Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715217042 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715217042.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletúM., nar. XX., bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, dieťa matky S.. H. M., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F.. XX, XXX XX H., a otcaM. nar.XX,, trvale bytom Y., Q. O., v konaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/26/2015-99 zo dňa 30. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal otca maloletej Z. M., F.. Z. M. prispievať na výživu maloletej Z. zvýšeným výživným zo sumy 92,94 € na sumu 150 € mesačne, počnúc dňom 21. 12. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa S.. H. M.. Zároveň okresný súd rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 21.12. 2015 do 30. 06. 2016 vo výške 426,79 € je otec maloletej Z. F.. Z. M. povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa S.. H. M.. V prevyšujúcej časti predstavujúcej zvýšenie výživného nad sumu 150 € mesačne a zvýšenie výživného za obdobie od 01. 09. 2014 do 20. 12. 2015 okresný súd návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň okresný súd uviedol, že „týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/65/07-49 zo dňa 30. 01. 2008 v časti o výške výživného“. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným 21.12.2015 požiadala súd o určenie povinnosti prispievať na výživu maloletej Z. M. zvýšeným výživným vo výške 250 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014. Návrh odôvodnila tým, že je rozvedenou matkou dvoch detí, s otcom dcéry Z. M. je rozvedená, pričom rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 2.4.2008 (7C/65/07-49). Maloletá Z. navštevuje X.A triedu A. Ľ.I. vo L., kde denne z H. dochádza. Cestovné náklady sú mesačne priemerne 35 - 40 Eur, v škole chodieva na obedy, čo je približne 30 Eur mesačne. Vo voľnom čase 1 x týždenne o 18.00 hod. navštevuje ZUŠ vo L., výtvarný odbor, kde bol poplatok 55 Eur za prvý polrok. Matka ju tam vozí autom, lebo z H. nemá vyhovujúce autobusové spojenie. Náklady sú aj na učebnice, jazykové učebnice a ďalšie školské potreby, školské a mimoškolské aktivity. Ročne sa skladajú na stužkovú po 60 Eur. Mesačné náklady za mobil sú v priemere 18 Eur. Ak maloletá Z. cestuje za otcom do P., cestovné jej hradí matka. Vo voľnom čase maloletá Z. rada chodí do kina, športuje - lyžuje, snowboarduje, korčuľuje, pláva. Rada sa pekne oblieka a chce sa zdravo stravovať. Poplatky u zubného lekára, náklady na kozmetiku a hygienické potreby sú u dievčat v jej veku vyššie. Matka ďalej uviedla, že bývajú v 4-izbovom byte, ktorý je zaťažený hypotékou s mesačnou splátkou 143,50 Eur + poistenie úveru 16 Eur mesačne. Mesačné náklady s užívaním bytu sú 159,75 Eur. Inkaso predstavuje 45,64 Eur mesačne, Slovanet 10,38 Eur. Spolu s matkou maloletej a maloletou Z. býva aj mladšia dcéra S. S., ktorá navštevuje 2. ročník Základnej školy v H.. Otec maloletého dieťaťa bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom, Okresným súdom Pardubice. Svoju neúčasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen ospravedlnil a žiadal vo veci rozhodnúť vo svojej neprítomnosti. Matka maloletého dieťaťa sa na pojednávanie dostavila riadne a včas. Súd preto vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa v zmysle ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Maloletá Z. už nenavštevuje Základnú umeleckú školu vo L., výtvarný odbor, lebo to bolo pre ňu dosť náročné. Chcela by sa venovať jazykom. Od 2.9.2014 študuje na strednej škole. O zvýšenie výživného požiadala od 1.9.2014 z toho dôvodu, že sa snažila dohodnúť s otcom dieťaťa na vyššom výživnom, ale k tomuto nedošlo. Maloletá Z. je so svojim otcom v kontakte, chodieva k nemu cez Vianoce a cez prázdniny. Keď je maloletá Z. u svojho otca, tento jej kupuje hygienické potreby, kozmetiku a podobne. Matka jej zriadila osobný účet, keď sa od otca vráti s českými peniazmi, zamenia