutím, čo však neznamená, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne alebo dokonca nespravodlivé. Rozhodnutie okresného súdu aj s poukazom na platnú judikatúru je mimoriadne presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne. Má za to, že jej návrh na zrušenie BSM počas trvania manželstva bol dôvodný a pre stav, ktorý procesne zavinil práve žalovaný svojím správaním, keďže preukázateľne ukončil svoje podnikanie vo všetkých predmetoch činnosti uvedených na doklade o živnostenskom oprávnení ku dňu 19. 12. 2015, t. j. po podaní návrhu. Návrh vzala späť, keďže v tom čase už bol bezpredmetný a súd o ňom už nemohol rozhodnúť. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy odvolacieho konania. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 5. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok uznesenia v časti priznanej náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu účastníkovi konania nemožno odňať nadobudnuté právo na preskúmanie veci v časti trov konania nielen čo do nároku, ale aj čo do výšky, keďže toto právo nadobudol do 30. 06. 2016 už v rámci začatého odvolacieho konania. Retroaktivita nového právneho predpisu v tomto prípade nie je vhodná a ani účelná, lebo by nerešpektovala legitímne očakávania dotknutých osôb rozhodnúť o náhrade trov ako celku (nároku aj výške). Odvolací súd poukazuje na to, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Z tohto všeobecného pravidla je však možné vyvodiť výnimky rôznej povahy a intenzity odôvodnené mierou ospravedlnenia zásahov do už existujúcich právnych vzťahov nachádzajúcich sa na rozhraní pravej a nepravej retroaktivity. V súlade s už uvedeným, retroaktivita ako stav spätného pôsobenia právnych noriem je principiálne neželaným a ústavne nekomfortným javom; ignorovať ho však nemožno vtedy, ak spätné pôsobenie právnych noriem môže uľahčiť fungovanie spoločenských vzťahov (rozhodnutie PL.ÚS 30/2015). Odvolací súd je toho názoru, že je v súlade s článkom 2 ods. 1, 2, článkom 3 CSP a ustálenou praxou ÚS SR ohľadom retroaktivity právnych noriem, aby krajský súd, ako súd odvolací, v takomto prípade posúdil rozhodnutie o trovách konania ako celok, t. j. rozhodnutie o nároku aj o výške trov konania; ak sú správne, aby rozhodnutie okresného súdu potvrdil. V časti trov konania totiž v prípade retroaktivity všeobecný záujem neprevyšuje nad ujmou na právnej istote dotknutých osôb, pretože v prípade rozhodnutých vecí dokončí konanie krajský súd, ako súd odvolací, a nemusí ani v časti výšky trov konania pred súdom prvej inštancie postupovať vec okresnému súdu na rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP. S poukazom na ust. § 470 ods. 4 CSP krajský súd, ako súd funkčne príslušný, posúdi odvolanie aj v časti výšky trov konania (ktoré bolo prípustné do 30. 06. 2016). 7. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., ktorý bol v čase rozhodovania súdu platnou a účinnou právnou normou pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Keďže žalobkyňa vzala návrh na začatie konania späť z dôvodu správania sa žalovaného, ktoré spočívalo v tom, že po začatí súdneho konania, žalovaný zrušil oprávnenia na podnikateľskú činnosť, súd správne vyhodnotil, že žalovaný svojím konaním po začatí súdneho konania procesne zavinil zastavenie konania, keďže k späťvzatie návrhu došlo pre správanie sa žalovaného. Odvolací súd v súlade s ust.§387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdil. K zásadnej odvolacej námietke žalovaného, ktorá spočíva v tom, že žalovaný nezavinil späťvzatie návrhu žalobkyňou a z tohto dôvodu súd nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú, keď z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že ku dňu podanie návrhu žalobkyňou žalovaný bol u Okresného úradu Zvolen zapísaný ako podnikateľský subjekt, pričom u všetkých predmetov podnikania, celkom v počte 19, oprávnenie na podnikateľskú činnosť vzniklo dňa 01. 09. 2005, čo nepochybne vyplýva z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 02. 12. 2015, pričom u všetkých živnostenských oprávnení došlo k zániku živnostenského oprávnenia dňom 19. 12. 2015, čo nepochybne vyplýva zo živnostenského registra zo dňa 04. 06. 2016, teda k zániku živnostenského oprávnenia žalovaného došlo po podaní žaloby na súd, ktorá bola súdu doručená dňa 20. 11. 2015. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva podala dôvodne, keď v čase podania žaloby, podania návrhu na súd a začatia súdneho konania žalovaný ako podnikateľský subjekt bol zapísaný u Okresného úradu Zvolen, odbor živnostenského podnikania, ako podnikateľ, pričom k zániku živnostenského oprávnenia nepochybne došlo konaním samotného žalovaného. Z týchto dôvodov aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku na danú vec okresným súdom bola správna. Tento záver okresného súdu nie je ani v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2015, na ktorý v odvolaní poukazoval žalovaný. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konaním končí, samostatným uznesením. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).