ich a ona si ich vloží na osobný účet. Tieto čiastky sa pohybujú v eurách okolo 50 Eur. Maloletá Z. po rozvode účastníkov konania mala psychické problémy, absolvovala psychologické vyšetrenie, bol jej diagnostikovaný ADHD syndróm. Toto je porucha pozornosti a môže to súvisieť so stresom. Od roku 2010 chodieva približne 1 x do mesiaca na kontroly. Stav je stabilizovaný, lieky neberie. Už si na to zvykla, že jej rodičia sú rozvedení. K otcovi chodieva raz v zime cez zimné prázdniny a raz v lete cez prázdniny. V lete tam zvykne bývať 3-4 týždne. Vianoce trávi svojou matkou a silvestrovať hodí potom k otcovi. Z. je so svojim otcom v kontakte, telefonujú si, posielajú si maily a otec sa o ňu zaujíma. Po poslednom určení výživného matke maloletého dieťaťa pribudla vyživovacia povinnosť k mladšej dcére, ktorá má 8 rokov. Vyživovacia povinnosť pribudla aj otcovi dieťaťa, lebo ten má 2-ročného syna. Matka maloletej je jedinou spoločníčkou a konateľkou s.r.o. A.. Preto si mzdu určuje sama. Teraz má už 3 ambulancie, ordinuje tak O., v E. J. a v H.. Na pojednávaní dňa 30.6.2016 matka maloletého dieťaťa uviedla, že od predchádzajúceho pojednávania jej stúpli napr. náklady, keď za byt platí cca o 20 Eur mesačne viac. Otvorenie tretej ambulancie sa zatiaľ na príjmoch neprejavilo, ale v budúcnosti by mala mať vyšší príjem, aspoň to predpokladá. Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý dožiadaným súdom, Okresným súdom Pardubice 19.2.2016 a 3.6.2016. Pri výsluchu dňa 19.2.2016 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, lebo momentálne nemá finančné prostriedky, aby platil vyššie výživné. Je samostatne zárobkove činnou osobou, má živnostenský list, je majiteľom a kuchárom indickej reštaurácie A. v K.. Daňové priznanie podáva Finančnému úradu v Pardubiciach. Za rok 2015 ešte daňové priznanie nepodával. Jeho príjmy za rok 2015 boli vo výške okolo 130.000,- Kč. Zároveň je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý poberá približne vo výške 638 Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Náklady s bývaním má okolo 7.000 Kč mesačne, pričom je v tom zahrnutá voda, teplo, plyn a ďalšie výdavky s bývaním. Ďalej má hypotéku vo výške 800.000,- Kč, kde spláca každý mesiac 5.200,- Kč. Okrem maloletej Z. má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému S. M., nar. X.X.XXXX. Ďalej má zákonnú vyživovaciu povinnosť k manželke S. M., nar. XX.X.XXXX, s ktorou má syna S.. Jeho manželka je na materskej dovolenke. Jeho manželka má ďalej 2 deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Na maloletého S. mu nebolo určované výživné, lebo s S. a jeho matkou žije v spoločnej domácnosti. Uviedol, že s maloletou Z. má pekný vzťah, prispieva jej aj nad rámec výživného, býva to nárazové. Keď príde ona k nemu, dáva jej aj peniaze. Ináč jej bežne posiela darčeky k narodeninám, k Vianociam a podobne. Keď ide dcéra na návštevu k nemu, náklady s cestou jej hradí on. Zároveň uviedol, že životná úroveň matky maloletej a maloletej Z. je vyššia ako jeho životná úroveň, lebo chodia sa lyžovať, korčuľovať, na dovolenku k moru a podobne. On takéto aktivity nemá. Dňa 3.6.2016 uviedol otec maloletého dieťaťa, že sa nemôže zúčastniť pojednávania na Slovensku, lebo je majiteľom a jediným kuchárom reštaurácie A. v K.. Reštauráciu by musel z tohto dôvodu zavrieť. Za posledné 3 roky mal z toho dôvodu len 6 dní dovolenky. Od 1.7. bude dávať výpoveď z nájmu tejto reštaurácie z finančných a rodinných dôvodov. Uviedol, že s výpoveďou matky maloletého dieťaťa nesúhlasí, lebo s ním nikdy nekomunikovala ohľadom toho kde chce dať dcéru do školy, ani nežiadala o zvýšenie výživného. Matka s ním nekonzultuje výdavky, ktoré s dcérou má a ani ich finančnú únosnosť. Nad rámec výživného dáva svojej dcére peniaze, a to okolo 5.000,- Kč ročne. Obdobnú čiastku jej venuje aj jeho matka, čiže stará matka maloletej Z.. Keďže maloletá Z. už má 17 rokov, otec jej dáva priamo peniaze, napr. na nový počítač, či lyžiarsky kurz. Uviedol, že za minulý rok mal hrubý príjem okolo 130.000,- Kč, čo je ročný hrubý príjem. K tomu poberá výsluhový dôchodok okolo 650 Eur mesačne. Za celú dobu ako podniká, nikdy nebol na žiadnej dovolenke, nemôže ísť ani nikdy na večeru. Z tohto dôvodu plánuje svoju podnikateľskú činnosť ukončiť, hľadá si novú prácu. Uviedol, že pracuje tiež každý víkend a nemá žiadne voľno. Jeho životná úroveň je neporovnateľne nižšia ako životná úroveň jeho dcéry a jej matky. Keby došlo k zvýšeniu výživného, nemal by peniaze pre svojho 2-ročného syna. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava správy z prešetrenia pomerov. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 8 rokov. Náklady na maloletú, ktorá už študuje na strednej škole, podstatne vzrástli a je tu odôvodnená potreba zvýšenia výživného. Predtým mal jej otec len príjem z výsluhového dôchodku, teraz má 2 príjmy, keď okrem výsluhového dôchodku má príjem aj ako samostatne zárobkovo činná osoba. Preto navrhla návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú vyhovieť s tým, že výšku výživného a obdobie, od kedy súd výživné zvýši, ponecháva na zváženie súdu. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné na maloletú Q.bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/65/07-49 zo dňa 30.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.4.2008. Otcovi maloletého dieťaťa bola určená povinnosť platiť výživné na maloletú Z. vo výške 2.800,- Sk mesačne, čo je 92,94 Eur mesačne. Z uvedeného rozsudku sa zistilo, že od 1.7.2006 do 30.6.2007 poberal otec maloletého dieťaťa výsluhový dôchodok vo výške 13.188,- Sk mesačne, čo je 437,76 Eur mesačne. Od 1.7.2007 do 30.9.2007 poberal výsluhový dôchodok vo výške 15.929,- Sk mesačne, čo je 528,74 Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa bol v tom čase aj zamestnaný a dosahoval priemerný mesačný zárobok 6.584,- Kč, čo je 218,55 Eur. Súd zároveň vychádzal z preukázaného príjmu matky maloletej, ktorá v roku 2006 v daňovom priznaní uviedla príjmy vo výške 784.588,- Sk a výdavky vo výške 441.687,- Sk. Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 16.3.2016 bolo zistené, že rodina je vedená v evidencii sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately od roku 2007. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vypláca matke prídavky na 2 deti vo výške 47,04 Eur. Zo vzťahu S.. H. M. a F.. Z. M. pochádza 1 maloleté dieťa, a to Z. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá je študentkouW. triedy A. Ľ.I. vo L.. Učí sa veľmi dobre. Maloletá denne dochádza do školy. Matka má spojené náklady s cestovaním vo výške 35 - 40 Eur mesačne, úhradu za obedy 30 Eur mesačne. Okrem toho prispieva aj na učebnice, školské potreby. Maloletá sa vo voľnom čase venuje športu. Otec na jej výživu prispieva, s dcérou sa stretáva. Pri príležitosti sviatkov jej dáva darčeky. Matka zabezpečuje starostlivosť aj o maloletú S.S., ktorej otcom jeW.. Maloletá je rozsudkom Okresného súdu Zvolen 5P/47/2015 zo dňa 28.4.2015 zverená do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jej výživu vo výške 180 Eur bežné výživné a 50 Eur na tvorbu úspor. Maloletá S. je žiačkou X.A triedy Základnej školy v H.. Učí sa veľmi dobre, stravuje sa v školskej jedálni. Matka uhrádza životnú poistku mesačne vo výške 110 Eur, kde sú poistené matka a dve maloleté deti spoločne. Zvýšené náklady so zdravotnou starostlivosťou sú spojené so starostlivosťou o chrup. Matka s dcérami býva v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Je zariadený moderným a účelným nábytkom. Každé dieťa má vlastnú izbu, ktorá je zariadená v súlade s vekom a potrebami detí. Hygiena je na veľmi dobrej úrovni. Prostredie je vhodné na zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Zo správy Magistrátu mesta Pardubice zo dňa 30.3.2016 bolo zistené, že otec maloletej Z. býva v staršom dome o veľkosti 3+1. Dom je v jeho vlastníctve, je zaťažený hypotékou, ktorú otec spláca vo výške 5.200,- Kč mesačne. Domácnosť je zariadená starším nábytkom. Otec uviedol, že dom postupne rekonštruuje. V dome býva otec so svojou manželkou S. M., synom S., nar. X.X.XXXX a dvomi synmi z prvého manželstva jeho manželky. Manželka otca maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 5.200,- Kč. Otec je majiteľom reštaurácie A. v K.. Uviedol, že tu pracuje 7 dní v týždni od rána do večera. Hovoril o tom, že po podaní daňového priznania, keď od príjmu odpočítal výdavky, má čistý zisk asi 130.000,- Kč, čo je 4.315,21 Eur, čo je mesačne 359,60 Eur. Podľa oznámenia spoločnosti H. matka maloletého dieťaťa dosiahla v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 619,30 Eur. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 29.3.2016 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa poberá výsluhový dôchodok vo výške 636,68 Eur. Z predloženej hypotekárnej zmluvy uzavretej medzi Hypotečnou bankou, a.s. a dlžníkom F.. Z. M. bolo zistené, že otcovi maloletej bol poskytnutý úver vo výške 755.000,- Kč. Podľa článku VI. zmluvy, sa dlžník zaviazal splácať úver vo forme anuitných splátok v predpokladanej výške 3.949,20 Kč, čo je 131,08 Eur. Z oznámenia Finančného úradu pre Pardubický kraj so sídlom v Pardubiciach dosiahol otec maloletého dieťaťa z podnikateľskej činnosti v roku 2015 príjem vo výške 135.926,- Kč. Dokazovaním bolo preukázané, že výživné na maloletú Z. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/65/07-49 zo dňa 30.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.4.2008. Otcovi maloletej bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške 2.800,- Sk mesačne, čo je 92,74 Eur mesačne. Súd vtedy vychádzal z príjmu otca maloletého dieťaťa, ktorý bol tvorený výsluhovým dôchodkom vo výške 528,74 Eur a priemerným zárobkom vo výške 218,55 Eur, čo je spolu 747,29 Eur mesačne a z hrubého príjmu matky maloletého dieťaťa, ktorý dosiahla v priemernej výške 829,84 Eur mesačne. Od uvedenej úpravy výšky výživného uplynula doba viac ako 8 rokov. Maloletá Z. je študentkouQ.. ročníka A. Ľ.I. vo L., kde denne dochádza z H.. Obidvom rodičom pribudla druhá vyživovacia povinnosť. Matke maloletej k dcére maloletej S. S. a otcovi maloletej k maloletému S. M.. Otec maloletej v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok vo výške 636,68 Eur mesačne. Bolo preukázané, že v roku 2015 dosiahol zo samostatnej zárobkovej činnosti priemerne 359,60 Eur mesačne, čo je spolu 996,28 Eur mesačne. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd nemohol v súčasnosti prihliadať na to, že otec dieťaťa mieni od 1.7.2016 dať výpoveď z nájmu priestorov, kde má reštauráciu a na to, že si bude hľadať zamestnanie resp. hľadá si zamestnanie. Súd pri rozhodovaní mohol vychádzať len z preukázaných skutočností. Jednoznačne bolo preukázané, že na maloletú Z. ako na študentku strednej školy, sú vyššie náklady ako boli pred 8 rokmi. Na týchto nákladoch sa musia podieľať obidvaja rodičia primeranou mierou. Obidvom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na základe zistených skutočností podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej Z. vyšším výživným, a to vo výške 150 Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného 21.12.2015. Výživné žiadala zvýšiť od 1.9.2014, čo odôvodnila tým, že sa snažila s otcom dieťaťa dohodnúť na vyššom výživnom, ale tento s vyšším výživným nesúhlasil. Ako vyplýva z ustanovenia § 77 ods.1, tretia veta Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom nie je snaha matky dieťaťa dohodnúť sa na platení vyššieho výživného s otcom dieťaťa. Na základe takto uskutočneného dokazovania súd určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. zvýšeným výživným vo výške 150 Eur mesačne odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, t.j. od 21.12.2015. V prevyšujúcej časti súd z tých istých vyššie uvedených dôvodov návrh na zvýšenie výživného zamietol, lebo podľa názoru súdu nie je momentálne vo finančných možnostiach otca prispievať na výživu vyšším výživným ako 150 Eur mesačne. Tým, že súd určil povinnosť platiť vyššie výživné od 21.12.2015, vzniklo za obdobie od 21.12.2015 do 30.6.2016 zameškané výživné, ktorým je rozdiel medzi pôvodným určeným výživným vo výške 92,94 Eur a zvýšeným výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to za obdobie od 21.12.2015 do 31.12.2015, čo je 11 dní a od 1.1.2016 do 30.6.2016, čo je 6 mesiacov. Súd zaviazal otca maloletého dieťaťa zameškané výživné zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu“. 3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa otec dieťaťa odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie, pretože má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru otca dieťaťa súd prvej inštancie zohľadnil relevantné skutočnosti selektívne, keď akceptoval predovšetkým tie, ktoré odôvodňovali, či opodstatňovali zvýšenie výživného. Uviedol, že je síce zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynula relatívne dlhá doba a preto je namieste určitá korekcia výživného spočívajúca v jeho zvýšení, rozhodne však podľa otca dieťaťa vykonané dôkazy nenasvedčujú záveru, podľa ktorého by malo byť výživné zvýšené zo sumy 92,94 € na sumu 150 € mesačne. Podľa názoru otca dieťaťa súd prvej inštancie nevzal dostatočný zreteľ na jeho osobné, majetkové, rodinné a zdravotné pomery. V uvedenej súvislosti otec dieťaťa v odvolaní uviedol, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, trpí hypertenziou, vysokým očným tlakom a tiež má problémy s pruhom. Zdôraznil, že s týmito skutočnosťami súvisia jeho možnosti v oblasti príjmu. Uviedol, že zo zdravotných dôvodov nebol schopný ďalej prevádzkovať svoju reštauráciu, preto podnikanie ukončil k 31. 07. 2016. V uvedenej súvislosti otec dieťaťa v odvolaní uviedol, že do budúcna si zháňa vhodné zamestnanie a rozhodne nehodlá byť bez pracovného pomeru, avšak na druhej strane hľadá takú prácu, ktorá by zodpovedala jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Vo vzťahu k svojim osobným pomerom otec dieťaťa v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal na jednej strane porovnať životný štandard matky dieťaťa a jej rodiny a na strane druhej mal porovnať životný štandard otca dieťaťa, ktorý žije v staršom rodinnom dome a má hypotéku vo výške 800 000 Kč, plus dlh vo výške 600 000 Kč voči svojej matke, ktorá mu požičala na opravu strechy rodinného domu. V závere odvolania otec dieťaťa uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného zamieta alebo, aby výživné zvýšil len nepatrne a to v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho skutočným možnostiam a schopnostiam. 4. K obsahu odvolania otca dieťaťa sa vyjadrila matka dieťaťa a kolízny opatrovník. 5. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa uviedla, že je rozvedenou matkou dvoch detí a jedinou živiteľkou rodiny, preto nesúhlasí s tvrdením otca dieťaťa, že jej životný štandard resp. životný štandard rodiny, ktorej je jedinou živiteľkou, je na podstatne vyššej úrovni ako životný štandard rodiny otca dieťaťa, kde sú obaja zamestnaní, resp. majú možnosť sa zamestnať, čo znamená, že otec dieťaťa sa so svojou manželkou spolupodieľajú na poplatkoch spojených s bývaním a domácnosťou, navyše otec poberá výsluhový dôchodok, je vysokoškolsky vzdelaný, býva v dome so záhradou a vlastní auto. Pokiaľ ide o zdravotné problémy otca dieťaťa, matka dieťaťa vo vyjadrení k jeho odvolaniu uviedla, že má za to, že otec dieťaťa si vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie a prax nájde adekvátne zamestnanie, keďže svoju živnosť ukončil. Zdôraznila, že výživné na maloletú dcéru Z. M. nebolo zvýšené od roku 2008, kedy dcéra navštevovala prvý stupeň základnej školy. V tom čase otec dieťaťa poberal iba výsluhový dôchodok a býval u svojej mamy v rodinnom dome. Odvtedy sa jeho majetkové pomery zmenili rovnako ako sa zmenili náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o dcéru Z., ktorá je stredoškoláčka, čo znamená, že vzrástli náklady na jej výchovu a výživu tak v oblasti stravovania, ako aj oblečenia, cestovania, školských poplatkov za učebnice, doučovanie, prípravu na maturitu, stužkovú a štúdium na vysokej škole. Pribudli ďalšie nevyhnutné položky ako mobil, počítač, internet. Na základe uvedených skutočností matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zvýšenie výživného považuje za opodstatnené a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných a ústnych vyjadrení v predmetnej veci podaných na Okresnom súde Zvolen. Doporučil, aby Krajský súd v Banskej Bystrici v plnom rozsahu rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/26/2015 zo dňa 30. 06. 2016 ako vecne správne potvrdil. Podľa názoru kolízneho opatrovníka súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere zaoberal objasnením skutkového stavu veci. Vykonal náležité dokazovanie s dôrazom na záujem maloletej, pričom neopomenul hodnotiť reálne možnosti a schopnosti otca participovať na saturovaní jej elementárnych potrieb. Súdom stanovené výživné vo výške 150 € je podľa názoru kolízneho opatrovníka vyvážené a zohľadňuje všetky aspekty prejednávanej veci. 7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 65, § 66 a § 67 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (CMP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 8. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2 (CSP) a v § 395 ods. 1 a 2 (CMP) uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov zostávajú zachované. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 65, § 66 a § 67 CMP na základe odvolania otca dieťaťa, ktorý v odvolaní namietal neúplne zistený skutkový vo vzťahu k jeho možnostiam a schopnostiam platiť výživné v sume 150 €, t. j. v sume zvýšenej o 57,06 € oproti predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti otca maloletej Z. uskutočnenej rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/65/07-49 zo dňa 30. 01. 2008. 10. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 12. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Oprávneným subjektom je dieťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa, majetkové pomery a pod. Každý z rodičov je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Základným predpokladom na určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú pritom rozhodujúce jeho aktuálne zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska a pod.); ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. V prípade, ak rodič stratil zamestnanie úplne, treba tiež skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal alebo nedostal odstupné a v akej výške. Ak sa preukáže, že k strate zamestnania rodič sám neprispel, môže súd stratu zohľadniť, avšak musí prihliadať aj na vyplatené benefity. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež vyhodnotenie nákladov na dieťa. Toto vyhodnotenie nákladov na dieťa sa musí urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa. Medzi základné bežné náklady na dieťa patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Z uvedeného je zrejmé, že pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, vrátane rozhodovania o návrhu na jej zvýšenie musí mať súd zistené aké sú možnosti a schopnosti povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa. 13. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu v rozsahu danom ust. § 65, § 66 a § 67 CMP, odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. Dôsledne rešpektuje ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kde sa uvádza, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. 14. Citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vymedzuje základné podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia týkajúceho sa vyživovacej povinnosti, pričom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa vyživovacej povinnosti opakovane po uplynutí určitej doby rozhodnúť, t. j. napríklad zvýšiť výživné, tak ako v tomto prípade, je zmena pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. V danom prípade ide o konanie, ktorého predmetom je návrh matky maloletej Z. M. na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, ktorý matka maloletej Jaroslavy odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C 65/07-49 zo dňa 30. 01. 2008 vrástli výdavky na maloletú Z. M., ktorá momentálne navštevuje gymnázium (v čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou základnej školy). Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovými tvrdeniami matky maloletej Z. ako aj s argumentáciou otca dieťaťa, pričom porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/65/07-49 zo dňa 30. 01. 2008 ako aj v čase rozhodovania o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného, pričom zohľadnil podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, od ktorej uplynulo viac ako 8 rokov. Otec maloletej Z. v odvolaní argumentoval tým, že pre svoje zdravotné problémy, (ktoré tvrdenie však právne relevantným spôsobom nepreukázal) musel prestať podnikať v oblasti reštauračných služieb, pričom jeho schopnosť zamestnať sa je determinovaná jeho zlým zdravotným stavom, na čo však (na zlý zdravotný stav) poukázal až v odvolaní. Z porovnania dátumu vydania odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a tvrdeného ukončenia podnikateľskej činnosti otca dieťaťa vyplýva, že otec dieťaťa ukončil podnikateľskú činnosť mesiac po vydaní odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že otec maloletej Z. ukončil podnikateľskú činnosť, ktorá bola jedným zo zdrojov jeho pravidelného príjmu (okrem toho poberá ešte výsluhový dôchodok vo výške 636,68 € mesačne) ešte neznamená, že otec dieťaťa nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v zmenenej výške, ktorú zmenu odôvodňujú potreby jeho maloletej dcéry Z. odkázanej na výživu svojich rodičov, pričom je zrejmé, že matka dieťaťa si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti a vo forme poskytovania faktických plnení ako je strava, bývanie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a nákup ošatenia. Je teda nevyhnutné, aby sa aj otec dieťaťa podieľal na zvýšených výdavkoch na maloletú Z., ku zvýšeniu ktorých okrem iného došlo aj v dôsledku vzrastu životných nákladov, ktorá skutočnosť je sama osebe dôvodom na zvýšenie výživného, pokiaľ od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca dieťaťa uplynula taká dlhá doba (viac ako osem rokov), ako je tomu v tomto prípade. 15. Otec maloletej XXX odvolaní argumentoval aj tým, že musí splácať úver vo výške XXX 000 Kč plus pôžičku vo výške 600 000 Kč, ktorú mu poskytla jeho matka na opravu strechy rodinného domu, pričom poskytnutie pôžičky od svojej matky právne relevantným spôsobom nepreukázal. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii otca dieťaťa odvolací súd uvádza, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine), navyše na splácaní uvedených finančných záväzkov by sa logicky mala podieľať aj súčasná partnerka otca dieťaťa, ktorá nehnuteľnosť, s ktorou sú spojené vyššie uvedené tvrdené záväzky otca maloletej Z., tiež užíva. Navyše otec maloletej Z. pri výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 19. 02. 2016 uviedol, že jeho súčasná manželka má dve deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti a na výžive, ktorých sa spolupodieľa, pretože ich biologický otec tak nečiní. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že argumentácia otca maloletej Z., že sa podieľa na výžive detí , ktorých nie je biologickým otcom je vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného na maloletú Z. ako obrana neakceptovateľná, pretože každý rodič si musí plniť vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu najmä a predovšetkým voči svojim vlastným deťom. 16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že odvolacie námietky otca maloletej Z. nie sú spôsobilé zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správne rozhodol. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).